Ako ovplyvnila vašu prácu pandémia COVID-19?
Moju prácu neovplyvnila takmer vôbec. Aj počas pandémie Národný onkologický ústav prijímal pacientov na hospitalizáciu, podávala sa im chemoterapia a pacientom, ktorí vstúpili do štúdie, sa odoberali vzorky. Ako som povedala, tieto vzorky sa musia spracovať do dvoch hodín po odbere, aby sa v nich zachovali bioaktívne látky, ktoré potom analyzujeme, takže aj počas pandémie sme pracovali a nijaká odobraná vzorka sa neznehodnotila.
Aké majú podľa vás mladí vedci na Slovensku pracovné podmienky a možnosti?
Myslím si, že to veľmi záleží na pracovnej skupine a tíme, v ktorom pracujú. Mám šťastie, že môžem pracovať pod vedením profesora Michala Mega v tíme, ktorý veľmi povzbudzuje a motivuje do ďalšej práce. Začínala som na doktorandskom štúdiu na Ústave experimentálnej onkológie SAV, kde som robila prevažne základný výskum, no človek sa postupne dostáva do útrob vedeckej komunity, na konferenciách a pri štúdiu odbornej literatúry získava rozhľad. Mňa veľmi zaujala práca profesora Mega a jeho tímu, ktorý prepája základný výskum s klinickou praxou, takže po ukončení doktorandského štúdia som sa prihlásila na pozíciu vedeckého pracovníka na Jednotke translačného výskumu. Je to pracovisko, ktoré ma naozaj posúva vpred.
A aká je finančná situácia mladých vedcov?
Na doktorandskom štúdiu dostávajú štipendium a potom majú tabuľkový plat. Slovenská akadémia vied aj Lekárska fakulta Univerzity Komenského spadajú pod ministerstvo školstva. Nie je to nijaká manažérska mzda, iné profesie sú ohodnotené zaujímavejšie, ale možno dôležitejšie ako financie je to, či vás práca napĺňa. Bolo príjemné získať ocenenie Mladý vedecký pracovník, ale motiváciu treba hľadať inde. Každý deň prídem do práce s tým, že ju chcem robiť čo najlepšie.
Čo vás inšpirovalo k tomu, aby ste sa vydali na dráhu výskumníčky?
Na strednej škole ma veľmi bavili predmety biológia a chémia, tak som sa rozhodla študovať na prírodovedeckej fakulte. Zaujala ma práca v laboratóriu a po skončení magisterského štúdia som išla študovať aj doktorandské štúdium. Tam som „pričuchla“ k translačnému výskumu, ktorý je prepojený aj s klinikou a pacientmi. Páči sa mi, že práca nie je stereotypná, každý deň môžem objaviť niečo nové, používam iné metodiky, stále sa musím vzdelávať a, samozrejme, sledovať aj to, čo robia zahraničné laboratóriá zaoberajúce sa podobnou problematikou.
Foto: Robert Hüttner, Robert Huttner
Možno očakávať, že sa v oblasti nádorov semenníkov objaví niečo, čo ovplyvní celý výskum?
Výsledky a dáta sú publikované priebežne. V minulosti sa už objavili publikácie, o ktorých mnohí hovorili „fíha, toto zmení pohľad na terapiu u chemorezistentných pacientov“, no vždy treba predklinické, čiže laboratórne, dáta overiť v klinických štúdiách podávaním liečiva pacientom. Veľké nádeje sa vkladali pri chemorezistentných nádoroch semenníkov do imunoterapie, ale v klinických štúdiách sa zatiaľ ich efektivita nepreukázala.
Aké objavy teda dúfate, že sa v budúcnosti objavia v tejto výskumnej oblasti? Čo by ste chceli dosiahnuť?
Nájsť vhodný terapeutický, teda liečebný, cieľ, ktorého utlmenie účinným liečivom by vedelo zvrátiť chemorezistenciu u pacientov s nádormi semenníkov. Teda u tých, ktorí nereagujú na chemoterapiu na báze cisplatiny. Aby ochorenie aj v tejto skupine pacientov bolo liečiteľné a zmenil sa tým ich osud.
VIZITKA
Katarína Kaľavská (34) vyštudovala odbory mikrobiológia a technológia potravín a má doktoráty z biológie aj z genetiky. Vedeckému výskumu sa venuje už 11 rokov, najskôr v rámci Slovenskej akadémie vied. Od roku 2015 pôsobí na Jednotke translačného výskumu Národného onkologického ústavu, kde je od roku 2020 vedúcou Biobanky. Vo voľnom čase rada športuje.