Čo vám na predstavenej reforme justície prekáža?
Reforma súdnej mapy, tak ako bola predstavená, mala priniesť vyššiu špecializáciu, zrýchlenie konaní a lepšiu dostupnosť občana k spravodlivosti. Myslíme si ale, že reforma stanovené ciele nenaplní. Špecializáciu už na súdoch máme, a špecializácia samotná konania nezrýchli. Dostupnosť spravodlivosti pre občana sa takto v mnohých prípadoch ešte zhorší, keďže sa pre občana zväčšia vzdialenosti k súdom.
Uznávate, že slovenská justícia potrebuje reformu?
To je tiež otázka. Prečo by justícia potrebovala reformu? Pokiaľ sa na to pozeráme cez dôveryhodnosť súdov a justície, laická verejnosť by asi volala po reforme. Keď sa ale pozrieme na hodnotenia našej justície, ktoré urobili Európska komisia pre efektivitu spravodlivosti, Benátska komisia, Európska asociácia sudcov neboli voči našej justícii vznesené nejaké veľké výhrady. Nenašli nejaké obrovské problémy so spravodlivosťou a zákonnosťou rozhodovania. Nemyslím si preto, že by slovenská justícia potrebovala až také zásadné a hlboké reformy.
Ministerka po prepracovaní predložila svoj návrh v polovici septembra opäť. Rozdelila ho však na štyri časti – okresné súdy, krajské súdy, mestské súdy v Bratislave a Košiciach a napokon správne súdy. Čo z toho vám najviac prekáža?
Vieme sa stotožniť so správnymi súdmi. Najväčšiu vlnu nevôle ale vyvoláva zrušenie množstva okresných súdov a štyroch krajských súdov. Najmenší odpor je voči vytvoreniu košického mestského súdu, pretože košické okresné súdy už aj v súčasnosti sídlia v jednej budove.
Pomohlo by, kedy reforma nabiehala postupne a pomalšie? Urobiť najskôr to, s čím nie je problém?
Určite. Mohlo by sa skúsiť pilotne zmeniť nejaký obvod a s odstupom času zistiť, či to skutočne prinieslo očakávané výsledky. Nie hneď porušiť súdy naprieč celým Slovenskom. Neviem si tiež predstaviť, že hlavné mesto Bratislava nebude mať krajský súd. To sa mi zdá veľmi zvláštne.
Sú niektoré menšie okresy, či už počtom obyvateľov, alebo rozlohou. Ste plošne proti rušeniu všetkých okresných súdov?
Určite by sa dalo uvažovať nad zrušením niektorých súdov. Sú menšie súdy, kde je málo sudcov, špecializácia je tam teda väčší problém, a zároveň nie sú ďaleko od iných súdov. Vždy je možný kompromis, aj keď ani ten sa nemusí každému páčiť. Určite by to potom až na taký veľký odpor nenarážalo. Napríklad okres Myjava mal kedysi súd, potom sa zrušil a už nikdy nevznikol. Tento okres bol zaradený do obvodu Nového Mesta nad Váhom. Myjava je teda jedno z mála okresných miest, kde súd nie je. V niektorých prípadoch to je teda možné. Nemáme problém s tým, že by sa zopár okresných súdov zrušilo, ale nie 23.
Koho vaša organizácia zastupuje?
Členmi Odborového zväzu justície sú najmä zamestnanci justície a sú nimi aj sudcovia. Našou úlohou je predovšetkým ochrana práv a záujmov zamestnancov. Sudcovia majú svoju stavovskú organizáciu Združenie sudcov Slovenska a tiež Združenie sudcov Za otvorenú justíciu. Gro našich členov teda tvoria zamestnanci súdov. Samozrejme, keď na pracovisku pôsobia odborové organizácie, zastupujú všetkých zamestnancov bez ohľadu na to, či sú členmi odborovej organizácie, alebo nie. Zamestnancov justície delíme na správu a výkon. Do správy sú zaradení technicko-hospodárski pracovníci – personalisti, hospodári, účtovníci a podobne. Do výkonu sú zaradení odborní pracovníci. Tam patria napríklad asistentky, tajomníčky, vyšší súdni úradníci.
Sudcovia sa sťažovali, že sa nová súdna mapa pripravuje bez ich participácie. Ako prebiehala vaša komunikácia a rokovania s ministerstvom spravodlivosti?
Pokiaľ sme mali možnosť sa s ňou stretnúť, ministerka Mária Kolíková si nás vypočula. To však ešte neznamená, že akceptovala všetky naše pripomienky alebo na svojom zásadnom postoji niečo zmenila. Keď sme ju o niečo požiadali a z jej pohľadu to malo význam, našla si čas. Naše posledné stretnutie bolo v decembri, teda takmer pred rokom. Svoje plány a ciele nemení a nepripúšťa zásadnejšie zmeny. Skôr pripustí nejaké čiastkové, kozmetické zmeny. Zapracovala napríklad našu pripomienku, aby kompenzáciu dostali zamestnanci súdov, ktorým sa reformou zvýšia náklady spojené s dochádzaním do práce, t. j. na nové pracoviská súdov.
Uplynulý týždeň ste organizovali protestné akcie na Orave, Kysuciach, Liptove, v Nitre, v Bratislave i pred ministerstvom spravodlivosti. Ako ich hodnotíte?
My sme pri protestoch len pomáhali, ale aktivity vychádzali zdola, od samotných zamestnancov súdov a základných odborových organizácií, ktorí chceli podporné akcie za zachovanie súdov. Odborový zväz justície zastrešoval najmä tie pripomienky, ktoré sa týkali všetkých zamestnancov súdov. Spolupracovali sme aj so Združením sudcov Slovenska, ktorí nám vyšli v ústrety a niektoré protesty sme zorganizovali spoločne. Pripomienky k výberu miest sídelných súdov ale nechal odborový zväz už na jednotlivé základné organizácie zväzu, aby si tieto pripomienky zmanažovali ony.
Prečo?
Uvediem príklad. Existuje vnútorný boj medzi súdmi, či v prípade schválenia reformy bude sídelný súd v Piešťanoch, alebo v Novom Meste nad Váhom. Či v Starej Ľubovni, alebo v Kežmarku. My ako odborový zväz nemôžeme zastávať jednu alebo druhú stranu. Musíme byť spravodliví a nediskriminační. Nechali sme teda základným odborovým organizáciám a zamestnancom voľné ruky v tom, aby si sami obhajovali svoj súd.
Považujete tieto protesty za úspešné?
Jednoznačne áno, pretože verejnosť sa dozvedela, s čím nesúhlasíme a že tu vôbec nejaký nesúhlas je.
Očakávate, že sa to odrazí aj v práci ministerky? Myslíte, že ste ju presvedčili alebo obmäkčili?
To nevieme. Uvidíme to, až keď dostaneme výsledky rozporových konaní, teda keď to bude zosumarizované a keď uvidíme, či do predkladaného návrhu zákona zapracuje aj niektoré naše pripomienky. Napríklad pri obvodoch krajských súdov zostala aj po rozporových konaniach pani ministerka neoblomná a trvala si na svojom. Tam asi k zmenám nepríde, ak to prejde cez parlament, budú prijaté asi štyri krajské súdy. Tam vidím asi najmenšie šance na nejakú zmenu. Pri obvodoch okresných súdov by k nejakým kompromisom a zmenám ešte prísť mohlo. Všetci ale spokojní nebudú. Pri mestských súdoch je najmenší problém v Košiciach. V Bratislave sa vznik mestského súdu asi nestretne so spokojnosťou. Predpokladám totiž, že tam k žiadnej zmene v návrhu nepríde.
Už teraz ste v štrajkovej pohotovosti. V akej situácii ste pripravení vyhlásiť ostrý štrajk?
Štrajkovú pohotovosť sme vyhlásili ešte na konci septembra, hneď po prvom kole kolektívneho vyjednávania. Už po prvom kole, kde nám bolo v rámci kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa ponúknuté zvýšenie platov o 0 percent. V štátnom rozpočte je tiež uvedené, že ak sa v rámci kolektívnych zmlúv nedohodneme, zvýšenie platov bude tiež o 0 percent. Pritom už minulý rok bolo navýšenie o 0 percent. Spúšťačom štrajkovej pohotovosti je vlastne celkové zhoršenie životnej úrovne a sociálnych istôt, prichádzajúce zdražovanie a okliešťovanie práv občanov. K tomu všetkému prispela ešte nespokojnosť so súdnou mapou. Určite počkáme na výsledok rozporových konaní a potom zvážime naše ďalšie kroky. Určite sa pokúsime stretnúť s poslancami, ktorým chceme vysvetliť naše výhrady k súdnej mape, aby aj priamo zákonodarcovia počuli naše výhrady a vedeli, čo nám na tomto návrhu prekáža.
Sudcovia nemôžu štrajkovať. Ako si ale predstaviť ostrý štrajk zamestnancov justície? Prestanú súdy fungovať?
V štrajku sme boli už v roku 2015, keď sme mali jednodňový ostrý štrajk. Sudcovia zo zákona takúto možnosť nemajú. V prípade vyhlásenia ostrého štrajku nezamedzíme výkonu spravodlivosti. Nemôže sa stať, že by nejakého vraha napríklad nezobrali do väzby. Sudcovia by vo svojej práci a rozhodovacej činnosti pokračovali. Akurát by nemali okolo seba ten podporný aparát. Napríklad podanie na súd je možné podať elektronicky, fyzicky alebo poštou. V prípade štrajku by ale nefungovali na súdoch podateľne a občan by musel ísť na poštu. Môže sa tiež stať, že sudca vyhlási rozsudok, ale nebude ho mať kto napísať či expedovať.