O strechu nad hlavou prišli desiatky ľudí. Z bytového domu zostala iba základová doska. Jeho obyvatelia sa rozhodli, že na nej vyrastie nový dom.
Po tragédii vznikla zbierka pre obyvateľov, v ktorej sa vyzbieralo viac ako 5 miliónov eur. Majitelia bytov v závislosti od rozlohy bytu dostali zo zbierky od 88– do 109-tisíc eur.
VIDEO: Príbeh prešovského paneláka: od momentu výbuchu po zrovnanie so zemou. (23. 1. 2020)
„Dali sme si vypracovať štúdiu a požiadali sme architekta Mariána Ferja, aby nám pomohol. Komunikoval s dodávateľmi, aj s mestským úradom, kam poslal svoju štúdiu na posúdenie. Všetky inštitúcie nám ju nakoniec schválili,“ hovorí jeden z obyvateľov a domovník zbúranej bytovky Mojmír Květoň, podľa ktorého to nešlo všetko hladko. „Zo strany mestského úradu boli síce nejaké menšie pripomienky, ale tie sme vyriešili,“ dodáva.
Teraz už pripravujú projekt na územné a stavebné konanie. „Tieto dve konania by sa mohli spojiť. Na to, aby sme však mohli začať stavať, musíme mať súhlas všetkých spoluvlastníkov, pretože nemáme vyrovnané ešte všetky podiely,“ približuje ďalšiu cestu Květoň. O byty v novom dome má záujem 10 bývalých obyvateľov. Zatiaľ sa im podarilo odkúpiť ďalších 29 podielov. Tridsiaty vlastník sa rozhoduje, či sa pridá, alebo im podiel predá. „V podstate už bol aj vyplatený, je potrebné to len administratívne dotiahnuť,“ hovorí muž, ktorý výbuch plynu prežil.
Dobrá ponuka
Takpovediac „vo vzduchu“ ešte visí ďalších osem podielov. Jeden byt bol štátny, vlastnilo ho Finančné riaditeľstvo, a prebieha ešte jedno dedičské konanie.
Šiesti vlastníci však situáciu komplikujú tým, že im nevyhovuje cena alebo s nádejnými staviteľmi vôbec nekomunikujú. „Cena podielu bola určená znalcom, čo je oficiálny dokument. Preto by sme ju neradi menili a ponúkli sme ju ostatným vlastníkom. Aj my sme súhlasili, že to za túto cenu kúpime. Nevieme ani to, koľko by za svoj podiel chceli. Máme však advokátsku kanceláriu, ktorá nás zastupuje v tejto veci a tá už poslala nejaké písomné návrhy. V ďalšej fáze to bude tak, že ak sa nedohodneme, požiadame súd o rozhodnutie,“ konštatuje bývalý domovník.
V máji minulého roku Květoň komunikoval s jednou bratislavskou stavebnou firmou, ktorej konateľom je Prešovčan. Na výstavbu dostal veľmi dobrú ponuku. Zamrzela ho však jedna informácia. „Oni túto ponuku totiž zaslali už 10 dní po výbuchu pani primátorke, ale od nej sme nič nedostali.“ Cena bola veľmi zaujímavá a bezkonkurenčná a zvládli by financovanie z vlastných prostriedkov, zo zbierky a poistiek. Možnosť riešenia bola aj cez hypotéku alebo na splátky. „Ceny však vysoko poskočili a nevieme, ako to bude. V najbližších dňoch sa opäť so staviteľmi stretneme. Urobíme zhromaždenie vlastníkov podielov a všetci by sa mali vyjadriť. Budeme musieť asi vytvoriť spoločenstvo alebo občianske združenie, aby mal kto rokovať s projektantom a s ďalšími aktérmi,“ vysvetľuje.
Ako v New Yorku
Mestský úrad v Prešove už zaslal kladné stanovisko k zámeru výstavby nového bytového domu na Mukačevskej 7. „V porovnaní s predchádzajúcim riešením bytového domu je v novom zámere navrhnutých 15 bytov s potrebnými parkovacími miestami na pozemku vlastníkov pôvodného bytového domu. Nové riešenie je aj v súlade s Územným plánom mesta Prešov. Tento projekt však zatiaľ nebol predložený na stavebný úrad,“ uviedol hovorca mesta Prešov Vladimír Tomek.
Mestu sa nepáčil prvý návrh, lebo bol riešený na mestských pozemkoch – na ploche zelene a existujúcich parkovísk pred bytovým domom, pričom odstupová vzdialenosť nebola postačujúca a potrebné parkovacie miesta k 48 bytom nového bytového domu boli navrhnuté na ploche obytnej zelene. K novému návrhu majú len jednu pripomienku, aby príjazd a vstup do domu bol riešený priamo vo väzbe na existujúcu komunikáciu Mukačevskej ulice.
Architekt Ferjo predložil bývalým vlastníkom najskôr projekt, ktorý spočíval vo vytvorení pietneho miesta na pôvodnom mieste bytovky a nová bytovka mala byť postavená na vedľajšom mestskom pozemku, kde je parkovisko. „Inšpiroval som sa urbanistickým riešením podobným v New Yorku na mieste zrútených dvojičiek, kde je obdobné riešenie,“ objasňuje.
Parkoviská mali byť v jednom podzemnom a jednom nadzemnom podlaží. „Celé to bolo založené na prísľuboch od mesta, ako sa bude pomáhať ľuďom postihnutým touto tragédiou. Zámena pozemku bytovky za parkovisko, ktoré je vo vlastníctve mesta, by znamenala vytvorenie ďalšej približne päťdesiatky parkovacích miest pre okolité bytové domy. Mesto by investícia nestála ani cent, len ochotu poslancov zameniť pozemky. Toto celé bolo zamietnuté fiktívnymi a neodbornými argumentmi v stanovisku mesta – odboru územného rozvoja, architektúry a výstavby,“ myslí si architekt.
Ako „pomoc“ pôvodným vlastníkom im bola daná podmienka, že ich doterajšie parkovacie miesta sú v celom rozsahu zrušené. Ak chcú stavať nové byty na pôvodnom mieste, tak si musia zabezpečiť pre ne aj nové parkovacie miesta. Taktiež nesmeli žiadnou pôdorysnou časťou zasahovať do mestských pozemkov.
„Na základe toho som musel nájsť nové architektonické, konštrukčné a dispozičné riešenie, ktoré by zohľadňovalo tieto podmienky mesta. Z toho vyplýva aj schválené architektonické riešenie s tromi spodnými garážovými podlažiami a piatimi obytnými,“ približuje tvorbu projektu Ferjo. Do garáží sa tiež pôjde výťahom, keďže mesto nedovolilo využiť mestské pozemky na klasické rampy, ako je to bežné pre iné parkovacie domy.
Projektant následne absolvoval stretnutia na úrade, kde svoj návrh vysvetľoval. „Z architektonického hľadiska sa komunikačné jadrá a technologické miestnosti majú umiestňovať na severovýchodnú stranu, tak ako je to v návrhu. Západná strana je určená pre obytné priestory. Ako architekt musím brať do úvahy všetky faktory, ktoré ovplyvňujú celkové riešenie, aby budova fungovala ako má. Pracovníčka úradu sa jednostranne zamerala na zeleň a nebrala do úvahy ostatné danosti. Ako vidno z pohľadov a vizualizácií, ak dôjde k výstavbe podľa štúdie, tak to bude najzelenšia bytovka v Prešove, ak nie na Slovensku. Ak mestu toľko záleží na mestskej zeleni, tak sa treba pýtať, prečo nebol schválený prvý variant, kde bolo plánované znásobiť zeleň o plochu zrútenej bytovky a nová stavba by zabrala už jestvujúce panelové parkovisko,“ argumentuje. V bytovke má byť 15 bytov. Okrem jedného dvojizbového budú všetky trojizbové. Desať bytov získajú pôvodní nájomníci a zvyšok by sa mohol predať.
Osadia aj pamätnú tabuľu
Minulého roku odhalili pri bytovke aj pamätnú tabuľu. Momentálne je uložená u výtvarníčky Ivany Pančákovej, ktorá vo vybuchnutej bytovke tiež bývala.
„Bola to myšlienka viacerých ľudí. Chceli sme vytvoriť pamätné miesto na mieste bývalého domu. Ale za každého, kto zahynul, nemôžu byť pamätníky a ľudia sa chcú vrátiť na svoje miesto. Jedna pani z nášho bývalého bytového domu si tam zažila až dve nešťastia. Prvé niekedy v sedemdesiatych rokoch, keď vyhorela, a potom prežila aj výbuch. Dvakrát prišla o všetko a aj napriek tomu má záujem sa tam vrátiť,“ vysvetľuje Mojmír Květoň.
Na tabuli, ktorú odliali v Kremnici, je zobrazená breza s visiacimi konármi a nápis: Zomreli srdcia naše, stíchol šum brezy. Breza bola dominantou pred vchodom do bytovky zo severnej strany domu.
„Tabuľu sme chceli umiestniť na prírodný kameň. Viaceré na výber nám poskytol bývalý starosta Hermanoviec Jozef Rozkoš. Vybrali sme si taký úzky a vysoký. Chceli sme ho dať na severnú stranu, ale tam je mestský pozemok, ktorý by sme si museli odkúpiť. Je to administratívne náročné. Projektanta sme požiadali, aby tabuľu zapracoval do projektu. Mohla by byť umiestnená na priečelí domu,“ dodal Květoň.