Podľa dokumentu Moderné a úspešné Slovensko by vysoké školy mali v najbližších rokoch dostať finančnú injekciu vo výške 172 miliónov eur, mal by vzrásť podiel zahraničných garantov kvality vzdelávania a univerzity by mali byť schopné konkurovať tým v západnej Európe.
Vysoké školy v polovici decembra ešte stále nevedia, ako budú v novom roku financované. Ministerstvo školstva totiž nezverejnilo rozpis dotácií na rok 2022. Tie sa navyše podľa rektora STU Olivera Moravčíka každý rok znižujú.
Správa OECD o vzdelávaní hovorí, že v roku 2020 dalo Slovensko v prepočte na jedného obyvateľa asi 66 eur na vedu a výskum. „V Česku je to skoro dvakrát toľko a aj to je dôvod, prečo odchádzajú nádejní vedci do zahraničia,“ myslí si prorektor pre vedu a výskum STU Ján Híveš. Jedným z hlavných cieľov vysokoškolskej reformy je pritom zabrániť odlivu študentov a prilákať na Slovensko viac študentov aj vyučujúcich z iných krajín.
Medzitým študenti a pedagógovia zo zahraničia, prichádzajúci na slovenské vysoké školy, musia absolvovať množstvo zložitých administratívnych procesov a byrokracie. „Prišla k nám výskumná pracovníčka z Indie, ktorá sa chcela zaregistrovať na cudzineckej polícii. Dlho sa tam nevedela dostať,“ hovorí Strémy s tým, že pre jazykovú bariéru musí vždy niekto z univerzity pomáhať cudzincom s vybavovaním. „Potom ju nechceli zaregistrovať na úrade práce, pretože nepoznali systém Euraxess, ktorý sa používa v celej Európskej únii na podporu mobility vedeckých pracovníkov z krajín mimo únie,“ pokračuje vo vymenúvaní problémov.
Podľa rektora Moravčíka sa reforma vôbec nevenuje diferenciácii vysokých škôl. „Vo všetkých okolitých krajinách už existujú vysoké odborné školy, ktoré dokážu za pomerne málo financií pripraviť ľudí na prax. Tento segment na Slovensku úplne chýba a máme veľa zbytočne prekvalifikovaných absolventov,“ kritizuje Moravčík.
Akademici spolu so študentmi proti novele protestovali aj v uliciach. Momentálne sa vyhodnocuje medzirezortné pripomienkové konanie, vznesených bolo 864 pripomienok.