Večný malkáč Ľubo Dobrovoda. Ako hovorí, robil už v živote všeličo. A to všeličo sa mu darí pretavovať do textov, ktoré sú plné života. Dobrovoda si nedáva servítku pred ústa, ani pred pero. Jeho postavy sa hrajú na veľa, pretože chcú v prvom rade prežiť. V akýchkoľvek podmienkach. Svoje prvé poviedky Dobrovoda uverejňoval práve na stránkach denníka Pravda. Je autorom dvoch kníh. Ja malkáč je rozprávaním chlapca, ktorý zúrivo prežíva nielen v minulom režime, ale aj rozvod rodičov. Ja velkáč je pokračovaním príbehov dospievajúceho takmer muža, ktorému do konca života zostane v duši malkáč.
Sedel na obláčiku nad najkresťanskejšou krajinou sveta a hompáľal nohami. Noc odela zem čiernym hávom, takže vyzerala skoro príťažlivo. Dedinky mierumilovne svietili a do závratných výšok voňali narýchlo rúbané lesy.
Temnotu trhalo kvílenie píl a rachot traktorov ťahajúcich stromy z národných parkov bohvie kam. Áno, ja viem, kam, pomyslel si a tíško si vzdychol, lebo vševidiacim okom zazrel za vysvieteným oknom antivaxera chlípajúceho bromtexín s fľaškou vodky na stole.
„K * k * t,“ zašomral z čierneho obláčika opodiaľ Belzebub.
Lebo tam, kde je On, sa vždy obšmieta Zlo pripravené šmariť šuter do hladiny lásky a pokoja, ktorú Satan tak nenávidí.
„Ticho buď, ako môžeš takto nadávať,“ zahriakol čerta archanjel, ale neznelo to veľmi presvedčivo. Dvaja menší anjeli vzadu pokyvovali svietiacimi hlavami a špitali si do ucha.
„Počujem vás,“ oboril sa na nich archanjel, „ešte raz poviete, že ten s tou vodkou je k * k * t a viackrát vás na oblak nevezmem. To, kde sme, aby moja partia fandila Luciferovi."
Čert sa zasmial.
A opáčil:
„A akože by si toho dolu nazval ty, drahý Gabriel?“
Okrídlené zjavy sa s úprimným záujmom pozreli na osloveného. Ten smutne zvesil hlavu a tíško si trúbil na nebeskú trúbu, ktorú vedel zo svojich anjelských úst hocikedy vyčariť na JEHO počesť. V rachote hromu sediac na kľukatom blesku mu priskočil na pomoc archanjel Michael, osopiac sa na knieža pekla:
„Nenúť nás odpovedať na tvoje hriešne otázky, lebo v záujme pravdy sme nútení špiniť si ústa nadávkami.“
Satan sa karhavo díval a čakal, lebo archanjelská odpoveď musela prísť.
„Teda dobre,“ zahrmel Michael, „odpoviem ti, lebo som generál nebeského vojska a musím si vyžrať všetko odporné. Teda aj túto kauzu.“
"Tam dolu,“ ukázal na slovenskú hrudu popretkávanú deravými cestami, na ktorých blikali pokazené autá s vymlátenými čapmi, lebo za päťdesiat rokov sa nepodarilo postaviť diaľnicu od jedného nič neznamenajúceho bodu k druhému ešte marginálnejšiemu.
„Tam dolu,“ zahrmel, „je skutočne nemálo k * k * tov a – a – a p * č.“
Inak sa ich fakt nazvať nedá, dodal potichu pre seba.
„Najradšej by som to zniesol z povrchu zemského ako Sodomu a tú onú…“
„Gomoru,“ pomohol mu Gabriel.
„Tú tiež,“ zaburácal Mišo. „Ja tam pošlem aspoň cherubínov, nech dajú každému facku a serafovia ich môžu nakopať do riti len tak, aby sa spamätali.“
Už-už švihol generálskym krídlom, ale nedošvihol.
ON prehovoril a vesmír zmeravel.
„Zadrž, Michael! Tí nešťastníci tam,“ ukázal na vysvietený areál automobilky, "ma majú v srdciach.“
Opäť si smutne povzdychol a posunul si tŕňovú korunu, spod ktorej mu stekal prúžok krvi na veľadôstojnú tvár.
„Musím im pomôcť. Zblúdili a pastier predsa chráni svoje stádo.“
„Nedaj sa vysmiať, Jezu, tá čvarga má plné srdcia mňa,“ zreval diabol. "Alebo tam vidíš niečo iné ako lož, zhovadilosť a bezbrehú honbu za mamonom? Cez internet sa im tlačím do hlavy. A ty mi, Pane, už dávno hráš druhé husle.“
„Presvätý, je to satan, ale má pravdu. Možno by sme tam nenašli ani troch spravodlivých. Dovoľ mi spáliť ich plameňom,“ ponúkal sa Michael snaživo, lebo sa mu konečne uvoľnilo krídlo. A prrresne v tej chvíli sa pre zmenu zdola ozvalo:
„Súdružky a súdruhovia, bratia a sestry, Slováci a Slovenky! Rúška dole, hlavy hore,“ zvyšok prejavu zanikol v chrapľavom reve lumpenproletariátu.
"Kurva, ja to snáď fakt vyhrám,“ veselo zvýskol diabol.
"Ty tam dolu osvietiš najlepšie mozgy, aby vymysleli vakcíny, ale vo svojej dobrote zabúdaš, že mne stačí stádo idiotov, čo síce nevymyslia ani hovno, ale zničili už inakšie ríše ako ten mrdník vedľa Rakúska.“
Prestal hompálať nohami a postavil sa v celej svojej BOŽSKEJ NÁDHERE. A hlasom prevelikým zvolal:
"Narodím sa a rozsvietim stromčeky. V piesni a žalme vstúpim do ich príbytkov a potom s prvou vianočnou hviezdou spadnú Slovákom šupiny z očí a MOJA SLÁVA ich osvieti.“
Čakal, či sa po jeho slovách neozve Satan.
Neozval sa. Archanjel Michael mu držal papuľu a Gabriel mocne trúbil.
Narodil sa Kristus Pán.