Zmluva s USA je o krok bližšie k schváleniu. Česi ju nemajú, ani o nej nerokujú

Medzinárodná zmluva o vojenskej spolupráci s USA, ktorá upravuje podmienky pobytu amerických vojsk na slovenskom území, je o krok bližšie k ratifikácii.

13.01.2022 06:45
F-16, stíhačky, F16, armáda, letectvo Foto:
Prvým slovenským pilotom, ktorý pod dohľadom inštruktora v máji 2021 riadil stíhacie lietadlo F-16, bol nadporučík Lukáš Kúdela.
debata (670)

Jej vyjednávačov – ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO) a ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka (nom. SaS) – výhrady k nevýhodnosti a obavy zo straty suverenity neodradili a zmluvu po schválení vládou posielajú do parlamentu. Definitívne slovo však bude mať prezidentka Zuzana Čaputová.

Hlava štátu si zatiaľ svoj názor na pripravenú zmluvu necháva pre seba. „Prezidentka má v najbližších dňoch naplánované stretnutie s dvoma ďalšími najvyššími ústavnými činiteľmi aj s príslušnými ministrami. K následným krokom sa prezidentka vyjadrí po týchto stretnutiach. Prezidentku neviaže žiadna lehota na splnomocnenie člena vlády na dojednanie medzinárodnej zmluvy,“ uviedol pre Pravdu hovorca prezidentky Martin Strižinec.

Česko si vystačí bez USA

Naď opakovane pripomína, ide o štandardnú rámcovú zmluvu, ktorú má s USA podpísanú 23 z 30 členských krajín NATO. Avizoval dokonca, že s podobnou dohodou by mohli čoskoro prísť aj v susednej Českej republike. „Takúto dohodu stále nemáme ako jediná krajina východnej hranice NATO. Vo V4 ju už majú Maďari aj Poliaci a predpokladám, že ju budú mať čoskoro aj Česi,“ povedal Naď ešte 16. decembra v relácii Ide o pravdu.

Na rozdiel od Slovenska, ktoré o tejto dohode začalo vyjednávať už pred štyrmi rokmi, ale v Českej republike zatiaľ podobnú zmluvu ani len neriešia. „O uzavretí Defence Cooperation Agreement medzi Českou republikou a USA v súčasnosti nevyjednávame. Pokiaľ americká strana uzavretie DCA navrhne, česká strana je pripravená týmto návrhom sa zaoberať,“ uviedla pre Pravdu Jana Zechmeisterová z tlačového oddelenia českého ministerstva obrany.

Igor Daniš aktual Čítajte viac Zmluva s USA: kde sú naše záujmy? Sprenevera roku 1989

Defence Cooperation Agreement (DCA) vytvára právny rámec pre posilnené partnerstvo a spoluprácu medzi Slovenskom a USA. Upravuje najmä podmienky prítomnosti príslušníkov amerických ozbrojených síl na Slovensku a štandardizuje spoluprácu medzi ozbrojenými silami oboch krajín. Spojeným štátom umožní najmä využívanie vojenských letísk Malacky-Kuchyňa a Sliač, ale prípadne aj iných dohodnutých zariadení a priestorov.

Zároveň dohoda vytvára predpoklad pre čerpanie financií určených na rozvoj vojenskej infraštruktúry na východnom krídle NATO. V prípade jej ratifikácie by malo Slovensko dostať z amerických vládnych zdrojov zhruba 100 miliónov dolárov (89 mil. eur) z programu Európska iniciatíva odstrašenia (EDI). Smerovať by mali najmä do úpravy letiskových plôch, zvýšenia kapacity pohonných hmôt a vybudovania skladových priestorov.

Zmluva má zástancov aj kritikov

„Vláda schválila návrh na uzatvorenie dohody o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi. Tomuto kroku vlády predchádzalo rokovanie Bezpečnostnej rady, ktorá takisto vyjadrila súhlas s týmto návrhom jednomyseľne,“ vyhlásil v stredu minister Korčok.

Líder opozičnej strany Smer Robert Fico však podal návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze. Jej jediným bodom je vyhlásenie referenda o tejto zmluve. „Dá sa predpokladať, že neschvália program mimoriadnej schôdze a budú chcieť veľmi rýchlo pretaviť túto zmluvu do platného dokumentu s vyslovením súhlasu Národnej rady,“ mieni. V opačnom prípade chce spolu s ďalšími nezaradenými poslancami podnietiť petíciu za referendum.

Pripravovaná zmluva má však aj množstvo kritikov, ktorí upozorňujú na jej nevýhodnosť, obmedzenie suverenity Slovenska, nedostatočnú úpravu riešenia prípadných sporov s USA, slabú ochranu práv slovenských občanov či dokonca možný rozpor s Ústavou SR. Navrhovaný text zmluvy ako problematický vyhodnotili napríklad historik a propagátor iniciatívy Zjednotení za mier Eduard Chmelár, exminister vnútra za KDH Vladimír Palko či generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Zmluvu vo veľkom kritizovala aj celá parlamentná opozícia. Napríklad podpredseda Smeru Ľuboš Blaha dokonca pripravovanú dohodu vo svojich internetových príspevkoch nazýval „judášskou zmluvou, ktorá likviduje našu národnú suverenitu“, a tvrdil, že „Slovensko sa dnes musí zjednotiť proti okupácii“.

Možnosť zriadenia trvalých amerických základní na Slovensku a stratu suverenity Korčok dôrazne odmieta. „Na základe tejto zmluvy nevstúpi ani jedna noha na územie Slovenska, pretože táto zmluva nijakým spôsobom nezasahuje do kompetencie Národnej rady a vlády rozhodovať o pobyte a vstupe ozbrojených síl cudzieho štátu,“ ubezpečil šéf rezortu zahraničných vecí. „Táto dohoda nielenže neohrozuje suverenitu a zvrchovanosť Slovenska, ale je to presne naopak. Zvyšuje ich tým, že zlepšuje schopnosť Ozbrojených síl SR brániť Slovenskú republiku,“ zdôraznil.

Lži a ignorácia

Vytrvalá kritika, ktorá však v niektorých prípadoch prekročila mieru racionality a slušnosti, priviedla občas aj samotného ministra Naďa k odklonu od vecnej a poctivej diskusie. Kritikov textu zmluvy, medzi nimi aj Žilinku, nazýval klamármi, ktorí sú motivovaní službou cudzej moci alebo peniazmi.

Napriek tomu ministri nie veľmi presvedčivo tvrdia, že diskusiu neodmietajú, ale dokonca ju vítajú. „S ministrom obrany sme pripravení komunikovať úplne s každým, čo sme urobili aj pri príprave tejto dohody,“ tvrdil Korčok. Zároveň však nepriamo priznal, že diskusia nemala šancu návrh dohody nejakým zásadnejším spôsobom pozmeniť.

Debata o rozšírení vojenskej spolupráce s USA bola totiž podľa Korčoka poznačená hystériou, šírením lží, dezinformácií a strachu. „Ja ju chcem ale privítať, pretože táto debata dáva príležitosť vyložiť karty na stôl. Táto debata má svoj zmysel, pretože kreslí červené čiary medzi tými, ktorí s bezpečnosťou politikárčia, a tými, ktorí stoja na strane zodpovedných rozhodnutí,“ povedal Korčok.

V tomto duchu ministri pristupovali aj k rozporovému konaniu. Ministri návrh dohody predložili na rokovanie vlády bez odstránenia väčšiny pripomienok. Z celkových 70 prijatých pripomienok, pričom až 52 z nich označených ako zásadných, bolo akceptovaných len 12. „Zásadné pripomienky boli prerokované so zástupcami verejnosti a s Generálnou prokuratúrou, pričom rozpory neboli odstránené,“ priznali ministri.

Na minulotýždňové rozporové konanie sa posťažoval nielen Chmelár, ako zástupca 20-tisíc občanov podpísaných pod petíciou Zjednotení za mier, ale aj samotná Generálna prokuratúra. „Čakal som racionálnu vecnú diskusiu expertov, ale ničoho podobného som sa nedočkal,“ posťažoval sa Chmelár ešte 6. januára. „Bránili sa akýmkoľvek zmenám a doplnkom, ktoré by explicitne vyjadrovali štátne záujmy Slovenskej republiky,“ uviedol.

Na nedostatok poctivej odbornej a vecnej diskusie upozornila Generálna prokuratúra, ktorej 35 pripomienok prišlo na rad o deň neskôr. „Jednotlivými pripomienkami, uplatnenými Generálnou prokuratúrou, sa zástupcovia ministerstva obrany odmietli vecne zaoberať a všeobecne ich ako celok odmietli, a to aj napriek tomu, že Generálna prokuratúra navrhovala konkrétne riešenia na odstránenie nedostatkov návrhu dohody,“ informoval hovorca Generálnej prokuratúry Dalibor Skladan.

Spomedzi 12 akceptovaných pripomienok išlo zväčša o technické drobnosti ako zmenu termínov a pojmov z „premávka“ na „prevádzka“, z „pristávanie a vzlietanie“ na „pristávať a vzlietať“, z „poštový úrad“ na „pošta“, alebo z pojmu „poplatky“ na „odplaty“.

Naď ďakuje Ficovi

Minister obrany ale po posledných dňoch na stredajšej tlačovej besede našiel aj slušnejší a pravdepodobne aj funkčnejší spôsob, ako poukázať na falošné postoje niektorých kritikov. Boli to totiž vlády Petra Pellegriniho (Hlas) a ešte predtým Roberta Fica, ktoré rokovania s Američanmi začali.

Dnes so zmluvou, naopak, majú problém a tvrdia, že ju nepotrebujeme. „Bez akéhokoľvek obmedzenia sa Slovenská republika touto zmluvou zaväzuje minimálne na 10 rokov zadarmo odovzdať pod plnú kontrolu ozbrojených síl USA naše dve vojenské letiská,“ vyhlásil Fico. „Ozbrojené sily Spojených štátov amerických budú mať na území Slovenska privilegované postavenie. Budú môcť na Slovensko doviezť, čo chcú, aj odviezť, čo chcú,“ tvrdí Fico, ktorý žiada vyhlásenia referenda o zmluve s USA.

Pellegriniho Hlas trvá na tom, že nepodporí akúkoľvek zmluvu, ktorá nebude v súlade s Ústavou SR, bude narušovať územnú celistvosť a zvrchovanosť Slovenska a umožní rozmiestňovanie cudzích vojsk bez súhlasu ústavných orgánov. Vo svojej opozičnej politike sa rozhodol od Smeru odlíšiť a žiada, aby zmluvu posúdil Ústavný súd, na čo už skôr vyzývali prezidentku osobnosti kritické k zmluve.

Namiesto nadávok Naď zvolil iróniu a lídrom opozície sa tentoraz poďakoval. „Chcel by som touto cestou veľmi pekne poďakovať nielen premiérovi Hegerovi, ale tiež dvom predchádzajúcim predsedom vlády Robertovi Ficovi a Petrovi Pellegrinimu za prípravu tejto zmluvy. Oni a ich ľudia stáli pri tom, keď diskusia o potrebe tejto zmluvy prišla na stôl. Fico a Pellegrini spoločne s ministrami zahraničia a obrany do veľkej miery vyjednávali túto zmluvu,“ poďakoval Naď. S vďačnosťou si spomenul aj na poslanca a člena Pellegriniho strany Hlas Petra Kmeca, ktorý sa ako veľvyslanec Slovenska v USA tiež podieľal na príprave vojenskej dohody s USA.

Štyri roky rokovaní

Rokovania o obrannej spolupráci s USA sa podarilo dotiahnuť takmer po štyroch rokoch a výmene vlády, keďže predchádzajúce vedenie ministerstva obrany z dnes mimoparlamentnej strany SNS odmietlo pokračovať v rokovaniach.

„Takéto pôsobenie cudzích vojsk by mohlo byť v zmysle terminológie NATO považované za vytvorenie základne cudzích vojsk na území Slovenskej republiky, s čím vedenie ministerstva obrany zásadne nesúhlasí,“ tvrdil v marci 2019 rezort obrany pod vedením Petra Gajdoša zo Slovenskej národnej strany.

Po schválení dokumentu vládou bude na rade parlament, kde sa síce dá očakávať búrlivá diskusia, ale na znení zmluvy sa opäť pravdepodobne nič nezmení. „Pani prezidentke pošleme návrh či žiadosť, aby poverila niektorého z členov vlády podpisom tejto dohody. Ďalším krokom bude súhlas Národnej rady,“ priblížil Korčok.

Podobne ako na vláde ani v parlamente ministri neočakávajú žiadne problémy. „Dnes vláda schválila návrh dohody jednoznačne, preto neočakávam žiadne prekvapenia ani v Národnej rade,“ uviedol Naď.

© Autorské práva vyhradené

670 debata chyba
Viac na túto tému: #USA #NATO #obranná zmluva