Centrum vedecko-technických informácií, ktoré pripravuje štatistiky ku koncu roka, uviedlo, že v septembri 2021 nepostúpilo do vyššieho ročníka 11 216 žiakov štátnych základných škôl. V cirkevných opakovalo ročník 201 a v súkromných školách 58 detí.
Až 6 939 opakujúcich je prvostupniarov. Vedú medzi nimi druháci a tretiaci. „To možno vysvetliť tým, že ide o odložené opakovania zo školského roka 2019/2020, ktorý zasiahla prvá vlna pandémie,“ myslí si Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.
Počas prvej vlny pandémie na jar 2020 rezort školstva jednoducho prepadávanie žiakov zakázal. Časť detí, ktoré vtedy chodili do prvej alebo druhej triedy, sa podľa Rehúša dostala do ďalšieho ročníka len vďaka tomu.
Najviac opakujúcich žiakov je Košickom kraji, spolu 3 717. V roku 2019 ich bolo 3 428. V Prešovskom kraji oproti roku 2019 počet opakujúcich narástol z 2 741 na 3 131. V Banskobystrickom neprešlo do ďalšieho ročníka 1 848 detí, približne o stovku viac ako pred dvoma rokmi. Podľa štátnej tajomníčky rezortu školstva Svetlany Síthovej sú to extrémne vysoké čísla. Rezort preto organizuje podporné projekty ako doučovanie, letné školy či uhrádzanie poplatkov v školskej družine pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia a rodín v hmotnej núdzi.
Podpora sa však nedostane všetkým deťom, ktoré by ju potrebovali. Mnohé z vylúčených komunít sa podľa Síthovej nezapojili do letných škôl. „V niektorých školách v takýchto komunitách je dvojzmenná alebo dokonca trojzmenná prevádzka a nemajú kedy doučovať,“ vysvetľuje. Ministerstvo chce popoludňajšie alebo večerné vyučovanie zrušiť, ale problémom sú priestorové aj personálne kapacity.
„V Bratislavskom kraji je detí, ktoré opakujú, dokonca menej ako v minulých rokoch. Práve deti zo sociálne znevýhodneného prostredia mali sťažený prístup k dištančnej výučbe pre chýbajúce technologické zariadenia,“ tvrdí analytik Rehúš.
Učivo nezvládali najmä žiaci v nižších ročníkoch. Na prvom stupni opakuje ročník 3,37 percenta, teda takmer 7-tisíc detí. Na druhom stupni však tento školský rok prepadlo len 1,92 percenta žiakov – necelých 4 300. Na rozdiel od prvého stupňa to bolo menej ako pred dvoma rokmi. „Vysvetlením môže byť, že prerušenie prezenčnej výučby sa počas prvej vlny dotklo rovnako prvého aj druhého stupňa základných škôl, ale na mladšie deti malo vážnejší dosah. Bolo by však potrebné zohľadniť aj ďalšie faktory,“ konštatuje Rehúš.
Nemajú ani základnú školu
Košický kraj má smutný rekord v počte žiakov, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku. Dokonca aj na prvom stupni. V roku 2021 sa podľa údajov Centra vedecko-technických informácií po prázdninách nevrátilo do školy 129 prvostupniarov, najviac z nich v okresoch Spišská Nová Ves a Michalovce.
Síthová konštatuje, že na východe Slovenska je veľa škôl so žiakmi, ktorí nemajú doma podnetné prostredie. „Keď im niečo v škole nejde, rodič im s tým nevie pomôcť. Vo vylúčených komunitách je tiež veľa žiakov, ktorí doma bežne nepoužívajú slovenský jazyk. Alebo nechodili do materskej školy a nevedia veci, ktoré sa mali naučiť tam,“ tvrdí.
Riaditelia škôl v Michalovciach a v Gelnici, ktoré navštevujú aj deti z rómskej komunity, svorne tvrdia, že u niektorých detí nie je iná možnosť ako opakovanie ročníka.
„Deti, ktoré prepadli, sú také, ktoré sa jednoducho nechcú učiť. Na dištančnom vyučovaní, keď je rodič v práci, učiteľ nevie dieťa cez monitor tak motivovať ani kontrolovať,“ podotkla riaditeľka školy v Gelnici Bibiána Krajníková. Žiakom, ktorí nemali prístup k on-line výučbe, no vzdelávať sa chceli, podľa nej pomohlo dohnať potrebné vedomosti vyučovanie v skupinách po päť žiakov s jedným učiteľom. Tiež doučovanie v projekte Spolu múdrejší a letné školy.
Projekty doučovania si pochvaľuje aj riaditeľ školy v Michalovciach Miroslav Mach. „Mnohým žiakom pomohli, no ak sa niekto nechce učiť, nemá to efekt. Takíto žiaci nevypracovali ani pracovné listy, ktoré sme im posielali. Nevedeli sme na nich dozerať a doma nemali dostatočnú podporu. Keď rodič môže na päť dní ospravedlniť žiaka bez udania dôvodu, niektorí to zneužívajú,“ pripomenul ďalší problém.
Rodičia ich nepodporujú
Analytik Rehúš upozorňuje, že opakovanie ročníka negatívne vplýva na motiváciu detí učiť sa. Môžu predčasne vypadnúť zo školskej dochádzky. Keď viackrát po sebe prepadnú, splnia povinnú desaťročnú dochádzku napríklad už v siedmom ročníku, a tak nedosiahnu ani základné vzdelanie. Za pravdu mu dáva aj riaditeľka školy v Gelnici. „Ak žiak nemá ukončené základné vzdelanie, nemôže plnohodnotne pokračovať ďalej ani na strednej odbornej škole. Mnohé deti stratia záujem učiť sa,“ pripomína Krajníková.
Školský psychológ Lukáš Druso pre Pravdu podotkol, že na žiakov, ktorí prepadnú, môže mať negatívny vplyv aj zmena triedy. „Nový kolektív ich nemusí prijať a iné deti sa im môžu posmievať,“ vysvetlil. Žiaci podľa neho prepadávajú najmä pre nedostatok záujmu o školu. „Najčastejšie je to, pretože v prostredí, kde vyrastajú, nemajú dostatok podpory a motivácie,“ doplnil.
S nedostatkom podpory mali problém aj rómske deti na košickom sídlisku Luník IX. „Mnohí žiaci nemali potrebné vybavenie na dištančné vzdelávanie, tak dostávali len pracovné listy. Nevrátili ich však všetci. Ak ich aj vyplnili, mnohé boli neúplné a s chybami. Nemali sme spätnú väzbu od žiakov, či úlohám porozumeli,“ priblížila problémy na Luníku IX zástupkyňa tamojšej základnej školy Júlia Tothová. Prepadlo až 106 žiakov školy, teda 12 percent.
Prepadli aj prváci
Na margo opakovania na prvom stupni riaditeľka Krajníková z Gelnice hovorí, že sa to stáva len po konzultácii so špeciálnym pedagógom, ktorý opakovanie odporúča. „V niektorých prípadoch môže žiakovi prospieť, ale je to veľmi individuálne. Dieťa môže mať problémy v rodine, ktoré spôsobujú, že sa v škole nedokáže sústrediť. Ak si ročník zopakuje, môže si vedomosti upevniť a neskôr po vyriešení rodinnej situácie už sa mu darí. Iné deti majú vážne zdravotné problémy a sú v škole veľmi málo,“ uvádza špecifické prípady. „Ak sa dieťa prisťahuje odinakiaľ, niekedy mu tiež pomôže si ročník zopakovať, aby sa adaptovalo,“ tvrdí riaditeľka s tým, že v gelnickej základnej škole opakovanie ročníka nikdy nie je samoúčelné.
Riaditeľ Mach zo školy v Michalovciach hovorí, že na prvom stupni prepadli najmä rómske deti, často aj prváci. „Keď žiak počas pandémie nastúpil do prvého ročníka, vzápätí ostal doma a neabsolvoval dištančné vyučovanie, nenaučil sa ani abecedu. Nemá teda základy a nemôže postúpiť do druhého ročníka. Ak nechodil na doučovanie a nezúčastnil sa letnej školy, tak nebola žiadna iná možnosť, len ho nechať opakovať,“ hovorí Mach.
Také boli školské roky
- Prvé prerušenie prezenčnej výučby sa začalo v marci 2020. Trvalo až do júna. Keďže mnohí žiaci sa na diaľku nemohli plnohodnotne vzdelávať, ministerstvo školstva zakázalo opakovanie ročníka.
- V októbri 2020 ministerstvo celoplošne zatvorilo druhý stupeň a stredné školy. Regionálne úrady verejného zdravotníctva v závislosti od epidemickej situácie v konkrétnom okrese posielali na dištančné vzdelávanie aj mladších žiakov. Tam, kde to situácia umožňovala, sa žiaci v decembri do škôl vrátili.
- Po vianočných prázdninách však ostali doma úplne všetci žiaci. V januári minister školstva zrušil externé maturity a testovanie piatakov.
- Vo februári 2021 sa do škôl vrátili prvostupniari, v marci však už ministerstvo odporúčalo, aby ich rodičia, ktorí pracujú z domu, radšej nechali doma. Na stredné školy sa vrátili žiaci koncových ročníkov.
- Prvý stupeň sa otvoril v apríli, druhý stupeň a stredné školy v máji. V okresoch so zlou epidemickou situáciou ich hygienici ponechali zatvorené aj dlhšie. V školskom roku 2020/2021 už ministerstvo žiadne obmedzenie prepadávania nezaviedlo.
- V tomto školskom roku sa vyučuje prezenčne, o prípadnom prerušení vyučovania rozhoduje riaditeľ alebo regionálne úrady verejného zdravotníctva. Vianočné prázdniny boli predĺžené už od 17. decembra a týždeň predtým mali stredoškoláci a druhostupniari dištančnú výučbu.
Pomôcka pre školy
Ministerstvo školstva na jeseň 2021 robilo prieskum medzi školami, kde sa vyskytlo viac žiakov opakujúcich ročník. Zisťovalo dôvody neúspechu žiakov a v čom by školy potrebovali pomoc. „Tento prieskum sme robili v 162 školách, kde prepadlo viac ako 10 percent detí,“ vysvetlila pre Pravdu štátna tajomníčka Svetlana Síthová. Doplnila, že ako najčastejšie dôvody opakovania ročníkov školy uviedli záškoláctvo žiakov, slabú úroveň vedomostí či nezáujem žiakov o učenie.
Školy v prieskume uviedli, že najčastejšie sa snažili opakovanie ročníka eliminovať komunikáciou s rodinou či s pedagogicko-psychologickými poradňami. Už tento mesiac sa majú zástupcovia týchto škôl začať pravidelne on-line stretávať so zástupcami metodicko-pedagogických centier či Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, ktorí im budú radiť.
„Tieto organizácie už aj v súčasnosti pripravujú a poskytujú rad webinárov na tému, ako čo najviac eliminovať neúspech v škole,“ konštatuje ministerstvo. Na jeseň vydalo tiež aplikačnú pomôcku s názvom Ako byť v škole úspešnejší, kde stanovilo kroky, ktoré majú školy dodržať, aby predchádzali neúspechu žiakov. Tieto bude ministerstvo sledovať a ich dodržiavanie vyhodnocovať koncom tohto školského roka.
Medzi odporúčania na podporu žiakov patrí pravidelné monitorovanie ich správania, na čo má slúžiť pozorovanie, rozhovor s učiteľom, riaditeľom, pedagogickým asistentom, so školským psychológom, špeciálnym pedagógom, sociálnym či liečebným pedagógom. Tiež hodnotenie pokroku žiaka, jeho prác a výsledkov, doučovanie a účasť žiaka v školskej družine. Štátna školská inšpekcia bude kontrolovať, či je opakovanie ročníka opodstatnené.