Kontrolóri boli v banskobystrickom múzeu vlani. Prišli, keď ministerstvo obrany a rezort kultúry zverejnili memorandum, podľa ktorého múzeum prešlo od kultúry k obrane. Proti boli nielen zamestnanci múzea, ale aj široká – i medzinárodná – verejnosť. Nepomohlo, od 1. januára Múzeum SNP má nového zriaďovateľa – ministerstvo obrany.
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) vo svojej správe, ktorú zverejnil v piatok, konštatuje, že múzeum v roku 2020 malo príjmy vo výške 4 949 437 eur a výdavky v sume 4 172 083 eur.
Foto: SITA
Pridrahé pódium
V roku 2019 sa v Banskej Bystrici konali obrovské oslavy 75. výročia SNP: mestom prešla cyklistická eskadróna, predávala sa pamätná eurobankovka, realizovala sa vojenská prehliadka, na ktorej sa zúčastnilo 1 500 vojakov, vláda odsúhlasila večerný galaprogram s videomapingom, ktorý prenášala štátna televízia. Vystúpila Lúčnica, SĽUK, Miro Žbirka, Desmond, Kristína.
NKÚ konštatuje, že dohodnutá cena za hlavné pódium dosiahla 309 786 eur. Teda niekoľkonásobne prevyšovala ceny v iných rokoch, tie sa pohybovali okolo 20-tisíc eur. Ani pri oslavách 70. výročia to nebolo viac ako 24-tisíc.
V roku 75. výročia SNP múzeum najskôr vyrátalo predpokladanú hodnotu zákazky na 69 850 eur. „Následne do procesu verejného obstarávania vstúpilo ministerstvo kultúry,“ pokračuje správa NKÚ. Kontrolóri v správe píšu, že ministerstvo požiadalo múzeum, aby pri verejnom obstarávaní oslovilo tri konkrétne spoločnosti. „Ich ponuky boli takmer identické a 3,7-násobne prekročili pôvodnú predpokladanú hodnotu zákazky. Nehospodárne vynakladanie verejných prostriedkov pri obstarávaní pódia bolo vyčíslené vo fakturovanej sume 309 786 eur,“ hodnotia kontrolóri.
„Tie oslavy neorganizovalo Múzeum SNP, ale Úrad vlády,“ upozorňuje vtedajší riaditeľ múzea Stanislav Mičev. Hovorí, že kontrolóri cenu pódia porovnávali s cenami osláv, ktoré neboli také veľkolepé.
„Porovnali ceny, ale neporovnali zadanie,“ pokračuje Mičev. Podotýka, že už nie je zamestnancom múzea, takže nemá prístup k podkladom. Priznáva, že samotné múzeum si v tom čase robilo prieskum trhu. „To sme ale ešte nevedeli, že to budú monštruózne oslavy. Takže pôvodne sme zadávali iné technické parametre, ktoré pódium muselo spĺňať,“ vysvetľuje rozdiel medzi odhadovanou cenou 70-tisíc a skutočnou cenou vyše 300-tisíc eur. No má aj pripomienku, že režisérom galaprogramu bol Ján Ďurovčík a program bol veľkolepý.
Podľa bývalého riaditeľa múzea nemožno len mechanicky porovnávať ceny bez toho, aby sa bral ohľad na zadanie.
| Koľko stáli pódiá pri oslavách SNP | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| rok | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 | 2021 |
| suma (€) | 23 760 | 17 760 | 23 820 | 20 835 | 22 000 | 309 786 | 17 860 | 17 990 |
| výročie | 70. | 71. | 72. | 73. | 74. | 75. | 76. | 77. |
| ZDROJ: NKÚ SR | ||||||||
Digitálne múzeum
V rokoch 2010 až 2015 múzeum realizovalo národný projekt Digitálne múzeum. V rámci neho získalo dve digitalizačné linky, ktoré stáli 2 979 641 eur. Ich servis bol však oveľa drahší.
Ročná cena servisných prehliadok podľa NKÚ bola 924 909 eur. Dohromady tak múzeum zaplatilo za kontrolu a opravu digitalizačných liniek 5 192 068 eur.
Kontrolóri podotýkajú, že „zodpovednosť za verejné obstarávanie a nastavenie zmluvných podmienok vrátane cenovej kalkulácie bola na zriaďovateľovi, ale zmluvu s dodávateľom služieb podpísalo Múzeum SNP“. Ďalej konštatujú, že kontroly boli nastavené na každý mesiac, ale aj každý štvrťrok a polrok. „Podľa zmluvy sa úkony pri jednotlivých servisných prehliadkach prekrývali, kvartálny servis obsahoval aj mesačné úkony a polročný servis aj mesačné a kvartálne. Vykonaním mesačného aj kvartálneho servisu naraz by sa museli niektoré úkony vykonávať dvakrát a v polroku až trikrát,“ píše NKÚ v záverečnej správe.
Mičev vysvetľuje, že digitalizačné linky slúžili na 2D a 3D snímanie zbierkových predmetov. „Boli sme najlepšie digitalizačné centrum, čo sa týka kvantity aj kvality snímania. Zosnímali sme okolo dvestotisíc objektov za obdobie, kým to fungovalo,“ tvrdí bývalý riaditeľ múzea.
Nesúhlasí s názorom kontrolórov, že pravidelný servis bol nehospodárny. „Mali sme zariadenie, ktoré bolo špeciálne vyvinuté pre naše potreby. Kontrolór teda rozhoduje, koľko také zariadenie potrebuje servisu? Veď to je nezmysel,“ hovorí Mičev.
Tiež upozorňuje, že zmluvu na dodávku a servis digitalizačných zariadení vysúťažilo samotné ministerstvo kultúry. „Na základe zmluvy ministerstvo poslalo každý rok príslušnú finančnú čiastku a my sme len dodržali podmienky, ktoré boli vysúťažené a zakotvené v zmluve. Keď sa zmluva uzatvárala, prešla kontrolou a všetko bolo v poriadku. Čiže teraz chcú kontrolóri povedať, že sme ju mali spochybniť?“ pýta sa.
A dodáva, že na rovnakú zmluvu mali aj ďalšie organizácie, ktoré robili digitalizáciu. „Nemali sme inú možnosť, ako zmluvu podpísať a realizovať. Nemali sme totiž možnosť, aby sme si ako múzeum sami urobili výberové konanie. Na tej istej zmluve fungovali aj ďalšie organizácie, ktoré robili digitalizáciu,“ podotýka Mičev.
Tvrdí, že zariadenia sa nekazili, ale možno práve preto, že boli tak často servisované a kontrolované. „Položím však otázku inak: Prečo má len Múzeum SNP niesť zodpovednosť? Prečo je múzeum vinné za niečo, čo nevysúťažilo? Veď centrálne obstarávanie malo šetriť peniaze,“ vysvetľuje Mičev.
Zmarené investície
Múzeum SNP k 31. 12. 2020 evidovalo majetok v čistej hodnote 7 753 576 eur, píšu kontrolóri v záverečnej správe. Prevažnú časť majetku tvoril neobežný majetok, a to najmä dlhodobý hmotný majetok. No múzeum evidovalo aj výdavky, ktoré súvisia s obstarávaním majetku v sume 911 953 eur. Ako konštatuje NKÚ, išlo najmä o vynaložené investície ako projektová dokumentácia, zámery a podobne. No tieto peniaze išli aj do nezrealizovaných projektov.
Za minulý rok kontrolóri hodnotia ako zmarené investície dva projekty. Ide o projekt vybudovania kultúrneho a kreatívneho centra v sume 276 450 eur a projekt akustickej štúdie s cieľom vybavenia kinosály, v sume 5 211 eur. Ani jeden z projektov totiž nebol neskôr schválený.
Podľa NKÚ boli tieto výdavky „príliš vysoké“ a investovali sa do projektov, „ktorých realizácia je vzhľadom na neisté financovanie a obmedzené finančné možnosti Múzea SNP v blízkej budúcnosti skôr nereálna“.
Inými slovami – a potvrdzuje to aj NKÚ, v jednom roku zriaďovateľ, teda ministerstvo kultúry, projekty schválil, ale v tom istom roku aj zastavil, pretože rezort neschválil žiadosť o poskytnutie nenávratného príspevku z prostriedkov fondov EÚ.
„Pozrite sa, aké je nastavenie projektov do štrukturálnych fondov. Nemôžete predložiť projekt skôr, ako nemáte pripravené podklady. Ak sa chcem uchádzať o projekt vo výške zhruba 18 miliónov, musím mať projektovú dokumentáciu a stavebné povolenie, inak sa o peniaze nemôžem uchádzať,“ objasňuje Mičev. Do protikladu dáva, že múzeum získalo za posledných desať rokov takmer 30 miliónov eur. „Ako organizácia sme teda boli úspešní,“ podotýka.
Na margo kreatívneho centra hovorí, že zaúradovali voľby. „Prechádzajúce vedenie ministerstva kreatívne centrum podporovalo. Nové vedenie po voľbách rozhodlo, že sa projekt nebude realizovať. Pani ministerka nám napísala, že to nie je priorita ministerstva kultúry. Takisto dopadol aj projekt Národného osvetového centra v Bratislave,“ upozorňuje Mičev s tým, že pri žiadostiach o podporu z eurofondov treba rátať aj s možnosťou, že nebudú úspešné. „Keď sme chceli žiadať o peniaze, museli sme urobiť prípravu, inak by sme sa nedostali ani k podaniu žiadosti,“ ozrejmuje.
Mičev nesúhlasí ani so záverom NKÚ, že v múzeu síce boli kontrolné mechanizmy, ale nefungovali. „Fungovali,“ tvrdí. „Ale mali sme ako podriadená organizácia spochybňovať výberové konania zriaďovateľa? Je nelogické, keď má podriadená organizácia niesť plnú zodpovednosť za niečo, čo nemohla sama verejne obstarať,“ poukazuje na rozpory vo vzťahu ministerstva a jeho podriadených organizácií, lebo takou je aj Múzeum SNP. Aj NKÚ v tejto súvislosti upozorňuje rezort kultúry, že „takéto vynakladanie verejných finančných prostriedkov nemožno považovať zo strany ministerstva kultúry za dobrú prax pri riadení projektov“.
Bývalý šéf múzea pripomína, že kontrola NKÚ prišla, až keď ministerstvá ohlásili zámer previesť túto inštitúciu spod kultúry pod obranu. Súčasná ministerka Natália Milanová (OĽaNO) pre TASR povedala, že nedostatky súvisia s obdobím jej predchodkyne Ľubice Laššákovej (vtedy Smer). Hoci podľa zistení NKÚ nedostatky súvisia aj s Laššákovým predchodcom. V rokoch 2012 až 2018 ministerstvo viedol Marek Maďarič (Smer), v rokoch 2010 až 2012 Daniel Krajcer (SaS).
„Na ministerstve sme sa nebáli mediálneho tlaku a odvolali sme vtedajšieho generálneho riaditeľa Múzea SNP. Vždy budem konať v záujme kultúry, aj keď bude tlak od jednotlivcov, pretože im zmeny nevyhovujú,“ zdôraznila Milanová. Výsledky NKÚ podľa nej potvrdzujú, že pri téme Múzea SNP išlo bývalej ministerke o jediné. „Zamedziť proces, ktorým príde o svoj nástroj totálne neefektívneho a nehospodárneho rozdeľovania státisícov eur daňových poplatníkov,“ tvrdí súčasná šéfka rezortu kultúry na adresu Laššákovej. Pritom NKÚ zmarené investície pripisuje práve jej.