„Generálny prokurátor SR sa nebude vyjadrovať k špekuláciám, ktoré sú prezentované vo verejnom priestore. Zložením sľubu 10. decembra 2020 začalo generálnemu prokurátorovi plynúť sedemročné funkčné obdobie, počas ktorého chce napĺňať ústavnú pôsobnosť prokuratúry, teda chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu,“ uviedol Žilinka v reakcii, ktorú TASR sprostredkoval hovorca Generálnej prokuratúry (GP) SR Dalibor Skladan.
Žilinka v utorok požiadal o slovo počas diskusie k obrannej dohode. Poslanci to však hlasovaním odmietli. Jeho prejav podvečer v sále prečítal Juraj Blanár (Smer). Naď kritizoval obsah prejavu, ktorý podľa jeho slov nie je hodný generálneho prokurátora. Prejav prekvapil aj ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú. Išlo podľa nej o politický prejav.
Čítajte viac Prečítajte si Žilinkove vystúpenie k zmluve s USA, ktoré si koalícia odmietla vypočuť
Rovnaký názor má aj líder OĽANO Igor Matovič, podľa ktorého Žilinka začal politickú kampaň. Povedal to po rokovaní vlády.
Šéf generálnej prokuratúry v prejave pripomenul, že SR má skúsenosti s pobytom cudzích vojsk na našom území. Argumentoval okupáciou Československa v roku 1968, keď mali vojská Varšavskej zmluvy dočasný pobyt na našom území na základe zmluvy medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík. Túto zmluvu označil za „nepochybne výhodnejšiu“ pre SR, než je dohoda o obrannej spolupráci s USA.
Remišová chce otvoriť diskusiu o disciplinárnom stíhaní Žilinku
Vicepremiérka a šéfka strany Za ľudí Veronika Remišová chce vo vládnej koalícii otvoriť diskusiu o disciplinárnom stíhaní generálneho prokurátora Žilinku. Ako informovala v tlačovej správe, návrh na stíhanie by podľa nej mali podať poslanci parlamentu alebo hlava štátu Zuzana Čaputová. Remišová tiež skonštatovala, že proti vyhláseniam generálneho prokurátora na adresu obrannej zmluvy s USA by sa mali ohradiť samotní prokurátori a Rada prokurátorov SR.
„Vyhlásiť, že zmluva s vládou ZSSR o podmienkach sovietskych vojsk na území bývalého ČSSR bola výhodnejšia ako súčasná obranná zmluva, je nepríčetné, mimo historickej reality, ale hlavne je to zneuctenie pamiatky obetí invázie v roku 1968. Zmluva so ZSSR bola podpísaná pred hlavňami tankov a invázia si v Československu vyžiadala viac ako 100 nevinných obetí," zdôraznila Remišová. Zároveň uviedla, že Žilinka zverejnil svoj postoj ako oficiálne stanovisko generálnej prokuratúry a na oficiálnej stránke tejto inštitúcie. To podľa nej znamená hrubé pošliapanie dôstojnosti generálnej prokuratúry a zaťahovanie samotnej inštitúcie a jej zamestnancov do „primitívneho politického boja".
Čítajte viac Prezidentka ratifikovala dohodu s USA. Parlament ju odklepol 79 hlasmi
Podľa stanoviska poslanca za stranu SaS Alojza Baránika strana vo vzťahu ku generálnemu prokurátorovi reálne koná. „Konkrétne ide o podanie na Ústavný súd SR v súvislosti s paragrafom 363, ktorý som inicioval. Taktiež už dlhodobo a opakovane hovorím, že plánujem iniciovanie odvolávania generálneho prokurátora," povedal Baránik. Rovnako SaS podľa neho trvala na zmene paragrafu 363, ktoré presadili aj v Programovom vyhlásení vlády. „Tiež dlhodobo presadzujeme zmenu generálnej prokuratúry na štátne zastupiteľstvo," dodal.