Po bezprecedentne rozsiahlom vyšetrovaní sa podarilo odsúdiť troch páchateľov z pätice obžalovaných, možní objednávatelia vraždy však ostávajú naďalej bez právoplatného trestu. Definitívy by sa mohla verejnosť dočkať možno už o niekoľko mesiacov. Špecializovaný trestný súd o týždeň opäť otvorí hlavné pojednávanie, tentoraz však s obžalobou rozšírenou o ďalšie skutky.
„Mali sme ho uniesť a potom zavraždiť. Malo to byť tak, že telo sa nemalo nikdy nájsť,“ priznal pred súdom človek, ktorý mladých ľudí zastrelil, Miroslav Marček. „Povedal (Zoltán Andruskó, pozn. red.) len toľko, že píše veci, ktoré nemá. Nevedeli sme, kto je objednávateľ. Nevedeli sme, že to je jeho meno, mysleli sme, že Kuciak je jeho prezývka, tak nám bolo povedané,“ priblížil.
VIDEO: Štyri roky od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Novinár a jeho priateľka boli zavraždení 21. februára 2018 v ich rodinnom dome vo Veľkej Mači neďaleko Galanty. Martina jednou strelou do hlavy, Ján dvoma do srdca. Verejnosť sa o ich smrti dozvedela až o päť dní neskôr a reakcia na smrť dvojice mladých ľudí pred svadbou bola veľmi búrlivá.
Následná séria občianskych protestov pripravila Roberta Fica o funkciu predsedu vlády a skončil musel aj minister vnútra Robert Kaliňák (obaja Smer). Vyvrcholilo to až parlamentnými voľbami vo februári 2020, ktoré po ôsmich rokoch vyniesli k moci novú politickú garnitúru. Väčšina vysokých funkcionárov tiež musela opustiť Policajný zbor. Spolu s mnohými ďalšími sudcami, prokurátormi, advokátmi, významnými podnikateľmi, príslušníkmi bezpečnostných zborov či verejnými funkcionármi boli následne trestne stíhaní.
„Spoločnosť sa vtedy zmobilizovala,“ pripomína sociologička zo Slovenskej akadémie vied Zuzana Kusá. „Množstvo protestov neovplyvnilo len občanov, ale aj časť verejných inštitúcií, ktoré sa snažili vyhovieť tlaku verejnosti na očistu verejného života a väčšej transparentnosti,“ upozorňuje sociologička.
K veľkým nádejám
Zároveň však Kusá pripomína, že tragédia sa stala obeťou silnej a jednostrannej politizácie. „Politici, ktorí boli vtedy v opozícii, spájali tragédiu s vtedajšou vládou. Voči tej totiž bolo množstvo podozrení zo zneužívania moci. Na tých námestiach sa ale spoločnosť začala aj prudko politicky rozdeľovať. Nakoniec sa to vyvinulo tak, že sa vo voľbách pracovalo s nejakou dvojhodnotovou charakteristikou spoločnosti – ako boj dobra proti zlu. To je veľmi nebezpečný primitivizmus,“ vysvetľuje Kusá.
„Vláda, ktorá vzišla z volieb, sa týchto tém aj naďalej silno držala. Dodnes sa snaží presvedčiť verejnosť, že robí všetko pre očistu spoločnosti od mafie. Nová vláda, aj vplyvom pandémie, ale neukázala veľa majstrovstva pri spravovaní spoločnosti a veľká časť voličov tak zostala dosť bezradná. Aj v súčasnosti politici stále hojne pripomínajú tragédiu spred štyroch rokov a snažia sa ju spojiť s predchádzajúcou vládou. Témy očisty verejného života, transparentnosti, férovosti a vlády práva tu ale ostali. Napokon, to si ale predsa praje každý normálny občan,“ zdôraznila sociologička.
Niekoľko týždňov po vražde panovala voči policajnému vyšetrovaniu ako aj polícii ako takej veľká nedôvera. Pomerne skoré zadržanie a obvinenie páchateľov v spojení s neustálymi únikmi detailných informácií z vyšetrovacieho spisu napriek tomu vzbudili vo verejnosti veľké nádeje. Tie ešte väčšinou povzbudilo aj veľmi rýchle priznanie sprostredkovateľa vraždy Zoltána Andruskóa, ktorý po priznaní dostal 30. decembra 2019 15-ročný trest.
Keď teda 13. januára 2020 Špecializovaný trestný súd otvoril v Pezinku prvé pojednávanie, veľká časť verejnosti očakávala len jeden možný výsledok. Navyše, keď priznal vinu aj strelec Miroslav Marček, ktorého 23-ročný trest zo 6. apríla 2020 Najvyšší súd 2. decembra navýšil na 25 rokov.
Za vraždu podľa obžaloby platil bratislavský podnikateľ Marian Kočner svojej volavke Alene Zsuzsovej. Verejnosť ostala zaskočená, keď Špecializovaný trestný súd dvojicu 3. septembra 2020 oslobodil. Po sérii viac ako 22 pojednávacích dní rozhodol o vine len u Tomáša Szabóa, ktorý za prípravu a účasť na vražde dostal 25-ročný trest.
V následnom odvolaní Najvyšší súd 16. júna 2021 oslobodzujúci rozsudok nad Kočnerom a Zsuzsovou zrušil. Špecializovaný trestný súd podľa neho rozhodol predčasne, nezistil celý skutkový stav, nevykonal všetky potrebné dôkazy a tie, ktoré vykonal, hodnotil izolovane a v rozpore s elementárnou logikou. Z toho podľa názoru Najvyššieho súdu vyplynul nesprávny oslobodzujúci rozsudok pre Kočnera a Zsuzsovú, ktorý bol navyše nezrozumiteľne odôvodnený.
Lavína obvinení
Vďaka získaniu informácií z Kočnerových telefónov sa podarilo odkryť veľké množstvo korupčných väzieb medzi vplyvnými funkcionármi. Samotnému prípadu síce veľmi nepomohli, ale desiatky tisíc správ s politikmi, prokurátormi, sudcami, advokátmi a ďalšími ukázali, ako lacno sa niekedy dala na Slovensku kúpiť spravodlivosť.
V jednom z odovzdaných telefónov mal Kočner nainštalovanú dnes už všeobecne známu aplikáciu šifrujúcu komunikáciu Threema a práve tá spustila lavínu, ktorá v sérii policajných razií viedla k obvineniu a často aj k väzbe niekoľkých desiatok niekdajších prominentov.
Ako prví prišli na raz sudcovia, na ktorých korupciu sa zameral špeciálny vyšetrovací tím Hmla. V rámci akcií s krycím názvom Búrka, Víchrica a Plevel bolo po celom Slovensku, ale najmä v Bratislave a Žiline obvinených z korupcie takmer 40 sudcov, ale aj podnikateľov a advokátov.
Po sudcoch, advokátoch, prokurátoroch a rôznych vybavovačoch prišlo vo veľkom aj na korupčné praktiky v bezpečnostných zboroch. Po akciách Božie mlyny, Očistec, Judáš či Mýtnik bolo vznesené obvinenie ďalším desiatkam ľudí, či už zo založenia organizovanej zločineckej skupiny, zneužívania právomoci verejného činiteľa, vydierania, manipulácie verejných obstarávaní, prania nelegálnych peňazí či korupcie.
V rukách polície takto skončil bývalý šéf Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovít Makó, dvaja policajní prezidenti Tibor Gašpar a jeho nástupca Milan Lučanský, námestník riaditeľa SIS Boris Beňa, bývalý príslušník SIS František Böhm, vtedajší špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, bývalý šéf NAKA Peter Hraško, exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Gašparovič či bývalý riaditeľ Finančnej správy František Imrecze.
Spolu rýchlejšie
Po polroku od rozhodnutia Najvyššieho súdu sa prípad vracia opäť Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku. Ako ten pred pár týždňami informoval, pojednávanie s Kočnerom a Zsuzsovou sa začne 28. februára.
Po novom budú ale obaja zároveň v rovnakom procese čeliť aj obžalobe za prípravu vrážd generálneho prokurátora Maroša Žilinku, špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho. Spolu s nimi budú čeliť obžalobe opäť aj Tomáš Szabó, ale aj dvaja noví obžalovaní Dušan Kracina a bosniansky občan Darko Dragič, ktorí mali byť na vraždy najatí ešte pred Szabóom a Marčekom.
V procese, ktorý sa začne o týždeň, sa obžalovaní postavia pred nový senát, sčasti ale v podobnom zložení. Kočnera so Zsuzsovou v septembri 2020 oslobodil senát s Ivanom Matelom a Rastislavom Stierankom pod vedením Ruženy Sabovej. V pondelok otvorí hlavné pojednávanie Ružena Sabová opäť ako predsedníčka. V senáte s ňou budú sedieť aj Pamela Záleská a Rastislav Stieranka.
Nový senát bude znamenať zopakovanie celého konania. Nemusí to ale nutne priniesť oddialenie právoplatných rozsudkov. „Pokiaľ sa zmenil senát, celé dokazovanie sa bude robiť úplne od začiatku. Niektoré veci, napríklad výpovede, ktoré už nemožno opäť vykonať, môžu byť použité z predchádzajúceho konania. V zásade by ale mal súd všetko vykonať naraz. Niektoré skutočnosti bude treba preukazovať vo vzájomnej súvislosti. Preto je asi naozaj účelné spojenie do jedného konania,“ povedal pre Pravdu expert na trestné právo a dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda.
Spojenie týchto prípadov môže dokonca znamenať aj rýchlejší rozsudok. „Pripojenie ďalších skutkov môže predĺžiť čakanie na právoplatný rozsudok, ale len za predpokladu, že by dokazovanie tých ďalších pripojených skutkov bolo príliš náročné. Ak ale pôvodný skutok dvoch vrážd nejakým spôsobom, napríklad z dôkazného hľadiska, úzko súvisí s ďalšími pripojenými skutkami, to spojenie je naozaj účelnejšie. Môže dokonca zvýšiť aj šancu na odsudzujúci rozsudok vo viacerých veciach naraz. Je teda možné, že spolu to pôjde rýchlejšie ako osobitne,“ vysvetlil Burda.