Chcú Slováci bojovať za Ukrajinu? O výnimku nikto zatiaľ nepožiadal

Prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil v nedeľu založenie medzinárodných légií pre dobrovoľníkov zo zahraničia. Niektoré krajiny už riešia spôsoby, ako umožniť svojim občanom účasť v takýto légiách. Generálny prokurátor Maroš Žilinka upozornil, že zapojenie sa do ozbrojených síl inej krajiny je trestný čin, za ktorý môže hroziť až 10-ročné väzenie. Existuje však aj výnimka, ktorú má v rukách prezidentka Zuzana Čaputová. O výnimku však zatiaľ nikto nepožiadal.

, 02.03.2022 10:44
Ukrajina, Rusko, invázia Foto: ,
Ukrajinský vojak fajčí cigaretu neďaleko Charkova v sobotu 26. februára 2022. Ruským jednotkám sa v nedeľu ráno podarilo vstúpiť do Charkova, druhého najväčšieho mesta Ukrajiny.
debata (87)

„Cudzinci ochotní brániť Ukrajinu a svetový poriadok v rámci Medzinárodnej légie územnej obrany Ukrajiny, pozývam vás,“ uviedol ukrajinský prezident Zelenskyj na twitteri. „Bude to kľúčový dôkaz vašej podpory,“ odkázal zahraničným partnerom.

Takúto službu už svojim občanom povolilo Lotyšsko, súhlas prisľúbila aj premiérka Dánska a pozitívne sa o takejto možnosti vyjadrilo tiež Japonsko či český prezident Miloš Zeman. V súvislosti s výzvami na zapojenie sa do bojov na Ukrajine pripomenul, naopak, generálny prokurátor Maroš Žilinka nezákonnosť služby v cudzom vojsku.

Ozbrojený muž stojí pri barikáde na Námestí...
Muž kráča pomocou barlí okolo zničených ruských...
+9Vojenské vozidlo horí po bojoch 27. februára...

Trestný čin

„Služba v cudzom vojsku, konaná bez povolenia, ako aj aktívna alebo pasívna účasť na bojovej činnosti organizovanej ozbrojenej skupiny (t. z. zoskupenia osôb organizovaného obdobne ako armáda, ktoré však nie je regulárnou armádou príslušného štátu) počas vojny na území iného štátu, sú za podmienok ustanovených v Trestnom zákone Slovenskej republiky trestné,“ upozornil Žilinka ešte 28. februára.

Podľa paragrafu 392 Trestného zákona sa občan zapojený do služby v cudzom vojsku bez povolenia potrestá odňatím slobody na dva až osem rokov. V prípade, že tento čin spácha počas vojny či vojnového stavu, sa trestná sadza zvyšuje na päť až desať rokov väzenia. Generálny prokurátor sa však už nevenoval časti, ktorá hovorí, že trestnosť takejto služby zaniká, že sa do nej občan nezapojil „bez povolenia“.

Práve tomuto povoleniu sa venuje paragraf 19 zákona o brannej povinnosti, ktorý upravuje podmienky výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu. „Občan môže vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu len s povolením prezidenta Slovenskej republiky,“ uvádza sa v prvom odseku tohto paragrafu.

Prezidentka: Komplikované

Povolenie prezidenta je možné získať tak, že občan najprv podá žiadosť ministerstvu obrany na okresnom úrade v sídle svojho kraja. Ministerstvo obrany následne požiada o stanovisko ministerstvo vnútra a ministerstvo zahraničných vecí a túto žiadosť so všetkými stanoviskami predloží prezidentskej kancelárii. Žiadosť ale treba podať najneskôr 90 dní pred plánovaným odchodom do vojenskej služby v inom štáte.

Zároveň platí, že je možné sa pripojiť iba k ozbrojeným silám štátu, ktorý nie je vo vojenskom konflikte so Slovenskom alebo spojencami Slovenska. A o povolenie prezidenta netreba žiadať, ak chce ísť občan Slovenska bojovať za krajinu, kde má druhé občianstvo alebo chce slúžiť v ozbrojených silách štátu, ktorý je súčasťou NATO.

Ak by chcel niekto ísť legálne slúžiť do zahraničných légií, ktoré zriadil prezident Zelenskyj, musí teda požiadať prezidentku Čaputovú o povolenie. Tá síce jednoznačne nevyjadrila k udeľovaniu povolení ani podporu, ani neochotu, ale poukázala práve na komplikovanosť celého procesu.

„Administratívny proces takejto žiadosti je viacstupňový, mimoriadne náročný a dlhý. Naša legislatíva je postavená tak, aby od služby v cudzej armáde alebo cudzineckých légiách odradzovala a neumožňuje vydať v krátkom čase takéto povolenie. Na to, aby to bolo možné, by vláda a parlament museli zmeniť legislatívu,“ povedal pre Pravdu prezidentkin hovorca Martin Strižinec.

Poznamenal tiež, že o službu v ozbrojených silách Ukrajiny sa slovenskí občania zaujímajú sporadicky, prevažne v rovine získavania informácií. „Prezidentka v poslednom období nevydala žiadne rozhodnutie o povolení služby v ukrajinskej armáde a ani v ruskej armáde,“ dodal Strižinec.

© Autorské práva vyhradené

87 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy