Odpor začínajú Rusi prelamovať stále hrozivejšími zbraňami

Rusko pri invázii na Ukrajine nasadilo zbrane, ktorých použitie proti civilom v husto osídlených štvrtiach miest môže byť považované aj za vojnový zločin.

, 07.03.2022 09:25
TOS–1 Buratino Foto:
Viacnásobné raketomety a termobarická zbraň TOS–1 Buratino vystavené počas sprievodných slávností venovaných 65. výročiu Dňa víťazstva 9. mája 2010 v Moskve.
debata (183)
VIDEO: Generál Macko opisuje zbrane, ktoré sa používaju v konflikte na Ukrajine

Vysokoúčinné zbrane mali byť takto použité v mestách Ochtyrka, Charkov, Odesa, Mariupoľ či Kyjev. Nasadené boli aj samohybné raketové plameňomety TOS-1 s termobarickými zbraňovými hlavicami, ktoré sú považované za najsilnejšie nejadrové zbrane na svete. Chcú Rusi zlomiť Ukrajincov útokmi navrhnutými pre vytvorenie maximálneho psychického tlaku?

Použitie zbraňových systémov na Ukrajine môže v prípade ďalšieho spomaľovania postupu ruskej invázie začať pripomínať bitku o Groznyj z rokov 1999 a 2000. Ruské vojsko vtedy pred nasadením tankov a obrnených transportérov využilo na dobytie už kompletne obkľúčeného hlavného mesta Čečenska vo veľkej miere raketové delostrelectvo – raketomety BM-21 Grad, BM-27 Uragan, BM-30 Smerč, balistické rakety či kazetové bomby.

VIDEO: Ruské raketomety Uragan.

Významnú úlohu hrali aj samohybné raketové plameňomety TOS-1 s termobarickými zbraňovými hlavicami. Tie sú považované za najsilnejšie nejadrové zbrane na svete. Mali za úlohu zlomiť Čečencov nielen fyzicky, ale útoky boli navrhnuté aj pre maximálny psychický tlak. Po niekoľkotýždňovom bombardovaní a následných bojoch mohlo zahynúť až zhruba osemtisíc civilistov.

Podobný scenár s použitím stále hrozivejších a ničivejších zbraní a nevyberanej taktiky ich použitia proti civilistom môže teraz hroziť Kyjevu či ďalším ukrajinským mestám. „Rusi sa na Ukrajine stretli s odporom, aký nečakali, ciele operácie sa nedarí plniť už od prvého dňa, postup je pomalý až minimálny, na niektorých úsekoch žiadny. Preto pristupuje Rusko k použitiu hrozivejších a deštrukčnejších zbraní s cieľom zasadiť obrancom tvrdšie údery a zlomiť ich vôľu k odporu,“ vysvetľuje Adam Potočňák, analytik z Centra bezpečnostných a vojensko-strategických štúdií Univerzity obrany v Brne.

„Rusko v tomto konflikte používa celé spektrum zbraní, od moderných až po tie menej rozlišujúce a nepresné zbrane. V prvopočiatku konfliktu Rusko použilo mohutný úder všetkými možnými prostriedkami – balistickými raketami, strelami s plochou dráhou letu, teda Iskander, Kalibr či Točka. Okrem tých boli používané raketomety Smerč. To boli ale všetko zbrane smerované viac-menej voči vojenskej infraštruktúre, letiskám, stanoviskám protivzdušnej obrany či riadiacim centrám,“ pripomína Pavel Macko, generál vo výslužbe, ktorý bol najvyššie postaveným Slovákom v štruktúrach NATO.

Ruské sily už počas svojej invázie na Ukrajinu, a to aj na východe a juhu krajiny, pravdepodobne použili viachlavňový raketový systém BM-21 „Grad“, čo v preklade znamená krupobitie. Tieto raketomety sú umiestnené na podvozku nákladného automobilu Ural a dokážu používať až 40 kusov rakiet M-21 kalibru 122 mm. Zdá sa, že boli rozmiestnené napríklad v okolí Charkova, kde sa šírili zábery zničeného BM-21 a mŕtveho ruského vojaka.

Táto delostrelecká zbraň sa do roku 1989 vyrábala aj v Československu, v Dubnici nad Váhom, na podvozku Tatry 813 a Tatry 815 pod názvom Raketomet RM-70. Môže strieľať ako jednotlivé rakety, tak aj salvy. Má však nižšiu presnosť ako delostrelectvo a spolieha sa skôr na veľký počet rozptýlených črepín.

Streľba z viacnásobných raketometov BM–21 Grad... Foto: SHUTTERSTOCK
BM–21 Grad Streľba z viacnásobných raketometov BM–21 Grad počas vojenských cvičení pri obci Divyčky v Kyjevskej oblasti v roku 2016.

Vojnový zločin

Investigatívny web Bellingcat údajne nazbieral dôkazy o použití ťažkých salvových raketometov Uragan a Smerč. Raketomet Uragan na podvozku nákladného auta ZIL-135 dokáže naraz vystreliť 16 rakiet 220 mm kalibru s viacerými typmi hlavíc, ktoré môžu obsahovať napríklad protitankové míny.

Aj keď raketomety Smerč mali byť použité napríklad pri druhej čečenskej vojne či pri vojne na Donbase, oficiálne potvrdené je jeho použitie počas ruskej intervencie v Sýrii. Smerč je určený proti obrneným cieľom, delostreleckým batériám, veliteľským stanovištiam či muničným skladom.

Počas invázie na Ukrajinu mali Smerče strieľať zo západoruského mesta Belgorod. Podľa ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch boli rakety zo Smerču vystrelené aj na husto obývané štvrte východoukrajinského mesta Charkov. A to už možno považovať za vojnový zločin.

Väčšinu zbraňových systémov, ktoré Rusi použili, je možné považovať za konvenčné zbrane, napríklad tanky T-72,T-80 a T-90, bojové vozidlá pechoty BMP3 či helikoptéry typu Mi8 a Ka-52. Zvyšujú sa však obavy z ruského použitia viacúčelových riadených striel 3K14 Kaliber, ktoré môžu byť odpaľované aj z vojnových lodí, lietadiel a ponoriek. Podľa niektorých správ ich Rusi použili na ukrajinské mestá Kyjev a Odesa.

Postupne teda podľa generála Macka vidíme, že Rusko začína na efektívnu rozptýlenú obranu Ukrajincov čoraz viac používať aj menej presné zbrane. „Videli sme raketomet Uragan, ktorý má delené strely a môže byť používaný aj vo verzii s kazetovou muníciou. Takáto strela sa pred dopadom do cieľovej plochy rozdelí a vypustí veľké množstvo menších výbušných projektilov. Toto je typicky určené proti pechote,“ upozorňuje Macko.

„Použitie takejto zbrane v priestoroch, kde nie sú len vojaci, je za hranou ženevských konvencií. Mal by byť stále dodržiavaný princíp a zásada proporcionality sily, ale aj rozlíšenia vojakov od civilistov. Nesmú sa teda viesť paľby, ktoré sú nemierené a sú na plošný cieľ, najmä ak cieľ nerozlišuje medzi civilom a vojakom. Takýto dážď výbušného materiálu je problém. Takáto munícia je zakázaná, aj keď pre Rusko záväzná nie je, keďže k tejto konvencii nepristúpili. Napriek tomu je aj Rusko viazané všeobecnými zásadami vedenia ozbrojeného konfliktu a nesmú viesť nerozlišujúce paľby do priestorov, kde môžu byť aj civilisti,“ zdôraznil Macko.

V pondelok sa objavili správy, že ruská armáda bombardovala 50-tisícové mesto Ochtyrka na severovýchode Ukrajiny vákuovými bombami. Tvrdil to starosta mesta Pavlo Kuzmenko. Vákuová bomba nazývaná aj termobarická je považovaná za najsilnejšiu nejadrovú zbraň na svete.

„Nepriateľ vedie vojnu zbabelo. Na Ochtyrku znovu zhodili vákuovú bombu, na sklad ropných palív. Ropnú nádrž to vyhodilo do vzduchu,“ uviedol na sociálnej sieti starosta mesta Pavlo Kuzmenko. Informáciu v pondelok priniesla agentúra Unian s poznámkou, že tvrdenie starostu nie je zatiaľ možné overiť z nezávislých zdrojov. Agentúra tiež pripomenula, že Rusi rovnaké bomby prezývané aj „otec všetkých bômb“ zhodili aj na sýrske mesto Aleppo.

Vákuovej bombe sa zvykne hovoriť tiež termobarická, aerosólová, palivo-vzduchová alebo palivo-vzdušná. Jej explózia spôsobuje veľké škody. V prvej fáze výbuchu bomba vypustí palivový mrak, ktorý sa zmieša s kyslíkom, a po odpálení druhej nálože sa zapáli celý tento mrak. Prvé použitie takejto bomby údajne vyskúšali ešte Američania vo Vietname.

Sovietsky ťažký viacnásobný raketomet BM–30... Foto: SHUTTERSTOCK
Raketomet BM–30 Smerč Sovietsky ťažký viacnásobný raketomet BM–30 Smerč.

Zlomia odpor hrozivejšie zbrane?

Ich použitie oficiálne zatiaľ nebolo potvrdené, s odvolaním sa na ukrajinské zdroje priamo z miesta ich nasadenia je však veľmi vysoko pravdepodobné, hovorí Adam Potočňák, analytik z Centra bezpečnostných a vojensko-strategických štúdií Univerzity obrany v Brne.

„Dokázateľne zdokumentovaná je prítomnosť systémov TOS-1 Buratino, samohybných raketových plameňometov (v ruskej terminológii samohybný reaktívny delostrelecký plameňomet) na podvozku tankov T-72, ktoré sú presne na tieto účely určené. Odpaľujú rakety s termobarickými hlavicami, ktoré fungujú tak, že v mieste dopadu najskôr do vzduchu vypustia oblak aerosólu, ten do seba následne (v priebehu 1–2 sekúnd) vtiahne okolitý kyslík (preto sa im niekedy hovorí aj zbrane vákuové) a táto zmes je následne zapálená a exploduje,“ vysvetľuje Potočňák.

Rakety s termobarickými hlavicami majú obrovskú ničivú silu, najmä proti nevojenským, teda nechráneným či nepancierovaným objektom. „Používať takúto zbraň v zastavanom priestore môže mať za cieľ jediné – a síce spôsobiť čo najväčšiu deštrukciu. Podľa všetkého ich Rusi zatiaľ použili v relatívne obmedzenom počte pri bombardovaní mesta Charkov, kam salva dopadla priamo na námestie pred budovu miestnej samosprávy,“ približuje Potočňák.

Úspešné vyskúšanie satelitne navádzanej vákuovej bomby vypustenej z lietadla oznámilo Rusko ešte v roku 2007. „Testy ukázali, že nové zbrane sú účinnosťou a schopnosťami porovnateľné s jadrovou bombou,“ vyhlásil vtedajší zástupca náčelníka generálneho štábu ruskej armády Alexander Rukšin v televízii. „Zároveň chcem zdôrazniť, že táto zbraň na rozdiel od jadrovej bomby nekontaminuje prostredie,“ dodal.

V prípade ruskej invázie na Ukrajinu ale podľa Potočňáka treba hovoriť o raketách, keďže sú odpaľované systémom TOS-1. O bomby by išlo, ak by boli nesené lietadlami. Pripomína, že tento typ munície je všeobecne zakázaný, rovnako tak aj kazetová munícia.

„Rozhodnutie Ruska použiť ich čítam ako snahu vyvinúť na obrancov psychologický, ale aj čisto vojenský nátlak, keďže ruská ‚mierová‘ operácia zatiaľ zďaleka neprebieha tak, ako si v Moskve pôvodne predstavovali. Podľa plánov malo totiž k dnešnému dňu už byť po všetkom a ruské kolóny sa mali víťazoslávne valiť Kyjevom, vítané domácim obyvateľstvom. Miesto toho sa stretli s odporom, aký nečakali, ciele operácie sa nedarí plniť už od prvého dňa operácie, postup je pomalý až minimálny, na niektorých úsekoch žiadny. Preto pristupuje Rusko k použitiu hrozivejších a deštrukčnejších zbraní s cieľom zasadiť obrancom tvrdšie údery a zlomiť ich vôľu k odporu,“ dodáva Potočňák.

183 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #vojna na Ukrajine
Flowers