Ako jeden zo spôsobov na ospravedlnenie vojny proti Ukrajine používa ruský prezident Vladimir Putin snahu o údajnú denacifikáciu Ukrajiny. „Cieľom je chrániť ľudí, ktorí boli za posledných osem rokov vystavení šikanovaniu a genocíde… A preto sa budeme snažiť o demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny,“ vyhlásil Putin vo štvrtok 24. februára v príhovore k národu pri príležitosti spustenia vojenskej invázie. Genocíde boli podľa neho vystavení rusky hovoriaci obyvatelia Ukrajiny – a za „nacistov“, ktorí sú za to vinní, Putin označuje demokraticky zvolených predstaviteľov Ukrajiny.
Foto: TASR/AP
Putinova demagogická rétorika a štátom už absolútne ovládané spravodajstvo prinášajú výsledky. Prieskum vláde naklonenej agentúry VCIOM (Celoruské centrum pre štúdium verejnej mienky) z 28. februára ukázal 68-percentnú podporu vojenskej operácii na Ukrajine. Až sedem percent obyvateľov Ruska sa pritom údajne nazdávalo, že primárnym cieľom vojny je denacifikácia Ukrajiny.
„Denacifikácia Ukrajiny je nezmysel. Je to Putinov propagandistický termín, ktorý nemá žiadny základ. Putin ho používa preto, že ruská spoločnosť na to počuje. Má totiž svoju silnú skúsenosť s fašizmom a nacizmom z obdobia druhej svetovej vojny. Keď sa povie Rusom nacizmus, znamená to pre nich jasné zlo. Putin to preto jednoducho používa ako barličku na vytvorenie čiernobieleho sveta – oni sú tí zlí nacisti a my tí dobrí antifašisti. Nie je to teda nič iné ako propaganda,“ vysvetľuje Jakub Drábik, ktorý sa ako historik Slovenskej akadémie vied venuje komparatívnemu výskumu fašizmu.
Židovský neonacista?
Označenie politického vedenia Ukrajiny za nacistické tak pôsobí obzvlášť absurdne v čase, keď krajinu vedie prezident Volodymyr Zelenskyj. Silnou súčasťou ideológie nacizmu bol totiž rasový aspekt – nenávisť voči židom. „Ťažko preto hovoriť o denacifikácii krajiny, ak má demokraticky zvoleného lídra, ktorý je navyše konfesionálne žid a otvorene o tom hovorí,“ dodáva Drábik.
Traja prastrýcovia Zelenského, ako aj jeho pradedo boli dokonca obeťami holokaustu. V čase jeho zvolenia za prezidenta bol navyše premiérom Volodymyr Hrojsman, ktorý tiež pochádza zo židovskej rodiny. V tom čase tak bola Ukrajina jedinou krajinou sveta mimo Izraela, ktorej dvaja najvyšší ústavní činitelia majú židovský pôvod. Okrem etnického a náboženského pôvodu má ukrajinský prezident aj ruský materinský jazyk.
Ruská propaganda sa tiež zvykne opierať o nový jazykový zákon, ktorý síce vstúpil do platnosti 16. januára 2022, ale pripravil a podpísal ho ešte v roku 2019 bývalý prezident Petro Porošenko. Nový zákon, ktorý mal za úlohu revitalizovať ukrajinský jazyk, zdvihol obavy z nedostatočnej ochrany jazykových práv menšín, obzvlášť ruštiny.
Na Ukrajine však pôsobia aj ultrapravicové nacionalistické, polovojenské organizácie, ktoré majú veľmi blízko k neonacizmu. Zväčša sa odvolávajú aj na odkaz Stepana Banderu (1909–1959), ktorý je pre mnoho Ukrajincov symbolom boja za nezávislosť Ukrajiny, ale zároveň bol aj nacistickým kolaborantom. Veľmi nepriateľský postoj mal najmä voči Poliakom a Rusom, ktorých považoval za najväčšiu prekážku samostatnej Ukrajiny. Jeho program však obsahoval aj prvky antisemitizmu. K židom sa staval nepriateľsky napriek tomu, že aj niektorí jeho najbližší spolupracovníci mali židovský pôvod. Čiastočne ich totiž stotožňoval s boľševikmi.
„V každej spoločnosti sú nejaké ultrapravicové sily, takže sú aj na Ukrajine. Prápor Azov alebo Pravý sektor, ktoré stáli mimo kontroly ukrajinskej armády, sa po okupácii Krymu naozaj pri útokoch proti ruskojazyčnému obyvateľstvu východnej Ukrajiny dopúšťali aj zverstiev. To je pravda. Podieľali sa na rôznych akciách, ktoré by patrili pred súd. Nazvať to genocídou je však absolútne nemiestne. Tým, že Rusko zaútočilo na Ukrajinu, sa z vojenských skupín mimo armády stali bojovníci národného oslobodenia, a Putin ich svojou inváziou vlastne očistil a rehabilitoval,“ upozorňuje bývalý náčelník českej Vojenskej spravodajskej služby Andor Šándor.
Banderov odkaz je na Ukrajine stále pomerne živý. V roku 2009 vydala Ukrajina známku s podobizňou Banderu. O rok neskôr Banderovi prezident Ukrajiny Viktor Juščenko udelil titul Hrdina Ukrajiny. Ten mu však bol po ďalšom vyše roku odobraný. V roku 2015 Banderovi zas parlament udelil status bojovníka za slobodu Ukrajiny a v roku 2016 na severnom okraji centra Kyjeva premenovali Moskovskú triedu na Triedu Stepana Banderu.
Práve týmto si ruská imperiálna propaganda zväčša pomáha pri označovaní Ukrajiny ako nacistického štátu. Už po ruskej anexii Krymu Putin deklaroval, že Krym „zachraňuje pred novými ukrajinskými lídrami, ktorí sú ideologickým potomstvom Banderu, Hitlerovho komplica z čias druhej svetovej vojny“.
Banderovci
„To, čo hovorí Putin o ukrajinských nacistoch, je lož od začiatku do konca. Je to vymyslený argument, ktorým Putin obhajuje vojnu. Ukrajina naozaj má svoje vnútorné problémy, samozrejme, aj problém s extrémnym nacionalizmom. S nacionalizmom má však momentálne problémy celá Európa. Prečo by mali byť Ukrajinci výnimkou? Mali byť sme však rozlišovať, čo je v spoločnosti dominantné a čo je len na okraji. Nacizmus na Ukrajine určite nie je dominantný. Naopak, v Rusku pod Putinovým vedením je dominantný šovinizmus a imperializmus,“ upozorňuje Dušan Kováč z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Pripomína, že ukrajinské dejiny sú veľmi komplikované a už od 16. storočia bola táto krajina vždy medzi dvoma mlynskými kameňmi. „Ukrajina vtedy bola pod protektorátom Poľsko-litovskej únie, kde mali len určitú, nie veľkú mieru samostatnosti. Necítili sa však byť dobre riadení poľským štátom, a preto hľadali aj príklon k Rusku. S narastajúcou mocou ruského štátu začala byť táto svojbytnosť obmedzovaná. Zavŕšilo sa to za Kataríny II., keď sa Ukrajinci stali súčasťou veľkého Ruského impéria,“ približuje historik.
„Veľké Ruské impérium si robilo dobyvačnú politiku a získavalo si kolónie. Tie mali na východe, juhu aj na západe. Veď ani v strednej Ázii nežili Rusi. Nemuseli ako Briti, Francúzi či Španieli cestovať do svojich kolónií cez more, pretože si pripájali ďalšie koloniálne územia za svojimi hranicami. Takýmto spôsobom zbavili samostatnosti aj Ukrajinu. Ukrajinci však vždy mali nejaké vedomie svojej svojráznosti a svojbytnosti a to vedomie nezmizlo," vysvetľuje Kováč.
Ako ďalej popisuje, za prvej svetovej vojny bola väčšina územia Ukrajiny obsadená Nemeckom, ktoré bojovalo proti Rusku. Keďže sa museli k niekomu pripojiť, pripojili sa radšej k Nemecku, ktoré na rozdiel od Ruska podporovalo ukrajinskú samostatnosť. Keď sa podpisoval Brestlitovský mier, podpísal sa osobitne s Ukrajinou a potom aj s Ruskom.
A podobne to podľa historika bolo aj za druhej svetovej vojny. „Ukrajinci boli už dosť rusifikovaní a spacifikovaní, ale stále tam boli určité národné sily. Tie však nemožno nazvať nacistickými. Boli to nacionalisti, ktorí sa chceli osamostatniť od Ruska. Keďže bola vojna medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom, Bandera sa pridal na stranu Nemecka. Cieľ však nemal nacistický, ale národnooslobodzovací. Ale aj tak je to tragédia Ukrajiny. Takýto problém bol aj v baltských republikách, ktoré boli oslobodené od nemeckej okupácie, ale obsadené Ruskom a následne postupne rusifikované. Ten problém je zložitý, ale nedá sa povedať, že Ukrajinci sú preto nacisti,“ zdôraznil Kováč.
„To, čo hovorí Putin, je šovinistické popieranie ukrajinskej svojbytnosti. Ukrajina bola vždy v zložitej historickej situácii, ale pocit svojbytnosti a túžba po nezávislosti u nich vždy existovala. To však nie je nacionalizmus dobyvačného imperiálneho typu, ako je to v prípade ruského nacionalizmu. To, čo sa dnes deje na Ukrajine, to je snaha Ukrajiny mať svoju samostatnosť, ale byť demokratický, teda byť európsky. Popritom tam existujú nacionalistické tendencie, tie sú však zanedbateľné, pretože hlavný prúd politiky je demokratický,“ pripomína historik.
„Putinovi ide o zlikvidovanie ukrajinskej nezávislosti. Formálne bola nezávislá aj za Sovietskeho zväzu, pričom bola však systematicky rusifikovaná. O to ide teraz aj Putinovi. Aby ju mal pod svojou kontrolou a dosadil do vedenia krajiny svojich ľudí. Putin si predstavuje, že obnoví mohutný Sovietsky zväz. To je jeho chorá myšlienka,“ dodal Kováč.
Putinova denacifikácia Ukrajiny už medzičasom, zdá sa, vypadla z požiadaviek, ktorými Rusko podmieňuje zastavenie invázie. Odráža sa to aj v prieskume verejnej mienky opäť od agentúry VCIOM. V prieskume z 5. marca namerali síce už 71-percentnú podporu vojne, ale denacifikáciu Ukrajiny ako dôvod vojny agentúra medzi možnosťami už ani nespomína. Naopak, päť percent opýtaných už ako cieľ vojny uvádza okupáciu Ukrajiny a jej začlenenie do Ruskej federácie.
Ruský švindeľ
Putinovu propagandistickú koncepciu tzv. denacifikácie Ukrajiny, ako aj interpretáciu vývoja Ukrajiny po roku 2013 nazýva politológ Grigorij Mesežnikov švindľom. „Ten spočíva v tom, že súčasnú ukrajinskú demokratickú štátnosť s legitímnou mocou ruská propaganda stotožňuje s ideológiou istej časti ukrajinského nacionalizmu a tvrdia, že Ukrajina momentálne predstavuje pokračovanie politiky „fašisticko-banderovskej chunty“. Je to, samozrejme, veľký podvod. Kľúčové je, že dnešná Ukrajina má demokratický pluralitný systém, kde ústava zaručuje ochranu ľudských práv bez ohľadu na národnosť. Naopak, Rusko je diktatúrou,“ zhodnotil prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO), politológ Grigorij Mesežnikov.
Pripúšťa, že Bandera bol lídrom nedemokratického typu, ale zároveň podľa neho netreba zabúdať, že nebol lídrom krajiny a jeho vplyv na súčasnú ukrajinskú politickú reprezentáciu je malý. „Diskusia o historickej pamäti na Ukrajine stále prebieha. Istá časť politického spektra má snahy vnímať Banderu ako ikonickú postavu. Zastúpenie tejto časti názorového spektra v ukrajinskom parlamente je nižšie, ako je zastúpenie fašistov v slovenskom parlamente. Na Ukrajine je ich s takou radikálnou nacionalistickou orientáciou len niekoľko,“ vysvetľuje politológ.
Z tohto porovnania podľa neho vychádza Ukrajina lepšie ako Rusko. „Poprední ruskí politológovia, historici, sociológovia píšu, že súčasný ruský režim je stelesnením fašizmu. Ja s tým súhlasím. Existuje niekoľko klasifikácií či schém príslušnosti k fašizmu a Rusko spĺňa väčšinu z nich. Ruský režim je v súčasnosti barbarský režim fašistického typu,“ uzavrel Mesežnikov.