Za invaliditu môže zanedbaná terapia. Štát sa chystá zmeniť dlhodobú starostlivosť

Na Slovensku zomierajú dve tretiny ľudí v nemocniciach, tretina dožíva v prirodzenom prostredí doma alebo v sociálnom zariadení. Dôvodom je nedostupná mobilná paliatívna a ošetrovateľská starostlivosť, ktorá dokáže zachovať dôstojnosť človeka a zvýšiť kvalitu života v jeho terminálnom štádiu.

, 06.04.2022 19:00
ošetrovanie, nemocnica, invalidita, terapia,... Foto:
Potrebná je včasná a dostatočná terapia.
debata (3)

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) priznáva, že dlhodobá starostlivosť chýba. „Preto je na Slovensku vysoká invalidita. My nemáme problém s akútnymi lôžkami, akútnych je dosť, ale špecializované nám chýbajú,“ skonštatoval pre denník Pravda.

To však znamená, že Slovensko bude v blízkej budúcnosti potrebovať viac fyzioterapeutov, viac špecializovaných lekárov na dlhodobú starostlivosť. No skôr ako sa o človeka začne starať štát, má šancu zlepšiť svoj zdravotný stav terapiou.

Vláda v stredu schválila novelu zákona o zdravotnej starostlivosti, vďaka ktorej by sa mala zlepšiť dostupnosť, kvalita a efektívnosť dlhodobej paliatívnej zdravotnej starostlivosti. „Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť dostupnosť, kvalitu a efektívnosť dlhodobej zdravotnej a paliatívnej zdravotnej starostlivosti pre osoby, ktorých zdravotný stav si to vyžaduje, a to nielen v zdravotníckych zariadeniach, ale najmä v domácom alebo v inom prirodzenom prostredí, v ktorom sú tieto osoby umiestnené,“ píše sa v materiáli.

Vstávať a cvičiť

Michal Fajin je generálnym riaditeľom Špecializovanej nemocnice fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie sv. Michala v Číži, kde sa nachádzajú prírodné jódové kúpele. „Máme jedinečnú jódovo-bromitú vodu, ktorá pôsobí na nadobličky, štítnu žľazu, pohybovú sústavu a blahodarne pôsobí aj na otvorené rany, pretože jód sceľuje a dezinfikuje rany,“ ozrejmil Fajin.

Pacientov má najmä z Košického a Banskobystrického samosprávneho kraja. „Naše zariadenie otváral minister Lengvarský. Sám povedal, že takýchto lôžok má na Slovensku byť početne viac a docenil vybavenie personálne a aj materialno-technické tohto zariadenia. Máme kapacitu sto lôžok a sme jedinou nemocnicou svojho druhu, ktorá využíva prírodný liečebný zdroj . Ak nebudeme podporovať takéto zariadenia, tak potom nám nezáleží na tom, že invalidov je na Slovensku čoraz viac,“ povedal Fajin. Zdôrazňuje, že namiesto toho, aby štát pacienta liečil, presunie ho pod ministerstvo práce, ktoré ho dotuje v podobe rôznych invalidných dôchodkov a príplatkov na opatrovateľskú službu.

„Všade v Európe sa v prvom rade štát snaží človeka postaviť na nohy, aby ďalej nevytváral stratu, že ho musia celý život dotovať,“ podotkol. Pripomína, že za ležiaceho pacienta musí všetky výdavky hradiť štát.

"Pritom mu môžeme dať rehabilitáciu a postaráme sa o neho v menšom rozpočte ako všetky invalidné poplatky. Pacient sa po rehabilitácii bude vedieť sám obliecť, postaviť, najesť, zapnúť televízor či otvoriť návšteve dvere,” spresnil s tým, že v rehabilitačných zariadeniach sa ho snažia znova naučiť bežné životné návyky. Po náhlej cievnej mozgovej príhode je podľa Fajina rehabilitácia po zákroku najdôležitejšia vec. V zahraničí je to bežná prax, že ihneď po zákroku na akútnom lôžku s pacientom začnú rehabilitovať.

Na Slovensku je podľa neho 12-tisíc prípadov mozgových cievnych príhod ročne. „My máme sto lôžok, Národné rehabilitačné centrum dvesto, bratislavské zariadenie SANOM stodesať lôžok. Klinika Levita v Lehniciach ich má zhruba tridsať a v zariadení v Hlohovci tiež asi sto. A tvárime, že to je v poriadku. Tieto zariadenia by mali byť prvoradé a vo vyššom počte,“ zdôraznil.

Ak pacienta postihne akútna cievna mozgová príhoda, do troch až štyroch dní ho na akútnom lôžku na neurológii zastabilizujú, tvrdí Fajin. Potom pacienta preložia na rehabilitáciu. Pripomína, že to musí byť aktívna rehabilitácia, aj keď sa mu bude venovať skúsený personál, trvať by mala aspoň 49 dní. „Po 49 dňoch lekár pacientov stav zhodnotí a usúdi, či môže ísť na 21-dňovú kúpeľnú liečbu. Pacient má teda možnosť aktívnej rehabilitácie až 70 dní,“ ozrejmil.

Spomína, ako mali prednedávnom 40-ročného pacienta, ktorý do nemocnice prišiel so zakrvácaním mozgu. „Nevedel ani hovoriť, nieto ešte chodiť. Rehabilitáciu absolvoval u nás, keď ten chlap odchádzal, tak už vedel hovoriť a odchádzal bez barly,“ teší sa Fajin. „Ak by nepodstúpil túto 49-dňovú liečbu, ďalších 20 rokov by bol pripútaný k lôžku a musel by sa spoliehať na štát, rozvrátilo by mu to rodinu,“ podotýka lekár s tým, že tento pacient si so synom dokáže zahrať futbal.

Kde dožiť?

Súčasná verejná minimálna sieť mobilných hospicov, hospicov a paliatívnych oddelení nezodpovedá odporúčaniam medzinárodných odborných organizácií ani potrebám obyvateľstva. Podľa ministerstva zdravotníctva sú paliatívne oddelenia zriadené iba v troch z ôsmich krajov.

Aktuálne je na Slovensku jediné akútne paliatívne oddelenie, a to v rámci Kliniky klinickej onkológie Národného onkologického ústavu, ktoré má k dispozícii iba 19 lôžok. Slovensko má pre 79 okresov k dispozícii 8 mobilných hospicov, len v siedmich z nich pracujú lekári so špecializáciou v špecializačnom odbore paliatívna medicína. Mobilné hospice s možnosťou návštevnej služby lekárom a sestrou doma u pacientov sú len v piatich krajoch.

Ministerstvo zdravotníctva však tvrdí, že zmenu by mala priniesť dlhoočakávaná reforma dlhodobej a paliatívnej starostlivosti. Novelu zákona predložil rezort v januári, a ak ju schváli parlament, mala by byť účinná od júla tohto roka. Reforma je primárne postavená na financiách z plánu obnovy. Na dlhodobú starostlivosť je vyčlenených viac ako štvrť miliardy eur, z toho 53 miliónov je určených na zdravotnú starostlivosť.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #kúpele #ministerstvo zdravotníctva #Číž #paliatívna starostlivosť #dlhodobá starostlivosť
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy