V nedeľu večer aj v pondelok dopoludnia sa objavili správy, že Rusi už zničili systém S-300, ktorý Ukrajine podarovali Slováci. Ako vnímate takéto správy?
Ide o klasickú informačnú vojnu. Súperiaci partneri sa obviňujú, zdôrazňujú svoje úspechy a snažia sa skryť svoje neúspechy. To je štandardný postup. Neštandardné je, že sa Rusko snaží informačne pôsobiť voči Slovensku. Na tomto hoaxe sme videli, akú silnú podporu toto vyslovene nepriateľské snaženie sa Ruska voči Slovensku má. Mnohí to veľmi rýchlo prebrali ako zaručenú správu a veľmi rýchlo to zdieľali. Máme tu preto niekoľko paradoxov. Prvý je ten, že hneď ako táto správa vyšla, bez toho aby si to niekto overil, tak to šírili ďalej, vytešovali sa z toho. Po druhé sa vytešovali ľudia, ktorí predtým priam srdcervúco protestovali proti odovzdaniu tohto systému a tvrdili, aký je zázračný, priam nenahraditeľný pre obranu Slovenska. A zrazu si osvojili myšlienku, že systém mohli Rusi veľmi rýchlo nájsť a zničiť.
Ale to sa môže predsa stať.
Môže, veď jeho úlohou je chrániť Ukrajinu, preto sme jej ho aj darovali. Skôr či neskôr buď budú z neho vystrieľané všetky rakety, alebo možno ten systém bude zničený. Všetky systémy protivzdušnej obrany sú primárnym cieľom útočiacich vojsk. Mne len príde čudné takéto akceptovanie a škodoradosť, že došlo k zničeniu systému zo strany ľudí, ktorí o sebe vyhlasujú, že sú vlastenci, národovci a mierumilovní ľudia.
Čítajte viac PODCAST: Generál Macko: Vojenskí tajní by sa mali pozrieť na Ficových ľudí v armáde
Slovensko darovalo Ukrajine len jednu batériu. Akú pomoc to predstavuje? Vraj na začiatku vojny ich Ukrajina mala sto a Rusi zničili asi dvadsať.
Pomoc je veľká. Ukrajinci dostali jasné ubezpečenie, že Západ za nimi stojí. Nechcem špekulovať, koľko systémov už bolo zničených, to reálne nevieme. Keby ten konflikt prebiehal podľa toho, ako si to Rusi predstavovali, tak v prvých dňoch mali byť zničené všetky. V každom prípade jedna batéria S-300 dokáže ochrániť veľké mesto alebo nejaký kľúčový objekt, sklady dôležitých surovín pre chod ukrajinskej ekonomiky, dôležitých priemyselných oblastí alebo aj dôležitého vojenského zoskupenia. Ukrajinci ho určite dobre využijú, majú nedostatok týchto systémov, preto vidíme tie zničené, rozbombardované mestá. Každá jedna takáto pomoc je nielen symbolická, nielen politická, ale aj mimoriadne významná z vojenského hľadiska. Už len to, že ten systém je niekde nasadený, znamená, že akýkoľvek pokus o útok na danú oblasť môže priniesť aj straty aj na útočiacej strane. Buď to teda ruskú stranu odradí od útoku, alebo sa pokúsia systém nejakým úskokom zničiť. Ale to všetko znamená pre nich ďalšie mimoriadne úsilie, získanie dôležitého času pre ukrajinské sily a ukrajinských civilistov, aby si zachránili život, aby sa mohli ukryť alebo presunúť, aby mohli ozbrojené sily Ukrajiny vykonávať iné operácie.
Životnosť slovenského systému S-300 sa rátala už len na dva roky. Batéria vraj nebola ani zapojená, nebola teda v stave použiteľnom na obranu.
Nebolo by dobré, keby sme hovorili, že to je nejaký šrot alebo nefunkčný systém. Nie, tento systém bol funkčný a práve preto sme ho dali na Ukrajinu, aby im pomohol. Pre nás však ten systém bol neperspektívny. Nám by ešte krátko vydržal, fyzická životnosť by sa mu skončila o dva roky. Nemali sme možnosť ho už nejako upgradovať, zmodernizovať alebo opraviť. Neprebiehali na ňom žiadne podstatné opravy od tej doby, čo sme ho dostali do vlastníctva. Nepokrýval ani zďaleka celé územie krajiny. Navyše si treba uvedomiť, že tento systém je navádzaný na ciele len pomocou vlastných radarov. Je mobilný, autonómny, ale veľmi ho obmedzuje terén. Ak by sme ho umiestnili na Sliač, neochránil by ani Ružomberok. Darmo si kritici kreslia nejaké kružnice na území Slovenska, treba brať do úvahy terén a radarový systém tohto palebného prostriedku, ktorý vidí len tie objekty, ktoré dokáže vidieť v priamej línii. Ak by napríklad sa atakujúce lietadlá približovali k Ružomberku v nižších letových hladinách, tak cez Nízke Tatry by ich ten systém nevidel.
A ako teda nebol zapojený?
Na ochranu potrebujete mať viacero systémov navzájom poprepájaných, jedna časť je strelecký systém, druhá časť radary. On nieže by nebol zapojený do nejakej hotovosti. V hotovosti máme štandardne letecké prostriedky, lebo sme neboli vo vojne a nepredpokladali sme, že budeme zostreľovať objekty raketami zem-vzduch. To znamená v stave bezpečnosti na akékoľvek vzdušné incidenty alebo hrozby sa v prvom rade používajú vzdušné sily, hotovostné stíhačky vzlietnu do vzduchu, preveria priamo vo vzdušnom priestore, čo sa deje. A buď odklonia hrozbu, alebo v úplne krajnom prípade by mohli prerušiť let lietadla. Ak však vypustíte raketu z raketového systému, tak idete narušiteľa zničiť. Ale podstata je v tom, že systém S-300 nebol kompatibilný so systémami NATO, a preto mohol fungovať len autonómne, nedokázal brať rádiolokačné informácie z iných zdrojov a poskytovať svoje informácie ďalej do spoločného rádiolokačného poľa. Takto sa vníma, že bol vlastne nezapojený, lebo sa nedal zapojiť do systému. Mal vlastný systém velenia a navádzania na rakety, ale nemal žiadne prepojenie na celkový systém velenia a riadenia integrovanej ochrany vzdušného priestoru. My sme dlhodobo už súčasťou integrovaného systému ochrany vzdušného priestoru a ochrany proti balistickým raketám aliancie. Preto aj naše stíhačky keď štartujú, tak štartujú na základe povelu centra vzdušných operácií alebo koordinácie vzdušných operácií v Nemecku.
Ako to, že Ukrajinci si S-300 dokážu servisovať lepšie ako Slovensko?
Treba povedať, že tento systém vyvinula a neskôr vyrábala spoločnosť Almaz-Antej, kde sú veľké väzby na ukrajinský vojenskopriemyselný komplex. Ukrajinci časti systému kedysi aj vyrábali. Tam je oveľa väčšia šanca, že ho vedia prevádzkovať a udržiavať, majú náhradné diely.
Opoziční politici prišli s vyhláseniami, že S-300 je lepší obranný systém ako Patriot. V čom je rozdiel medzi týmito dvoma systémami?
Patriot je multifunkčný, zahŕňa aj ochranu pred balistickými raketami krátkeho a stredného dosahu. S-300 v tom prevedení, ktoré sme mali, to nemá. Tento systém má okolo 20 verzií a každá z nich je v inej konfigurácii a my sme mali jednu z najstarších verzií, ktorá ešte nemala balistickú ochranu. My sme mali svojho času v 90. rokoch pripravený aj kontrakt na ďalší systém S-300 PMU1, ktorý už mal aj balistickú ochranu. Tie najnovšie S-300, to je úplne iná liga oproti tomu, čo sme mali. Ak odpočítam nejakú účelovosť výrokov opozície, kde cieľavedome zavádza, tak mohlo prísť aj k omylu a porovnávali neporovnateľné. Treba porovnávať konkrétnu verziu S-300. My sme mali úplne základnú verziu, tú prvú, bez akéhokoľvek upgradu a konfigurácie a navyše sme mali iba rakety 5V55R, to sú rakety, ktoré majú dosah 75 km. Technické materiály, čo som si našiel, tak sa hovorilo zhruba, že 70 km je účinný dostrel – to je vzdialenosť, kde je pomerne vysoká pravdepodobnosť zásahu, a maximálny dostrel je 90 km. Keď sa bavíme o Patriote, tak ten dokáže sledovať viacero cieľov ako S-300, dosah radarov majú podobný, okolo 300 km. Ale Patriot je multifunkčný, pokiaľ je v konfigurácii pre zničenie vzdušných cieľov, myslím tým lietadiel, tak má dosah 160 km. Rakety síce majú dostrel 70 km, ale účinné ničenie je kratšie, lebo rakety sú oveľa rýchlejšie letiace ciele. Najnovšia verzia PAC-3 má iný systém aj ničenia, rakety sú menšie, ale sú účinnejšie a presnejšie, ako sú tie od S-300. Tie sú vysokoúčinné, na konci akoby vytvoria oblak fragmentov, do ktorých ničený objekt vletí, a tým dôjde k jeho narušeniu. Jednoznačne z hľadiska vybavenia, elektroniky, flexibility a možností je Patriot oveľa lepší. A zásadná vec: Patriot aj keď nevidí svojimi radarmi, je schopný prijímať radiolokačné informácie zo všetkých ďalších systémov. De facto vidí aj za kopec, tým pádom sa môže pripraviť na objekt letiaci z toho smeru alebo môže dostať včasnú výstrahu na náletový smer prípadnej balistickej rakety, ktorá bola zachytená po odpale. To je niečo, čo už neviete do S-300 integrovať. Nie sú to úplne rovnaké systémy. S-300 má jedinú výhodu, že má vyšší výškový dosah, 30 km, Patrioty majú 24 km. Ale všetky potenciálne vzdušné ciele dokážu v pohode likvidovať.
Jednu batériu Patriot chce Slovensko po dvoch rokoch kúpiť za jeho zostatkovú hodnotu. Ak stojí nová batéria zhruba miliardu eur, koľko by mohla stáť po dvoch rokoch? Aká je tam amortizácia?
Vôbec by som na to nechcel odpovedať. Ono aj v tej miliarde je zahrnutý celý životný cyklus rakiet. Videli ste aj S-300, mali sme pár odpaľovacích zariadení, mali sme k tomu navádzací a prehľadový radar, riadiacu kabínu, a napriek tomu to bolo 120 vozidiel alebo všelijakých prívesov a všetkého možného. Sú k tomu prostriedky, ktoré pomáhajú udržiavať ten systém. To isté sme videli aj s Patriotom, je to sto vozidiel. Nešpekuloval by som o cene. Je to vec aj politických a obchodných rokovaní. Ak by sme kupovali použitý systém, tak už by bol v používaní príslušnej krajiny, predpokladám USA, tá cena môže byť výrazne vyššia.
Bude jedna batéria stačiť? Koľko bude treba investovať do protivzdušnej obrany?
Miliardy. Ale musíme riešiť aj iné vrstvy. Od systémov krátkeho dosahu až po systémy stredného dosahu, ktoré budú chrániť aj vojská. Lebo vojsko, ktoré nemá protivzdušnú obranu, je úplne zraniteľné. To sme videli v konflikte na Náhornom Karabachu. Bude nás to stáť viacej peňazí, bude treba hľadať optimálne riešenie a musíme vychádzať z toho, že sme súčasťou kolektívnej obrany. Nemáme dostatok lietadiel na kompletnú obranu ani dostatok tankov, nebudeme mať ani dostatok Patriotov, ani iných systémov, ale musíme mať toľko, aby sme mali na počiatok prípadného konfliktu alebo eskalácie niečo, čo je účinné a potom prídu spojenci so zvyškom.
Čo by teda bolo trvalým riešením? Spolupráca s NATO a so susednými krajinami?
Presne tak, a mať premyslený integrovaný systém. Reálne by sme mali mať dve batérie minimálne, kvôli tomu, že jedna je veľmi zraniteľná, keď sa pokazí alebo odíde, zostávate bez akéhokoľvek prostriedku. Ale toto je vec strategických rozhodnutí štátu, na to si musia sadnúť odborníci, vypočítať rôzne varianty, koľko by to stálo, aké sú riziká, a potom politici rozhodnú, lebo na konci musia urobiť rozhodnutie politici.