Slovensko žije vo dvoch bublinách. Slováci sa prepadli do pesimizmu

Za posledné štyri roky sa slovenská spoločnosť výrazne zmenila. Podľa sociológa Michala Vašečku k prerodu najviac prispeli tri februárové udalosti.

, 12.04.2022 12:00
debata (51)

VIDEO: Martin Slosiarik o vnímaní Európskej únie občanmi Slovenska.

Prvou bola vražda novinára a jeho snúbenice v roku 2018, keď sa zobudila občianska spoločnosť. Nasledoval začiatok pandémie v roku 2020, ktorá ľudí izolovala a vystrašila. Tento rok je to zase Rusko, ktoré bez dôvodu zaútočilo na Ukrajinu.

„Slovenská populácia je v otázke reakcie Európskej únie na Putinovu vojnu rozdelená na polovice,“ priblížil Martin Slosiarik. S reakciou Európskej únie na vojnu na Ukrajine je nespokojných 50 percent opýtaných, spokojnosť vyjadrilo 45 percent respondentov. Vyplýva to z prieskumu, ktorý si objednalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v Slosiarikovej agentúre Focus.

zväčšiť
vnímanie Európskej únie Slovákmi, graf

Dodal, že Slovensko má už od dôb mečiarizmu problém s bublinami, ktoré rozdeľujú spoločnosť na polovice, a tento jav sa nemení. „Dva tábory sú dosť uzavreté a nekomunikujú. Pre budúcnosť krajiny je to výzva. Žijeme v polarizovanej spoločnosti a akákoľvek téma prinesie dve opozitné skupiny,“ upozorňuje Slosiarik.

VIDEO: Sociológ Michal Vašečka o dnešnom Slovensku.

Akákoľvek téma vyvolá hádku

Život na Slovensku podľa aktuálnych výsledkov prieskumu vnímajú tri štvrtiny populácie negatívne. No Slováci sú podľa štatistík Európskej komisie značne pesimistickejší ako populácia ostatných členských štátov. Za najzásadnejší problém považujú ľudia rastúce ceny, infláciu a náklady na život. To, ako sa na Slovensku žije, vníma ako dobré len 25 percent. Na porovnanie, štáty susediace so Slovenskom hodnotia situáciu vo svojej krajine značne pozitívnejšie. Za dobrú označilo situáciu vo vlastnej krajine až 58 percent Čechov, 56 percent Rakúšanov, 53 percent Maďarov a 40 percent Poliakov. Problémy u Slovákov spôsobujú nízke príjmy, zdravotníctvo a značné rozdiely v spoločnosti.

Slovensko podľa sociológa Vašečku dopláca na extrémne rýchlu modernizáciu. "Kým naši rodičia pracovali ešte agrárne, tak my žijeme v digitálnej dobe. Spoločnosť je podľa neho taká polarizovaná, že nech by sa vybrala akákoľvek civilizačno-kultúrna téma, spoločnosť by sa vždy rozdelila na dve polovice. Poukázal aj na to, že medzi najsilnejšími antivaxermi, sú tí, ktorí spochybňujú samotnú vojnu na Ukrajine. „Prepojenia a korelácie sú veľmi silné,“ podotkol Vašečka.

„Tvorcovia politík by mali vnímať, že Slovensko je viacrýchlostné a riešenia pre Prešov nebudú platiť pre Bratislavu,“ zdôraznil. To prehlbuje rozdiely a vytvára sociálne bubliny, ktoré majú na všetko vyhranený názor.

Podľa Vašečku Slováci chcú žiť vo svete, kde je jednotlivec slobodný. No ak sa objaví problém, mala by ho riešiť štátna autorita či inštitúcia. „Slováci hlásajú rovnosť pred zákonom, no je podľa nich normálne obchádzať ho, ak sledujú svoje ciele. Chceme žiť v bezpečnom svete, svoju identitu však budujeme na nedôvere. Nechceme, aby sme boli klamaní, ale volíme si populistických politikov,“ priblížil kognitívny konflikt Vašečka.

Zaujímavý slovenský paradox sa ukazuje vo vzťahu k rôznym nepravdivým informáciám – viac ako tri štvrtiny uvádzajú, že sa často stretávajú so správami alebo s informáciami, o ktorých si myslia, že skresľujú realitu alebo dokonca sú nepravdivé. Zároveň sú až dve tretiny opýtaných presvedčené, že takéto informácie vedia ľahko identifikovať. Takéto sebahodnotenie však nemusí podľa Vašečku zodpovedať realite a práve viera vo vlastnú „imunitu voči dezinformáciám môže byť príčinou ich prijímania".

Kým tradičným médiám ako noviny, televízia či rozhlas dôveruje viac ako polovica spoločnosti, najnižšiu mieru dôvery majú sociálne siete, ktorým dôveruje len 26 percent obyvateľov. „Nedá sa povedať, že celá spoločnosť berie informácie len z internetu. Médiá sú stále nezastupiteľný objektívny zdroj informácií,“ podotkol Vašečka.

Verejnosť si podľa neho uvedomuje, že na ľudí sa tlačia informácie, ktoré skresľujú realitu a sú nepravdivé, no samých seba hodnotia, že to vedia odlíšiť. „To však neodráža realitu. Slováci vedia, že dostávajú správy, ktoré ich klamú, len nevedia určiť, odkiaľ ich dostávajú,“ ozrejmil.

VIDEO: Sociologička Oľga Gyarfášová: Na Slovensku sú ľudia presvedčení, že byť v EÚ je pre Slovensko výhodné.

Mier nad zlato

Slováci majú podľa sociologičky Oľgy Gyarfášovej dlhodobo pocit, „že sú v únii občanmi druhej kategórie, že druhí sú bližšie k Bruselu“. No podľa najnovšieho prieskumu sú viac spokojní s fungovaním demokracie v Európskej únii ako na Slovensku. Podľa Gyarfášovej za to môže fakt, že Brusel sa zdá ľuďom vzdialenejší a sú voči nemu menej kritickí. No za posledné mesiace narástol pozitívny dojem z členstva Slovenska v únii. „Európskej únii viac nedôverujeme, ako dôverujeme, ale nechceme z nej odísť. Ľudia považujú členstvo za prínosné a z politikov to bol len Marian Kotleba, ktorý sa snažil v roku 2016 postaviť si neúspešnú kampaň na vystúpení z únie,“ ozrejmila sociologička.

„Za nárastom pozitívneho vnímania únie je aj to, že Európa ukázala, že je schopná konať ako celok, a vtedy sa niektoré chyby utláčajú do pozadia. Európska únia sa snaží a koná, výsledok je výsledkom tohto spoločného postupu,“ spresnil Slosiarik.

Mierne však narástol u Slovákov aj negatívny dojem z EÚ. To sa môže podľa Slosiarika pripísať aj tomu, že niektorí hodnotia reakciu únie na Putinovu agresiu ako nedostatočnú. Kým pred vojnou dominovali individuálne témy ako financie či zdravie, tak v súčasnosti vzrástla univerzálna hodnota mieru a prekročila osobné hodnoty.

Obyvatelia Slovenska dlhodobo neoplývajú ani prílišnou dôverou v slovenskú justíciu. Po výraznejšom prepade dôvery v súdy v roku 2019 je možné pozorovať síce pomalý, ale kontinuálny nárast dôvery v slovenské súdnictvo. Momentálne súdom a súdnictvu dôveruje 31 percent ľudí na Slovensku. Policajnému zboru síce dôveruje 46 percent obyvateľov Slovenska, ale v porovnaní s úniou je to až o 24 percentuálnych bodov nižšia dôvera. Armáda je na Slovensku dlhodobo inštitúciou s najvyššou mierou dôvery, pričom jej verí 47 percent Slovákov.

© Autorské práva vyhradené

51 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #Slovensko
Flowers