Slovensko nevie, čo robiť so sankčným zoznamom

Kým členské štáty západnej Európy postupne zaisťujú jachty oligarchov, tak Slovensko nie je a ani nebolo na zmrazenie majetku osôb na sankčných zoznamoch pripravené.

14.04.2022 08:00
debata (42)

V Holandsku od začiatku Putinovej vojny colníci v súvislosti so sankciami voči Rusku zadržali dvadsať jácht a krajina zmrazila 600 miliónov eur ruských aktív. Spojené kráľovstvo tento týždeň rozšírilo zoznam sankcií o 206 fyzických a právnických osôb z Ruska. Medzi nimi je aj Viktor Medvedčuk, ktorého deti majú za krstného otca Vladimira Putina. Medvedčuk je lídrom Opozičnej platformy za život a je považovaný za Putinovho najbližšieho spojenca na Ukrajine. V utorok ho na úteku zadržala ukrajinská tajná služba. Sankciám sa nevyhla ani manželka ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova či banky Gazprombank, Otkritie a Rossiya.

V pondelok belgický premiér Alexander De Croo spomenul, že Belgičania zmrazili viac ako 200 miliárd ruských aktív. Na Slovensku ani po mesiaci a pol od začiatku vojny na Ukrajine nie je známy jediný podobný prípad zaistenia majetku osôb na sankčných zoznamoch. Ruskí podnikatelia pritom podľa analýzy poradenskej spoločnosti Dun&Bradstreet ovládajú 1 110 firiem na Slovensku.

Ak majetok nájdeme, zaistíme ho

Neschopnosť Slovenska v otázke vymáhaní sankcií pramení z toho, že zodpovednosť je roztrúsená medzi rôznymi inštitúciami. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (nom. SaS) priznala, že je chybou, že nemáme koordinačný orgán. Je to podľa nej nesplnený záväzok ktorý Slovensku vyplýval z medzinárodných dohôd. „Do budúcnosti chcem tiež nastaviť ten mechanizmus tak, aby tu bol jeden koordinačný orgán,“ povedala ministerka. Ten pozostáva zo zástupcov ministerstiev, Úradu vlády, Národnej banky, Generálnej prokuratúry a ďalších inštitúcií.

Koordinačná skupina sa po prvýkrát stretla v utorok a úvodná analýza bude podľa hovorcu ministerstva Petra Bublu „asi najskôr koncom apríla“. „Máme sankčné zoznamy a každý rezort mal vykonať opatrenia, aby sa zaistil majetok. Dala by som bokom slová ako zhabanie majetku, bavíme sa o zaistení,“ spresnila šéfka justície. Štát by mohol majetok zhabať, iba ak by bol spáchaný trestný čin.

Ministerka Kolíková tvrdí, že nateraz však nemá vedomosť o tom, že by na Slovensku bol ruský majetok, ktorý by spadal pod sankčný zoznam. Okrem bánk majú na starosti uplatňovanie sankcií aj rôzne úrady. Medzi ne patrí napríklad úrad geodézie, pod ktorý spadá kataster nehnuteľností, časť sankcií riešia aj príslušné ministerstvá, ale aj obce či okresné úrady. „Koordinačná skupina vykoná kontrolu, či si splnili úlohy, ktoré majú. Urobím všetko preto, aby sme to overili. Možno na niečo prídeme,“ spresnila Kolíková.

Problém pri zaisťovaní majetku by mohol spôsobiť fakt, že meno vlastníka a skutočného užívateľa nemusí byť rovnaké. Kolíková však trvá na tom, že všetko sa preveriť dá. „Máme obchodné spoločnosti, register partnerov verejného sektora, konečných užívateľov. Máme viacero nástrojov, ako zistiť, či užívateľ, alebo vlastník je osoba na sankčnom zozname,“ dodala. Prvé závery komisie by mali byť známe počas budúceho týždňa. Úrad geodézie však môže nájsť majetok sankcionovaného len vtedy, ak je aj zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností. Hovorca Bubla dodal, že Slovensko môže majetok zaistiť, „ak je zrejmé, že konečným užívateľom výhod je osoba na sankčnom zozname“.

Spoločnosti rušia väzby

Oleg Deripaska je z ruských oligarchov najčastejšie spájaný so Slovenskom. Dôvodom je stavebná firma Strabag, kde je štvrtinovým vlastníkom. Podľa českého poslanca Európskeho parlamentu Jiřího Pospíšila Deripaska „okrem svojej dlhoročnej blízkosti s Putinom priamo profitoval z ruskej agresie proti Ukrajine ako hlavný akcionár koncernu GAZ“.

Európska únia sa ho rozhodla pridať na sankčný zoznam minulý týždeň spolu s ďalšími 216 osobami. „Spoločnosť Strabag nie je subjektom, na ktorý sa vzťahujú sankcie, keďže nie sme a nikdy sme nebolí kontrolovaní spoločnosťou Rasperia alebo nepriamo pánom Deripaskom, ako je definované v sankčných režimoch únie,“ uviedla pre denník Pravda Marianne Jakl, vedúca oddelenia podnikovej komunikácie a vzťahov s investormi spoločnosti Strabag.

Spresnila, že Deripaskova Rasperia má v spoločnosti Strabag len menšinový podiel 27,8 percenta. Upozorňuje, že Strabag nemá žiadne právne prostriedky – ani v rámci sankčného režimu únie – zmeniť svoju akcionársku štruktúru.

Predstavenstvo spoločnosti sa 15. marca, pred zavedením sankcií, rozhodlo pozastaviť vyplácanie dividend spoločnosti Rasperia. „Aby sa predišlo akejkoľvek ujme spoločnosti. Okrem dividend nemáme žiadne obchodné vzťahy so spoločnosťou Rasperia alebo pánom Deripaskom,“ uzavrela.

© Autorské práva vyhradené

42 debata chyba
Viac na túto tému: #sankčný zoznam