VIDEO: Pozrite si debatu Márie Hlucháňovej a Branislava Trégera v relácii Ide o pravdu.
Starostovia a primátori sú znepokojení dramatickým zvyšovaním cien energií a nárastom inflácie. Dokonca je podľa nich ohrozené plnenie niektorých kompetencií, ktoré im ukladá zákon. Situáciu chcú riešiť na mimoriadnom sneme Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktorý je zvolaný na 18. mája.
„Za týchto okolností veľa primátorov a starostov už nechce v nadchádzajúcich voľbách kandidovať. A majú dobré výsledky, aj dôveru voličov,“ povedal v relácii Ide o pravdu šéf ZMOS-u Branislav Tréger (nezávislý), primátor Liptovského Hrádku.
Najväčším problémom sú ceny energií, ktoré môžu obmedziť nielen kultúrne a športové aktivity, ale činnosť škôl, škôlok či sociálnu starostlivosť: „Energie nám môžu zlomiť väzy. Tentoraz škôlky zatvoríme kvôli zime, nie pandémii.“ Na ťahu je podľa neho vláda, ktorá by zabezpečila hranicu zvyšovania cien energií, a to stanovením cenového stropu.
Podľa neho chod samospráv ohrozuje aj rapídny nárast cien tovarov a služieb. „Už sme museli zastaviť niekoľko stavieb, lebo vysúťažené firmy neboli schopné pokračovať v práci na základe pôvodne dohodnutých cien,“ upresnil.
Keďže samosprávy sú povinné mnohé činnosti realizovať cez verejné obstarávanie, skokovitý rast cien celý proces blokuje. Obce a mestá žiadajú od vlády a poslancov, aby urýchlene zmenili zákon tak, aby pôvodné ceny v zmluve mohli byť valorizované, a projekty sa mohli dokončiť.
Na mimoriadnom sneme ZMOS-u určite zaznie aj kritika nového stavebného zákona, ktorú v stredu schválil parlament. „Máme pochybnosti, či je zákon v súlade s ústavou, lebo „potichu“ vylučuje zo stavebného konania niektorých účastníkov,“ vysvetlil Tréger.
Hovorí najmä o starších ľuďoch žijúcich v slabo digitálne pokrytých územiach Slovenska, kde môže dôjsť k výstavbe veľkých developerských projektov bez ich vedomia.
Nepáči sa mu tiež vytvorenie centrálneho stavebného úradu, pretože je presvedčený, že stavebné konanie najlepšie zvládnu úrady v konkrétnych regiónoch.
„Mám pochybnosti, či nie je tým porušená aj Európska charta miestnej samosprávy, ktorá vyžaduje spravovať veci tak, aby boli konkrétne orgány najbližšie k ľuďom. Nový zákon ide opačnou cestou,“ pripomenul.
Reč bola aj o tom, ako obce a mestá zvládli pandémiu a vlnu ukrajinských utečencov. Hoci šéf ZMOS-u uznal, že procesy spojené s úlohou štátu sa zlepšili, nie je spokojný.
„Treba to robiť jednoduchšie a transparentnejšie, a nie veci riešiť cez tri alebo štyri inštitúcie,“ uviedol. Súhlasí s tým, že verejná správa by mala prejsť transformáciou, ale radšej používa výraz optimalizácia. Za príklad dal samosprávy v okolí Bardejova, kde sa niekoľko desiatok obcí dohodlo na tzv. zdieľaných službách. Navzájom si zabezpečujú účtovníctvo, zametanie, odhŕňanie snehu či kosenie. „Ušetrili veľké peniaze, a systém funguje veľmi efektívne,“ konštatoval.
Prečo niektorí starostovia a primátori volajú po tom, aby sa ZMOS zmenil na politickú silu a uchádzal sa o priazeň voličov v nadchádzajúcich parlamentných voľbách? Má pravdu minister financií Igor Matovič (OĽaNO) v tom, že samosprávy majú dosť peňazí a netreba im pomáhať? Pozrite si TV reláciu Ide o pravdu s predsedom ZMOS-u Branislavom Trégerom, primátorom mesta Liptovský Hrádok.