Najvyšší správny súd vo štvrtok odročil pojednávanie vo veci disciplinárneho stíhania Lipšica, rozhodnutie má padnúť 20. mája. Rozhodol o tom dnes päťčlenný senát.
Vo štvrtok sa na ústnom pojednávaní zúčastnil Lipšic, ako aj prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera. V disciplinárnom prípade rozhoduje senát NSS SR na čele s predsedníčkou Anitou Filovou. Sudcami sú Marián Fečík a Peter Potásch, prísediaci Jaroslav Jarabinský a Adriana Zacharová.
Disciplinárne stíhanie vedie Najvyšší správny súd ako jedno vôbec z prvých.
Sudkyňa na začiatku pojednávania zisťovala, či sa prokurátor nechce dohodnúť. „V prípade pokiaľ by bol špeciálny prokurátor ochotný uzavrieť dohodu o vine a treste, tak mám záujem,“ odpovedal za navrhovateľa Kandera. „Mám za to, že stíhaným skutkom som sa nedopustil disciplinárneho previnenia, takže podmienky na uzavretie dohody o vine a treste splnené nie sú,“ reagoval Lipšic.
Video: Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic čelí disciplinárnemu stíhaniu.
Žilinka komunikuje selektívne
Súd priestor na vyjadrenie obvineného. Lipšic vo svojej výpovedi poukázal na viaceré prípady, kedy sa prokurátori či sudcovia dlhodobo vyjadrujú k odborným otázkam práva. Tvrdí, že nikto z nich nebol disciplinárne stíhaný tak ako on.
Posťažoval sa tiež, že Generálna prokuratúra sa nikdy nezastala prokurátorov ÚŠP, ktorí čelili spochybňovaniu ich práce na korupčných prípadoch.
„Otázku primeranosti mojich vyjadrení je treba posudzovať vo vzťahu k okolnostiam konkrétneho prípadu,“ zdôraznil Lipšic. Tvrdí, že jeho vyjadrenia boli zdržanlivé a len k prípadom dozorovaným jeho úradom.
Prešetrovanie vyšetrovaní špeciálnej prokuratúry policajnou inšpekciou označil za bezprecedentné.
Tvrdí, že hlavným cieľom inšpekcie bolo spochybnenie korupčných vyšetrovaní. Pochybnosti o nezákonnom postupe inšpekcie sú podľa Lipšica dôvodné.
„Zásadu o zákaze sa verejne vyjadrovať k veciach, ktoré nie sú pod dozorom ale súvisia s prípadmi, ktoré sú, vníma vedenie generálnej prokuratúry pomerne selektívne,“ vyčíta Lipšic svojmu nadriadenému Žilinkovi.
„Akceptujem, že sa generálny prokurátor rozhodol bezprostredne a pravidelne reagovať na kritiku svojej osoby. Na kritiku ÚŠP sa rozhodol, že reagovať nebude,“ pokračoval vo výčitkách Lipšic.
„Myslím si, že som urobil všetky kroky, aby som sa k tomu nemusel verejne vyhradiť. Možné vyjadrenie prišlo v čase, kedy krajský prokurátor chodil po rozhovoroch a rozprával, že vyšetrovatelia NAKA nie sú nápomocní,“ vysvetľoval Lipšic.
Chcel tak vraj len poukázať na manipuláciu vyšetrovania proti príslušníkom NAKA. „Doma má učili postaviť sa neprávosti,“ vysvetlil Lipšic.
Trest: Dole z platu 15 percent
Kandera priznal, že podľa neho nedošlo Lipšicovými vyjadreniami k zmareniu kritizovaného vyšetrovania.
Lipšic povedal, že nemal poverenie vyjadrovať sa k prípadu, hodnotiť dôkazy a tiež priznal, že nemal k dispozícii vyšetrovací spis a informácie čerpal len z uznesenia o obvinení zverejneného v médiách.
Po ukončení dokazovania prišli na rad záverečné návrhy. Lipšic podľa Kanderu svojimi vyjadreniami bez znalosti trestnej veci v médiách dehonestoval prácu vyšetrovateľa, prokurátora a sudcu, ktorých správny postup potvrdil aj právoplatný rozsudok súdu.
Navrhol Lipšica odsúdiť a uložiť mu trest 15-percentného zníženie jedného mesačného platu.
Lipšic trvá na tom, že zákonnosť postupu Krajskej prokuratúry a SIS potvrdzuje len jediný právoplatný rozsudok, kým dôveryhodnosť svedkov ich potvrdzuje niekoľko.
„Nikdy som nezaútočil osobne na ktoréhokoľvek prokurátora, napriek tomu, že aj generálny prokurátor sa voči mne vyjadroval osobné, keď povedal, že som zabudol, že už nie som advokátom,“ zdôraznil vo svojej záverečnej reci Lipšic. Trvá na tom, že jeho sporné opatrenie bolo adekvátne a neprekročili mieru zdržanlivosti.
Čo Lipšic spáchal
Disciplinárneho previnenia sa mal Lipšic dopustiť tým, že 28. júla verejne špekulatívne a zavádzajúcim spôsobom polemizoval o vznesení obvinenia vyšetrovateľom špecializovaného tímu Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) v právoplatne neskončenej trestnej veci, ktorá nepatrila do pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry.
Stalo sa tak navyše potom, ako dôvodnosť a zákonnosť vzneseného obvinenia konštatovali dozorový prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava aj aj sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava III, ktorá vzala obvineného takáčovca Csabu Dömötöra do väzby.
„Špeciálny prokurátor tak mal postupovať v rozpore so zákonom uloženým princípom zdržanlivosti, ako aj internými normami prokuratúry,“ priblížil hovorca generálnej prokuratúry Dalibor Skladan disciplinárny návrh podaný ešte vlani 13. augusta.
Medzičasom bol už Dömötör aj právoplatne odsúdený. Len 20. júla mu bolo vznesené obvinenie za zločin krivej výpovede a krivej prísahy. Dömötör sa k skutku priznal, za čo mu súd 4. augusta uložil už právoplatný 32-mesačný podmienečný trest.
Spolu s Dömötörom boli obvinení aj Peter Petrov a ďalší člen skupiny takáčovcov Matej Zeman. Kým Petrova zadržali po takmer mesiaci na úteku až 13. augusta, Zeman bol napriek vydaniu európskeho zatýkacieho rozkazu naďalej v Chorvátsku, kde údajne požiadal aj o politický azyl.
Všetci traja vystupujú ako dôležití svedkovia vo viacerých kauzách a podľa políci existuje dôvodné podozrenie, že za prepustenie z väzby a nižší trest si časť svedectviev vymýšľali. Zeman napríklad ako svedok vystúpil aj 7. júla v procese s bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom. Ich svedectvá ale pomohli do väzby aj bývalému šéfovi Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovítovi Makóovi, či dvom posledným policajným prezidentom – Tiborovi Gašparovi a Milanovi Lučanskému.
Generálny prokurátor zdôraznil, že podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania voči Lipšicovi je výlučne vecou dodržiavania princípov a pravidiel, daných všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi. Ich dodržiavanie je na prokuratúre ako hierarchicky usporiadanej sústave štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom mimoriadne dôležité pre zabezpečenie zákonného plnenia jej povinností.
Povinnosť zastať sa
Lipšic sa koncom júla zastal vyšetrovateľov NAKA z tímu Očistec a prokurátorov svojho Úradu špeciálnej prokuratúry. Už vtedy ho generálny prokurátor Žilinka verejne upozornil, že aj špeciálny prokurátor musí dodržiavať princíp zdržanlivosti. Upozornil Lipšica, že „zabudol, že už nie je advokátom, ale prokurátorom, dokonca špeciálnym“.
„Spôsob, akým sa v médiách špeciálny prokurátor vyjadril k uzneseniu Úradu inšpekčnej služby o vznesení obvinenia, považujem za neakceptovateľný. Nielenže sa špeciálny prokurátor vyjadroval k veci, v ktorej Úrad špeciálnej prokuratúry nevykonáva dozor (dozor vykonáva prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava), ale špekulatívne polemizoval s jednotlivými dôkazmi neprípustným spôsobom vlastným pre obhajobu,“ napísal Žilinka.
„Špeciálny prokurátor bezprecedentne postupoval v rozpore so zákonným princípom zdržanlivosti prokurátora a spôsobom, ktorý neprispieva k zvyšovaniu dôveryhodnosti prokuratúry, čo ja ako generálny prokurátor nebudem tolerovať,“ dodal Žilinka.
Lipšic svojmu šéfovi odpovedal tiež verejne. Bránil sa, že trestné stíhania Úradu inšpekčnej služby súvisia aj s ďalšími trestnými stíhaniami, ktoré dozorujú prokurátori z Úradu špeciálnej prokuratúry. „Preto som považoval za svoju povinnosť sa vyšetrovateľov a prokurátorov, ktorí sú činní v týchto veciach, zastať,“ vysvetlil vlani v lete.
Podľa Lipšica boli v médiách opakovane zverejňované informácie, ktoré sú nepravdivé. „Napríklad o tom, že vyšetrovatelia neposkytli ani tímu ÚIS požadovanú súčinnosť,“ tvrdil. Pripomenul tiež, že vďaka vyšetrovateľom a operatívcom vyšetrovacieho tímu Očistec a prokurátorom boli odsúdené najbrutálnejšie zločinecké skupiny.
„Teraz pokračujeme v tomto boji proti najnebezpečnejšiemu súperovi – zločineckým skupinám, ktoré sa snažili cez sieť korupcie a zneužívania právomoci ovládnuť tento štát,“ tvrdil Lipšic s tým, že prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry „stíhajú viacero bývalých vysokých verejných funkcionárov a oligarchov, ktorí majú stále svoj vplyv v politike, v justícii, v bezpečnostných zložkách alebo vlastnia niektoré médiá“.
Čítajte viac Lipšica čaká „grilovanie“ 28. apríla. Podnet na neho podal Žilinka