Do depozitára Archeologického ústavu SAV v Nitre prišla posledná a najväčšia zásielka – drevené trámy z jej vonkajšej komory. Na dvoch kamiónoch ich priviezli z nemeckého Schleswigu, kde prebiehal ich výskum a kde ich roky konzervovali za použitia novej metódy.
Video: Matej Ruttkay, riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre ukazuje trámy z vonkajšej komory unikátnej hrobky kniežaťa spod Tatier.
Kniežaciu hrobku z konca 4. storočia, objavili koncom roka 2005 pri výstavbe priemyselného parku v Poprade-Matejovciach. Ide o unikátny nález, pretože z tohto obdobia neexistuje nález, ktorý by bol zachovaný v takomto veľkom rozsahu. Hrobka bola uložená v päťmetrovej hĺbke a pozostávala z dvoch komôr – vonkajšej (podzemný zrub) a vnútornej (sarkofág). Spolu s výbavou sa zachovala vďaka tomu, že bola ponorená vo vode.
„V týchto dňoch sa nám vrátili dva kamióny zhruba štvortonového nákladu poslednej, ale najväčšej časti hrobky – podzemného zrubu, v ktorom bol pochovaný nebožtík,“ vysvetlil Matej Ruttkay, riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre. Na výskume hrobky spolupracoval nitriansky ústav s nemeckou Nadáciou štátnych múzeí Šlezvicka-Holštajnska. V pondelok slávnostne podpísali protokol o prevzatí zakonzervovaných trámov.
Vonkajšia časť hrobky bola v roku 2006 prevezená k nemeckým odborníkom v Schleswigu, ktorí patria podľa Ruttkaya medzi najlepších špecialistov na svete v konzervácii a reštaurovaní archeologických nálezov z dreva a z organických materiálov. Trámy sa nemohli pre svoju veľkosť, ale aj pre vysoké náklady, konzervovať štandardnou metódou, ktorá spočíva v napustení konzervačným roztokom.
„Konzervovali sa novou metódou, čiže postupným vysušovaním pod kontrolovaným pieskom. Roky trvalo, kým sa drevá dostali do stavu, kedy ich vnútorná vlhkosť dosiahla 13, 14 percent,“ objasnil riaditeľ nitrianskeho ústavu. Vtedy boli pripravené na prevoz na Slovensko.
Časť trámov však napadla pleseň. Ide o sedem kusov, ktoré sa v čase objavu nachádzali v menšej hĺbke ako zvyšná časť hrobky. Ruttkay vysvetlil, že preto neboli až tak dobre zakonzervované a pôsobil na ne napríklad mráz. V laboratóriu ich teraz musia očistiť, ošetriť a vysušiť.
Kniežacia hrobka je v súčasnosti kompletná a nitriansky ústav ju má uloženú vo svojich depozitároch, ktoré sa nachádzajú v jeho priestoroch pod Zoborom. Pre drevené trámy museli vybudovať špeciálny depozitár s regulovanou teplotou a vlhkosťou.
V hrobke sa našla aj časť pozostatkov germánskeho kniežaťa prezývaného slovenský Tutanchámon. Jeho vek určili odborníci na 18 až 20 rokov. V jeho kostiach dánski patológovia dokázali prítomnosť vírusu žltačky, ktorý tam prežil vyše 1600 rokov. Tento objav vyvolal veľkú senzáciu. Aj keď bola hrobka vladára vykradnutá, zachoval sa v nej inventár ako lôžko, na ktorom ležal nebožtík, drevené máry či drevený stôl.
„Stôl bol vysústružený z dvoch kusov dreva. Už vtedy vedeli vtedajšími sústruhmi vysústružiť taký obrovský kus dreva. Keď sme hľadali niekoho, kto nám verným spôsobom vyrobí kópiu, mali sme s tým problém. Už vtedy to vtedajší ľudia dokázali,“ opísal Ruttkay. Hrobka obsahovali aj nástroje, ktorá tam zanechali vykrádači.
Archeológia našli vo vnútri aj poživeň ako lieskové oriešky, ktorými v pondelok zároveň pokrstili knihu Knieža z Popradu a jeho hrobka. Jej autormi sú archeológovia Karol Pieta a Tereza Štolcová z Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Európskym unikátom je aj antická dosková stolová hra so sklenenými kameňmi, ktorú si knieža doviezol z Rímskej ríše. Výskum sa zaoberal aj nájdenými textíliami.
Takmer všetky nálezy, i časť drevených trámov, budú súčasťou pripravovanej trvalej expozície v Podtatranskom múzeum v Poprade. „Práce na expozícii sú rozbehnuté. Radi by sme ju otvorili najneskôr koncom tohto roka,“ priblížila riaditeľka múzea Magdaléna Bekessová. Expozícia sa bude rozprestierať na ploche 460 metrov štvorcových