VIDEO: Výbuchy, streľba, akcia. Pozrite sa, čo zvládnu slovenskí vojaci.
Ten kontroval informáciou, že po dvoch rokoch sa opäť spúšťa projekt dobrovoľnej vojenskej prípravy. Tá síce zatiaľ výraznejšie zlepšenie prípravy obyvateľstva na obranu štátu nepriniesla, rezort obrany však očakáva, že aj v súvislosti s vojnou na Ukrajine môže tento rok záujemcov o vojenskú prípravu pribudnúť.
Len trinásť percent Slovákov by v prípade vojenského napadnutia krajiny zobralo zbraň do ruky a išlo by bojovať. Tretina by jednoducho z krajiny odišla. Takmer polovica by zostala na Slovensku, ale nebojovala by. No a sedem percent ľudí nevie, čo by urobili. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza, ktorý realizovala od 30. marca do 6. apríla na vzorke 1 007 respondentov.
Aj ochote brániť Slovensko by mala pomôcť práve dobrovoľná vojenská príprava. „Po dvojročnej pandemickej prestávke sa vraciame s projektom dobrovoľnej vojenskej prípravy (DVP). Práve DVP môže byť spôsobom, ako pod dozorom skutočných profesionálov zapracovať na svojej sile, odvahe a pripravenosti na obranu seba aj svojej vlasti,“ informoval Naď na svojom oficiálnom profile.
„Dobrovoľná vojenská príprava prináša možnosť nadobudnúť jedinečné spôsobilosti pre situácie, ktoré boli pre mnohých donedávna nepredstaviteľné – reálny vojenský konflikt prebieha niekoľko kilometrov od našich hraníc a byť pripravený na zvládanie krízových situácií nemôže byť nikdy na škodu. Pôjde o intenzívny, súvislý výcvik v Základni výcviku a mobilizačného doplňovania Martin, s možnosťou osobného voľna v prípade naliehavých osobných alebo rodinných dôvodov,“ priblížila pre Pravdu hovorkyňa rezortu obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.
Rezort obrany zatiaľ nevie zhodnotiť vplyv vojny na Ukrajine na prípadný záujem o prípravu. Dá sa však očakávať, že oproti ostatným rokom stúpne, keďže rezort obrany už aj v ostatnom roku zaevidoval zvýšený počet záujemcov o vojenskú profesiu ako takú. „Myslím si, že v súvislosti s aktuálnou bezpečnostnou situáciou bude záujem asi vyšší ako po minulé roky,“ očakáva generál Pavol Macko.
Čítajte viac Bránili by ste Slovensko? Voliči PS a SaS by zutekali, Smeru a Hlasu by nebojovali
Odmena: 1 300 eur
K podpore dobrovoľnej vojenskej služby ako spôsobu zlepšenia prípravy obyvateľstva na obranu štátu sa zaviazala aj vláda. „Vláda SR implementuje komplexný systém prípravy obyvateľstva na obranu štátu, ktorý zahrnie informovanie obyvateľstva zamerané na vysvetľovanie problematiky obrany štátu a zvyšovanie jeho odolnosti voči dezinformačných vplyvom, opatrenia vo výchovno-vzdelávacom procese, dobrovoľnú vojenskú prípravu občanov a prípravu občanov zaradených do aktívnych záloh ozbrojených síl. Vytvorí tak aj podmienky na uspokojenie záujmu občanov o vojenskú problematiku a posilní úsilie o boj s extrémizmom a dezinformáciami,“ uvádza sa v Programovom vyhlásení vlády.
Zatiaľ však vláda v tomto svojom cieli nebola veľmi úspešná. V roku 2021 rovnako ako rok predtým sa totiž dobrovoľná vojenská príprava pre pandémiu koronavírusu nerealizovala. Naposledy ju tak absolvovali záujemcovia ešte v roku 2019, keď výcvik absolvovalo 40 dobrovoľníkov. Výrazne lepšie sa však regrutácii darilo v roku 2018, keď výcvikom prešlo až 21 žien a 58 mužov. Podpísali sa pod to aj zmeny podmienok.
Do pilotného ročníka projektu sa v roku 2016 síce pôvodne prihlásilo až 129 záujemcov, nakoniec ho ale absolvovalo len 31. Tí mali počas 12-týždňového výcviku bezplatné ubytovanie, stravu, zapožičanie výstroja a výzbroje a tiež preplatenie cestovných nákladov.
Vtedajší minister obrany Peter Gajdoš (SNS) v novele zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave presadil zvýšenie príspevku pre absolventov tohto výcviku o 200 eur – z pôvodných 375 na 575. Doba výcviku sa tiež skrátila z 12 na súčasných 11 týždňov. O rok neskôr sa príspevok zvyšoval až na 1 100 eur a v roku 2017 sa tak prihlásilo už 244 ľudí. Po dvojročnej prestávke navyše príspevok opäť vzrástol.
Absolvent sa počas 11 týždňov dobrovoľnej vojenskej prípravy naučí ovládať zbrane a vojenskú techniku, taktiku boja, prežiť v prírode či základy sebaobrany. Okrem toho získa 1 300 eur v čistom, stravu, ubytovanie, cestovné z bydliska na miesto vojenskej prípravy, zdravotné, dôchodkové a úrazové poistenie.
Prihlásiť sa môže aj pracujúci človek, ktorý výcvik absolvuje v čase neplateného voľna. „Dobrovoľná vojenská príprava je zameraná prioritne na mladých ľudí a študentov, čomu je prispôsobený aj termín výcviku od 6. júla do 23. septembra. Ale v prípade zamestnaného občana mu zamestnávateľ môže na základe žiadosti poskytnúť na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy neplatené pracovné voľno, ak sa nedohodnú inak,“ priblížila hovorkyňa rezortu obrany.
Praktické zručnosti
Výcvik sa začína základnou časťou, po ktorej nasleduje odborná. Súčasťou výcviku je telesná, poradová, ženijná, topografická, psychologická, zdravotnícka, taktická a strelecká príprava. Absolventi získajú vedomosti a zručnosti z odbornosti strelec, ženista, odmorovač a spojár. Dobrovoľná vojenská príprava sa končí slávnostným nástupom a zložením prísahy, po ktorej budú absolventi povýšení na vojakov 2. stupňa. V prípade záujmu môžu následne vstúpiť do aktívnych záloh a byť teda pripravení napríklad na nasadenie v rámci domáceho krízového manažmentu alebo sa tiež môžu prihlásiť priamo do Ozbrojených síl SR.
Prihlásiť sa môže každý štátny občan Slovenska, ktorý dosiahol 19 rokov, najmenej stredné odborné vzdelanie, je zdravotne a fyzicky spôsobilý a nie je proti nemu vedené trestné stíhanie ani nebol v minulosti odsúdený za úmyselný trestný čin. Samozrejme, na vojenskú prípravu sa môžu hlásiť muži aj ženy. Kompletné informácie o prihlásení možno nájsť na webe www.vojenskapriprava.sk. Registračný formulár treba vyplniť do 6. júna 2022.
„Je to dobré pre všetkých, ktorí sú odhodlaní byť pripravení v prípade hrozby podobnej aj tej na Ukrajine. Keď sa už konflikt rozhorí, je neskoro mobilizovať a výcvik tiež nejaký čas trvá. Všetci si želáme, aby vojna nebola, ale je lepšie byť pripravený. Je to len minimum a základ na to, aby títo ľudia mohli vykonávať základné vojenské funkcie. Tým, že od roku 2005 nemáme povinnú službu, negenerujeme tie štandardné zálohy a sme odkázaní len na bývalých vojakov a policajtov. Tým ako starnú, nám však zo systému vypadávajú a Slovensko stráca svoje zálohy. Bezpečnostná situácia sa zhoršuje, preto by stálo za širšiu spoločenskú diskusiu, ako v oblasti obrany ďalej,“ priblížil generál Pavol Macko, ktorý bol svojho času najvyššie postaveným Slovákom v štruktúrach NATO. Vysvetľuje však, že výcvik má aj viacero ďalších praktických výhod.
„Absolventi takejto vojenskej prípravy sa okrem iného naučia aj iné zručnosti ako len ovládanie zbrane, napríklad prvú pomoc a ďalšie praktické zručnosti a znalosti, ktoré sa im môžu hodiť aj v iných bežných životných situáciách. V čase, keď sme vo všetkom zvyknutí spoliehať sa na internet, nám stále viac chýbajú tieto praktické zručnosti, ktoré nám dávajú schopnosť zorientovať sa pri živelnej pohrome či inej katastrofe. Nie je to teda len o vojenských zručnostiach. Záujemcovia sa nemusia báť nejakej šikany, naopak, nájdu si tam aj nových priateľov, získajú fyzickú kondíciu a naučia sa orientovať vo viacerých oblastiach. Má to teda viacero pozitívnych efektov a určite to nie je stratený čas,“ zhodnotil generál.