Aj napriek nelichotivému výsledku to neznamená, že nedôvera voči médiám pramení z ich zaujatosti či neobjektivity. Svoju vinu za alarmujúci stav za nízku nedôveru v médiá nesú aj politici, za ich spôsob komunikácie, či ich priama podpora dezinformačných médií.
„Nízka dôvera v médiá nie je primárne vinou samotných novinárov, alebo médií,“ myslí si Gabriel Tóth, šéf agentúry Katedra komunikácie. Mieni, že skôr to bude špecifickým slovenským prostredím. „U nás sú novinári dlhodobo pod paľbou kritiky politikov, ako opozície, tak i koalície a ich práca býva často spochybňovaná,“ ozrejmil Tóth.
Poklesom miery dôvery v médiá sa Slovensko dostalo na najnižšiu úroveň zo 46 krajín, ktoré správa analyzovala. Nie je to však podľa prieskumu ničím výnimočným, pretože za ostatných päť rokov sa miera dôvery Slovákov v médiá výrazne nezmenila. Len v roku 2018 poskočila na 34 percent. Vo februári 2018 totižto zabili novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. Následný tlak verejnosti prispel k demisii vlády a zmene premiéra.
„Nízka dôvera je odrazom desaťročí zasahovania mocných biznis lídrov a politikov, pričom len málo ľudí si myslí, že slovenské médiá sú bez politického (16 %) alebo podnikateľského (15 %) vplyvu,“ pripomína analýza.
Zo slovenských webov obsadil denník Pravda v týždennom dosahu piatu pozíciu, pričom 45 percent z opýtaných mu dôveruje. Negatívne sa vyjadrilo 24 percent z opýtaných. Najdôveryhodnejším médiom na Slovensku je TA3, ktorej podľa Reuters verí 58 percent a 20 percent médiu nedôveruje.
Na severe Európy je dôvera v médiá podstatne vyššia. Napríklad vo Fínsku novinárom verí 69 percent populácie. Podobná miera dôvery je aj v ostatných škandinávskych krajinách, alebo v Holandsku či Portugalsku.
Slováci podľa Reuters menej dôverujú v tradičné médiá, s výnimkou miestnych a regionálnych novín, ktorých dôvera zostala stabilná. Autori pripomínajú, že na Slovensku žije 5,5 milióna obyvateľov pričom 85 percent z nich má pripojenie k internetu.
Prieskum Digital News Report 2022 od Reuters Institute for the Study of Journalism zbieral dáta v 46 krajinách na konci januára a začiatkom februára 2022. Podľa prieskumu sa ľudia správam skôr vyhýbajú. Dôvodom má byť ich negatívny vplyv na ich psychiku. Taktiež im prekáža, že správy sú o pandémii a politike, prípadne, že správy vedú k medziľudským sporom, ktorým sa chcú radšej vyhýbať. Slovenská časť prieskumu bola realizovaná na vzorke 2007 respondentov.