Sociálne témy u voliča až tak nezaberajú. Funguje odpor voči vláde

Keď sa koalícia háda, klesajú jej stranám preferencie. Zatiaľ nezaberajú ani témy, ktoré má volič rád.

, 22.06.2022 07:15
Boris Kollár Foto: ,
Boris Kollár
debata (20)

Kto sa vyhraní voči vláde, dokáže z toho vyťažiť voličskú priazeň. Okrem Hlasu, Smeru, Progresívnemu Slovensku sa to darí aj SaS, ktorá je v prieskumoch voličského záujmu najúspešnejšou koaličnou stranou.

Mimoparlamentný Hlas Petra Pellegriniho po niekoľkých mesiacoch prekročil v prieskume voličských preferencií 20 percent. Koaličná Sme rodina Borisa Kollára sa však potáca tesne nad hladinou zvoliteľnosti. A to napriek tomu, že sa na bilboardoch chváli, že sa podarilo presadiť výstavbu nájomných bytov.

Podľa júnového prieskumu voličskej priazne agentúry AKO pre reláciu Na hrane televízie JOJ by sa do parlamentu dostalo osem politických strán. Už tradične vedie Hlas, ktorý si v porovnaní s májovými výsledkami polepšil o dve percentá – z 18,2 poskočil na 20,2 percenta.

Opozičný Smer Roberta Fica predbehol koaličnú SaS Richarda Sulíka. Smer si polepšil z 13,5 na 14,8 percenta. SaS zasa zostalo na rovnakých 14,3 percenta.

Mimoparlamentné Progresívne Slovensko stúplo o dve desatiny na 9,9 percenta. Predbehlo tak OĽaNO Igora Matoviča. Mandátovo najsilnejšie hnutie v parlamente v máji po prvý raz po takmer dvoch rokoch prekročilo dvojciferné preferencie. Ale – kým v máji by obyčajných volili 10,7, v júni už len 8,5 percenta recipientov.

Šéf agentúry AKO Václav Hřích hovorí, že za posilňovaním Hlasu, Smeru a PS možno vidieť opäť silnejší konflikt v koalícii. „Tá konfliktmi za posledné dva roky akoby pomáhala opozičným a mimoparlamentným stranám,“ konštatuje.

Pripomína, že volič Hlasu a Smeru už je typologicky rozdielny. Hlas pritom o niekoľko týždňov oslávi svoje druhé narodeniny. „Volič Hlasu má stredný a stredne starší vek. Smeru dávajú prednosť tí najstarší, ale aj časť najmladších voličov, ktorých berie od kotlebovcov alebo Republiky,“ pokračuje Hřích.

Hřích podotýka, že každý, kto sa vymedzuje voči súčasnej vládnej koalícii, z tohto postoja nejakým spôsobom ťaží. „Myslím si, že aj SaS má tie čísla, ktoré má, len vďaka tomu, že je v postavení akejši vnútornej opozície,“ objasňuje s tým, že hnev voliča na vládu ako takú sa pretavuje aj do čísel v prieskumoch.

Pokles matovičovcov síce nie je zničujúci, Hřích však hovorí, že májový prieskum sa konal v období, keď v spoločnosti doznievali pozitívne emócie po návšteve premiéra Eduarda Hegera na Ukrajine, keď mal za sebou niekoľko úspešných medzinárodných vystúpení. Potom však prišlo opäť obdobie hádok – tentoraz o protiinflačnom balíčku, čo sa odrazilo aj na spokojnosti voliča.

Klesli aj preferencie KDH, ktoré je mimo Národnej rady, zo 7,7 na 7,3 percenta. No stále je to viac, ako by získalo hnutie Borisa Kollára Sme rodina. To totiž kleslo z májových 6,1 na júnových 5,7 percenta.

Kollárovcom sa v prieskumoch nedarí dlhodobo. Nezabralo ani presadenie nájomných bytov, čo bola jedna z najsilnejších tém volebného programu hnutia. „Klesajúci trend Sme rodina môže súvisieť aj s tým, že k jej nosným témam patria sociálne témy. Či už je to exekučná amnestia alebo výstavba nájomných bytov. Ale teraz je najsilnejším nositeľom sociálnej témy Igor Matovič a hnutie OĽaNO. Matovič presadzuje protiinflačný alebo prorodinný balíček,“ objasňuje Hřích.

Na slovenskej politickej scéne teda aj v súčasnosti prebieha boj o voliča, ktorý rieši sociálne témy. „Ale je to vypätejšie, pretože to je tradične téma Smeru a Hlasu. No sociálne témy začala riešiť aj Sme rodina a teraz OĽaNO,“ vyratúva zápasiace strany. Má to však svoje ale. „Každý, kto rieši sociálne témy, už nie taký jedinečný. Už sa neodlišuje,“ podotýka Hřích.

To, čo by podľa neho mohlo zabrať na voliča, je riešenie inflácie a vlny zdražovania.

Parlamentný pelotón uzatvára Republika, ktorá vznikla odštiepením z extrémistickej ĽS NS. No aj tej by dalo hlas o čosi menej voličov, klesla totiž zo 6,2 na 5,2 percenta.

SNS Andreja Danka, ktorá má nútené parlamentné prázdniny by sa do zákonodárneho zboru mohla dostať. Hoci podľa prieskumu by jej predstaviteľov volilo 4,2 percneta ľudí, podľa 95-percentného intervalu spoľahlivosti by dankovci mohli získať od 2,7 do 5,7 percenta hlasov.

Hlboko v poli porazených je koaličná strana Veroniky Remišovej Za ľudí. V júni by ju volilo 2,2 percenta, v máji to bolo o desatinu menej. ĽS NS, ktorá už nemá v parlamente ani šéfa, ani poslanecký klub, by dokázala presvedčiť 1,8 percenta respondentov. Je to viac ako májových 1,1 percenta.

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #preferencie politických strán
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy