Hromadné výpovede pediatrov hrozia na celom Slovensku

Ôsmi lekári súkromnej Ambulancii pohotovostnej služby pre deti a dorast v Ružomberku dali hromadnú výpoveď. Zdôvodnili to tým, že doslova padajú na kolená.

, 16.07.2022 08:30
debata (1)

Prevádzkovateľkou dotknutej ambulancie je doktorka Jana Nosková. Momentálne je na dovolenke v zahraničí, spojiť sa nám s ňou nepodarilo. Výpovede, svoju aj kolegov, nám však potvrdila lekárka Zora Zdráhalová, ktorá je tiež krajskou odborníčkou ministerstva zdravotníctva pre primárnu pediatrickú starostlivosť.

„Dali sme ich k 1. júlu. Vypísať lekárov do služieb a zabezpečiť pohotovosť sa organizátor snaží ešte ďalšie tri mesiace. Ak sa mu to nedarí, tak nás, ako nezmluvných lekárov, ktorí sú vo výpovediach, vypisuje do služieb, zo zákona, vyšší územný celok,“ povedala Zdráhalová.

Ozrejmila, že ak sa to po uplynutí tejto doby nepodarí vyriešiť, pohotovosť by mala zaniknúť. „My by sme tam mali byť ešte do konca septembra,“ podotkla. Situácia podľa nej začína byť neúnosná a nechcú sa dostať do štádia, že už vôbec nebudú vládať robiť. Vyčerpaní boli už predtým, no odchodom kolegyne, ktorá odišla do dôchodku a položila obvod v Liptovských Sliačoch, sa to prehĺbilo.

Mapa klasifikácie okresov - pediatria. Ani... Foto: MZ SR
pediatria Mapa klasifikácie okresov - pediatria. Ani jeden okres nie je podľa analýzy zabezpečený.

„Dohromady nás bolo deväť a mali sme tri až štyri služby mesačne. Teraz je to aj päťkrát s tým, že keď si veľké pätnásť hodinové služby, ktoré sú pre nás náročné, delíme, môže to byť šesť či sedemkrát,“ vysvetlila. Spresnila, že takto si zvyknú deliť víkendy, počas ktorých potom odpracujú dve 7,5 hodinové zmeny.

„To by malo byť normálne, aby lekár nerobil vkuse pätnásť hodín bez nároku na nejaké náhradné voľno, keďže inak bežne pracujeme vo svojich ambulanciách,“ pripomenula. Pokračovala, že v priebehu desiatich dní odpracovala štyri služby, pričom ostatný víkend robila v sobotu aj v nedeľu. „Je to bez ohľadu na to, či sa stíhate zregenerovať. Stáva sa, že po víkendovej službe nastupujeme v pondelok ráno do svojej ambulancie a odtiaľ zase rovno do služby,“ podotkla.

V stave vyčerpania

Zdráhalová je z pediatrov v ružomberskom okrese najmladšia – má 46 rokov. Jej najstaršia kolegyňa bude mať 70 a ďalšia je tiež v dôchodkovom veku. Obidve sa vraj vyjadrili, že ak sa nič nezmení, budúci rok skončia. „Nechcem si predstaviť, čo nastane potom. V rámci bežnej starostlivosti v ambulanciách zostane v ružomberskom okrese bez pediatra 3-tisíc detí. Už je toho veľa a nie sme jediní. Volajú mi kolegovia z celého Slovenska, že zrejme sa nami budú inšpirovať. My sme asi prvá lastovička,“ mieni Zdráhalová. Podčiarkla, že nikto nemladne a toto je roky trvajúci problém. Riešenie vidí v zlučovaní pohotovostí. V ich prípade napríklad s dolnokubínskou, ktorá je vzdialená len pätnásť kilometrov.

„Je tam sedem lekárov, z nich reálne slúžia piati. Pani doktorka tam má 700 hodín nadčasov a pomáha kolegyni, ktorá je skoro nevidiaca, no musí chodiť do služieb,“ vraví. Ona sama má za tento rok 208 hodín nadčasov, no ak by pokračovala v súčasnom „tempe“, vyšplhalo by sa to na 400 hodín. „Čo je dva a pol mesiaca navyše oproti normálnej práci,“ poznamenala.

Momentálne čakajú, čo sa bude diať. „V novej reforme primárnej starostlivosti sa ráta so zlučovaním pohotovostí, lebo ich počet nezodpovedá množstvu lekárov schopných na nich slúžiť. Mne by tiež najlepšie vyhovovalo robiť v mieste bydliska, aby som nemusela chodiť do Kubína, ale v tejto situácii to nie je reálne,“ doplnila.

Žiadna tragédia?

Riaditeľka odboru zdravotníctva v Žilinskom samosprávnom kraji Silvia Pekarčíková hovorí, že túto situáciu vnímajú, no nejde o žiadnu tragédiu. „Samozrejme, keď prevádzkovateľ nie je schopný zabezpečiť služby, rozpisujeme ich my. Treba si ale uvedomiť, že redukcia pohotovostných ambulancií nás neminie, lebo máme čoraz menej pediatrov,“ povedala Pekarčíková. Vzápätí upozornila, že v bratislavskom kraji funguje pre milión obyvateľov iba jedna detská pohotovosť, v žilinskom ich je na necelých 700-tisíc ľudí až osem.

„Okrem Ružomberka v Žiline, Martine, Liptovskom Mikuláši, Dolnom Kubíne, Trstenej, Námestove a v Čadci,“ vymenovala. Keďže ide o hornaté regióny, chceli vyjsť v ústrety, no ich snahou vraj bolo pokryť to tak, aby sa všetky nachádzali pri nemocniciach.

„Povolenia na pohotovosti však dáva ministerstvo zdravotníctva, ktoré ich umožnilo prevádzkovať aj podnikateľom. Zrazu ale zistili, že tí nemajú svoje organizačné tímy, lekárov, a využívajú štatút povinného hlásenia,“ povedala Pekarčíková s tým, že ide o nekomfortnú situáciu.

„Prevádzkovateľ, keď do toho išiel, si mal vytvoriť profesionálny tím a točiť to s ním. Nie spoliehať sa na to, že lekári tam budú slúžiť z povinnosti,“ poznamenala. Zároveň potvrdila, že keď lekár nie je schopný zabezpečiť služby, požiada vyšší územný celok o ich rozpis.

„To vieme urobiť na tri mesiace, no ak sa to dovtedy nezlepší, ministerstvo by im malo odobrať licenciu,“ konštatovala. Nosková vraj spomenula ochotu pomôcť zo strany kolegov z detského oddelenia Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku. Pekarčíková nad tým ale krúti hlavou. „Mali sme tam spoločné stretnutie, na ktorom padli slová o tom, že pár lekárov by jej možno pomohlo. Nešlo by ale o nič dlhodobé, s nemocničnými doktormi jednoducho rátať nemôže. Veď toto je starostlivosť primárneho kontaktu, ktorá nemá nič spoločné s nemocničným prostredím,“ poznamenala.

Dobrovoľná výpomoc

Šéfka krajského odboru zdravotníctva sa nečuduje, že lekári, ktorí sa teraz rozhodli skončiť, sú v stave vyčerpania. Za problém ružomberskej detskej pohotovosti považuje aj fakt, že nie je pri nemocnici. „Chýbajú jej röntgeny, nemá v blízkosti laboratóriá či možnosť hneď dieťa prijať,“ priblížila.

Podľa nej zrejme zanikne, no ak župa bude môcť nejako pomôcť, urobí všetko preto, aby k tomu nedošlo. „Nevravím, že detská pohotovosť v Ružomberku nie je potrebná. Záleží mi na tom, ale nie za každú cenu. Nevidím dôvod tlačiť na to, aby zotrvala, keďže takéto ambulancie máme v blízkosti pätnásť kilometrov krížom krážom – do Dolného Kubína či Liptovského Mikuláša,“ uzavrela Pekarčíková.

Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že situáciu rieši a úzko komunikuje s organizátorom, samosprávnym krajom, aj s pediatrami. „Ak by malo byť poskytovanie pevnej ambulantnej služby ohrozené, je možné pokryť to aj vďaka pediatrom z Ústrednej vojenskej nemocnice, ktorí budú vedieť, v rámci dobrovoľnosti, pomôcť,“ uviedla hovorkyňa rezortu Petra Lániková. Objasnila, že ak držiteľ povolenia, ktorý je organizátorom, štyri po sebe nasledujúce mesiace nezabezpečí poskytovanie pohotovosti prostredníctvom svojich lekárov v rozsahu viac ako 400 hodín, v zmysle platnej legislatívy mu ho príslušný orgán zruší.

Lániková pokračovala, že na základe výsledkov vyhodnotenia stavu siete na Slovensku chýba 400 všeobecných lekárov pre dospelých a 223 primárnych pediatrov. „Personálnu situáciu v zdravotníctve riešime aj komplexnými zmenami. Jedným z prvých opatrení na podporu a stabilizáciu všeobecnej ambulantnej starostlivosti je tiež nenávratný finančný príspevok na zriadenie ambulantnej praxe,“ reagovala hovorkyňa na otázku, ako to chcú riešiť.

Spomínané opatrenie je financované z prostriedkov Plánu obnovy vo výške 10 miliónov eur so začiatkom čerpania v tomto roku. Cieľom je podporiť vznik 170 takýchto ambulancií. „Okrem toho ministerstvo pripravilo aj novely príslušných zákonov. Zefektívni sa nimi proces zaraďovania zdravotníckych pracovníkov na špecializačné štúdium. Tým sa urýchli vzdelávanie a doplnenie potrebných špecialistov do systému zdravotnej starostlivosti,“ doplnila Lániková.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Ružomberok #Žilinský kraj #výpovede #pediatri
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy