Čaputová odmietla skúseného diplomata. A vysvetlenie nemá

Prezidentka nevyhovela návrhu na vymenovanie nominanta za veľvyslanca s tým, že ministrovi zahraničných vecí neuviedla žiadny relevantný dôvod svojho rozhodnutia. S navrhovaným kandidátom pritom spočiatku evidentne nemala nijaký problém. Denníku Pravda to povedali dva od seba nezávislé zdroje. Diplomat odmietnutý v Grasalkovičovom paláci túto informáciu potvrdil.

, 14.07.2022 08:50
Čaputová Foto: ,
Prezidentka SR Zuzana Čaputová

Postup Zuzany Čaputovej vyznieva zvláštne aj preto, že Jánovi Gáborovi nominovanému za ambasádora do krajiny Latinskej Ameriky nedala nijako najavo svoje výhrady voči nemu počas ich stretnutia medzi štyrmi očami.

Šéf rezortu diplomacie Ivan Korčok poslal Čaputovej list so životopisom troch navrhnutých diplomatov za veľvyslancov, medzi nimi aj Gáborov. „O niekoľko dní po osobnom rozhovore s Gáborom prezidentka telefonovala ministrovi, aby mu oznámila nesúhlas s jeho vymenovaním. Príčinu nešpecifikovala, iba stroho konštatovala, že využíva svoju ústavnú právomoc," povedal jeden z dvoch zdrojov.

Miroslav Čaplovič, nová Čítajte viac Kto rozhoduje za prezidentku?

Hovorca: Prezidentka nezmenila názor

Denník Pravda oslovil hovorcu hlavy štátu, či môže potvrdiť informáciu, že Čaputová po svojom neformálnom predbežnom súhlase návrh Korčoka odmietla. Druhá otázka znela, že ak áno, či môže konkretizovať dôvody, prečo zmenila pôvodné rozhodnutie, keďže tak urobila zrejme prvýkrát počas svojho mandátu. „Prezidentka nezmenila názor a nedala ani žiadny predbežný súhlas s návrhom ministra," reagoval na obe otázky hovorca Martin Strižinec.

Pravda požiadala o reakciu aj rezort diplomacie. „Nebudeme na to reagovať," odpísal hovorca ministerstva Juraj Tomaga.

Odpoveď z Grasalkovičovho paláca vyznieva čudne v porovnaní s tým, čo povedal Gábor, a tiež v súvislosti so zaužívaným postupom výberu a schvaľovania budúcich veľvyslancov zo strany šéfa diplomacie, vlády a hlavy štátu. „Moje osobné stretnutie s pani prezidentkou sa konalo vo veľmi príjemnom ovzduší. Krátky všeobecný rozhovor sa týkal krajiny destinácie, ktorú veľmi dobre poznám," poznamenal Gábor. Štát, kde mal zastupovať Slovensko, odmietol konkretizovať, ale podľa zdrojov Pravdy išlo o Kubu.

Gábor dlhý čas váhal so svojou reakciou, pretože podľa neho sa nepatrí, aby štátny úradník verejne komentoval rozhodnutia ústavných činiteľov. Pretože však ide o bezprecedentný prípad, urobil výnimku. „Keďže hlava štátu pred stretnutím s navrhovanou osobou dala neformálne svoj predbežný súhlas, je zrejmé, že názor zmenila až neskôr, po tomto stretnutí. Zo samotného obsahu osobného rozhovoru totiž absolútne nič nenasvedčovalo tomu, že by pani prezidentka mala nejaké pochybnosti," zdôraznil dlhoročný diplomat, ktorý napríklad zastával post veľvyslanca v Rumunsku a v Írsku.

Určite to bolo v protiklade s praxou

Denník Pravda konfrontoval tvrdenia Strižinca a Gábora u zmienených zdrojov, ktoré si pre citlivosť kauzy neželajú byť menované. „Šéf diplomacie návrh nominácie za veľvyslanca predbežne konzultuje s predsedom vlády a s hlavou štátu. Po udelení neformálneho predbežného súhlasu od oboch sa prezident (respektíve prezidentka) stretáva s kandidátom na krátky rozhovor. Pred stretnutím pritom disponuje všetkými relevantnými informáciami o ňom."

Minister zahraničných vecí predkladá iba prijateľných kandidátov. Takých, ktorí dosahujú v diplomacii najvyššiu profesionálnu úroveň a ktorých osobná integrita a bezúhonnosť sú nespochybniteľné. „Vyskytli sa len zriedkavé prípady, keď v minulosti prezidenti nesúhlasili s nomináciou z rôznych dôvodov. Tento nesúhlas bol však z Grasalkovičovho paláca tlmočený zásadne a vždy pred plánovaným stretnutím s kandidátom, lebo také stretnutie by už nedávalo žiadny zmysel. Postup prezidentky je preto nelogický i záhadný."

Ostrieľaný diplomat

Odmietnutie Gábora Čaputovou pôsobí až zarážajúco s prihliadnutím na jeho celoživotnú profesijnú kariéru, bezúhonnosť i nestraníckosť. Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky nepretržite pracuje v diplomatickej službe štátu.

Gábor opakovane pôsobil v zahraničí. Na významných postoch bol nielen v Bukurešti a v Dubline, ale viedol aj zastupiteľské úrady Slovenska vo Washingtone a v Havane. „S jeho prácou boli spokojní všetci doterajší prezidenti. Počnúc Michalom Kováčom, končiac Andrejom Kiskom," podotkol nemenovaný zdroj.

Za zmienku stojí, že Gáborovi udelil súčasný rumunský prezident Klaus Iohannis najvyššie štátne vyznamenanie za rozvoj vzťahov medzi Rumunskom a Slovenskom (ako jedinej osobe v roku 2018). Aj to, že keď riadil ambasádu v Írsku, výrazne prispel k tomu, že túto krajinu navštívili v priebehu jedného roka všetci slovenskí najvyšší ústavní činitelia. Slovenská republika bola jediným novým členským štátom EÚ s takouto dynamickou spoluprácou s Írskom. (Slovenský diplomat s iróniou v hlase poznamenáva, že má možno viac skúseností so zahraničnou politikou a viac bezpečnostných previerok od slovenských a euroatlantických inštitúcií ako celá Kancelária prezidenta SR dohromady.)

Treba spomenúť aj to, že Čaputová nemohla mať problém ani s Gáborovou minulosťou. Vysokoškolské vzdelanie a doktorát získal na Právnickej fakulte Karlovej univerzity a postgraduálne štúdium absolvoval na Diplomatickej akadémii vo Viedni. Gábor je celý svoj život zásadne apolitický, nikdy nebol členom žiadnej politickej strany a ani aktivistom nejakej mimovládnej organizácie. Nevyvíjal ani iné, napríklad podnikateľské, aktivity, venoval sa len diplomatickej službe SR. Prezidentka od nástupu do svojej funkcie vymenovala už niekoľko desiatok veľvyslancov, ale až teraz prvýkrát konala tak, ako konala.

Nemenovaný diplomat Čaputovú nechápe

Bývalý člen vlády, ktorý sa celý svoj život venuje diplomacii, upozornil, že konanie prezidentky je nielen nepochopiteľné, ale aj znepokojujúce. „Všetky okolnosti nasvedčujú, že išlo o mimoriadne netransparentný proces. S pravdepodob­nosťou, ktorá hraničí s istotou, to nebolo suverénne rozhodnutie hlavy štátu. Čo to znamená? Jedine to, že prezidentka, ktorá je najvyšším ústavným činiteľom, podľahla tlaku niekoho alebo skupiny osôb, čo sa rozhodli Gáborovi za niečo pomstiť," povedal pre Pravdu exminister, ktorý si rovnako ako zmienené zdroje želá zostať v anonymite.

Pre citlivosť témy nechce byť menovaný ani jeden bývalý úspešný diplomat. Pre Pravdu poskytol písomnú reakciu v tomto znení: „Vzhľadom na Gáborovu nespochybniteľnú profesionálnu diplomatickú kariéru trvajúcu tak dlho ako samostatná Slovenská republika, ktorej záujmy s veľkým nasadením presadzoval, si o. i. spoluautor textu základnej zmluvy s Maďarskom určite zaslúžil dostať aspoň vysvetlenie o dôvodoch zmeny rozhodnutia pani prezidentky. Ostáva len veriť, že toto rozhodnutie nemá nič spoločné s knihou s názvom Život národa je večný/Sto rokov od Trianonu, ktorej je spoluautorom a ktorá sa stala predmetom kritiky v maďarských akademických, diplomatických a politických kruhoch, lebo rozbíja maďarskú mytológiu takzvanej veľkej trianonskej krivdy.” Zmienená kniha získala vlani najvyššie medzinárodné ocenenie slovenských a českých spisovateľov za literatúru faktu. Išlo o Cenu Egona Erwina Kischa, ktorá sa udeľuje od roku 1992.

© Autorské práva vyhradené

chyba
Viac na túto tému: #veľvyslanec #Zuzana Čaputová #Ján Gábor
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy