Ešte na jar ministerstvo tvrdilo, že dodanie prvých stíhačiek F-16 je plánované na prelome rokov 2023 a 2024. Aj to sa však za pár mesiacov zmenilo. „Prvé stroje očakávame v polovici roka 2024,“ potvrdila pre Pravdu hovorkyňa rezortu obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.
Dôvodom omeškania je podľa informácií rezortu obrany oneskorenie dodávok od subdodávateľov pre pandémiu ochorenia COVID-19 a tiež nedostatok čipov na svetovom trhu. Paradoxne, súčasťou zmluvy však nie sú žiadne refundácie za oneskorenie dodávok. Keďže aj pre vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu a následné sankcie nebolo možné pokračovať v prevádzke MiG-ov, Slovensko niekoľko rokov nebude schopné zabezpečiť ochranu svojho vzdušného priestoru.
O pomoc sme preto museli požiadať susedov. Na svojom stredajšom zasadnutí česká vláda schválila mandát svojim ozbrojeným silám na pomoc s ochranou vzdušného priestoru Slovenska od septembra minimálne do konca budúceho roka. Svojimi stíhačkami sa k ochrane Slovenska pripojí aj Poľsko.
Unáhlené rozhodnutie
Česko podľa generála Macka rokovaním o nákupe stíhačiek F-35 jednoznačne reaguje na meniacu sa bezpečnostnú situáciu a aj preto sa rozhodlo získať až dve letky. Z bojového letectva na nižšej úrovni podľa jeho slov získajú silné bojové letectvo.
„Podľa mňa to slovenské rozhodnutie o kúpe F-16 bolo unáhlené. Za ten čas a tie peripetie sme už mohli mať aj najmodernejšie stíhačky F-35, ktoré by boli perspektívnejšie a v podstate cenovo porovnateľné. Keby sme vtedy objednali F-35, už by sme ich mali. Navyše F-35 išli krátko po našej objednávke s cenou dramaticky dole, keď sa dostali až na úroveň 78 miliónov dolárov. Ten rozdiel oproti F-16 tak už nebol taký dramatický, keďže nami objednané stíhačky zostali na úrovni 70 miliónov eur. Nám sa navyše tie F-16 môžu predražiť, pretože je to typ, ktorý možno Američania už nebudú veľmi dlho podporovať. Keď to spočítame, tak Česi dostanú zhruba za rovnaký peniaz lepší a oveľa perspektívnejší stroj,“ hovorí generál Macko.
VIDEO: Česi musia chrániť aj slovenské nebo. Nakúpia stíhačky F-35
Pod vedením SNS
Na začiatku nákupu nových stíhacích lietadiel bol dlhodobo upadajúci stav starých ruských stíhačiek MiG-29. Napriek tomu, že Slovensko disponovalo až 12 kusmi, letuschopné boli len zhruba štyri. Z dôvodu zabezpečenia obranyschopnosti štátu bol ale presný počet letuschopných lietadiel utajovaný. Dve stíhačky boli navyše nepretržite vyčlenené na zabezpečenie ochrany vzdušného priestoru a jedna bola zaradená do pohotovostného systému.
Obstaranie nových lietadiel sa začalo pripravovať ešte za jednofarebnej vlády Smeru, keď rezort obrany viedol Martin Glváč. Ten uvažoval aj o možnosti prenájmu lietadiel, podobne ako to je v susednej Českej republike. S novou vládou po parlamentných voľbách v roku 2016 prišiel aj príklon k nákupu. V súlade s Dlhodobým plánom rozvoja ozbrojených síl na obstarávanie naň rezort obrany a vláda vyčlenili 1,1 miliardy eur. Nový minister obrany Peter Gajdoš z SNS požiadal o predloženie ponúk vlády Švédska a USA.
Rozhodnutie sa niekoľkokrát odkladalo, čo kritikov ministra Gajdoša viedlo k podozreniam, že tak koná s cieľom predlžovať štedrú abonentskú zmluvu s Ruskom na údržbu starých migov. Odborníci sa v tom čase prikláňali skôr za nákup švédskych stíhačiek JAS Gripen. Boli totiž z dlhodobého hľadiska údajne o 40 percent lacnejšie, pretože sú jednoduchšie na údržbu. Používali ich navyše aj susedné krajiny – Česká republika a Maďarsko.
Nakoniec ale na základe odporúčania Gajdoša vláda 11. júla 2018 rozhodla o nákupe amerických stíhačiek 4. generácie F-16 v najmodernejšej verzii Block 70/72. Za 14 kusov lietadiel, výcvik, muníciu a logistiku sa rezort obrany zaviazal zaplatiť najmenej 1,589 miliardy eur. Prvé kusy mali podľa zmluvu prísť na Slovensko na konci roka 2022 a ostatné postupne v nasledujúcich dvoch rokoch.
Definitívnemu spečateniu nákupu predchádzala kritika nového premiéra Petra Pellegriniho, ktorý niekoľko mesiacov predtým na čele vlády vystriedal svojho straníckeho šéfa zo Smeru Roberta Fica. Pellegrini ostro kritizoval Gajdoša za to, že bez vedomia vlády podpísal zmluvy, čím sa rezort obrany sám verejne pochválil. Zmluvy s USA Gajdoš neposlal ani ministerstvu financií, ktoré malo schváliť finančnú časť dokumentov.
„Toto nie je nákup ponožiek do skladu a pri takomto obrovskom kontrakte vyžadujem kultúru, ako sa patrí na civilizovanú krajinu, na člena Európskej únie a NATO,“ odkázal Gajdošovi premiér Pellegrini a zmluvy preto označil za neplatné. Rezort obrany sa ale bránil tvrdením, že podpísali len návrhy zmlúv.