Najvyšší správny súd (NSS) preskúmava napríklad dôležité rozhodnutia úradov a inštitúcií, ktoré sa týkajú dôchodkov, sociálnych dávok, daní, azylového, stavebného a katastrálneho práva. Zaoberá sa aj spormi z oblasti životného prostredia. Prevzal tiež niektoré kompetencie Ústavného súdu, vďaka ktorým bude rozhodovať aj o zákonnosti volieb do obecných, mestských a župných zastupiteľstiev.
Od Najvyššieho súdu zas získal kompetenciu rozhodnúť o rozpustení politickej strany. Slúži aj ako disciplinárny súd pre sudcov, prokurátorov, notárov či exekútorov. „Tieto jeho právomoci nie sú obyčajné. Naopak, sú zásadné, aby mohla byť vrátená dôvera v inštitúcie a právny štát,“ vyhlásil ministerka spravodlivosti Mária Kolíková vlani pri príležitosti jeho vzniku.
Foto: TASR, Martin Baumann
„V rámci prvého roka pôsobenia sme, trúfam si povedať, veľmi úspešne rozbehli správne súdnictvo v kasačnej agende so začiatkom rozhodovania od 1. augusta 2021 a tiež disciplinárne konania, v ktorých máme právomoc od 1. decembra 2021,“ zhodnotil pre Pravdu predseda Najvyššieho správneho súdu Pavol Naď. Zároveň sa všetkým sudcom, asistentom a ďalším zamestnancom poďakoval za veľmi obetavú prácu v priebehu celého prvého roka.
Napriek Naďovej spokojnosti však súd doteraz nie je plne obsadený. Podľa zákona by mal mať 29 sudcov, je ich však stále len 21. Ďalších dvoch sudcov chce doplniť už v najbližšom čase a do konca roka by chcel obsadiť ešte päť miest. Naď hovorí, že aj napriek tomu sa Najvyššiemu správnemu súdu darí vybavovať celú agendu.
„Najvyšší správny súd od samotného začiatku rozhodovania stíha vybavovať svoju agendu v počte, ktorý nie je nižší ako počet nových vecí prichádzajúcich na súd,“ zdôraznil Naď. Pritom v klasickej správnej súdnej agende sa celkový výkon súdu hýbal v rozpätí od 150 do 180 vecí mesačne.