Prvé priečky v hodnotení obsadili Nové Mesto nad Váhom a obec Brestov nad Laborcom. Najhoršie, s hodnotením dostatočné, skončili mesto Zlaté Moravce a obec Baďan v Banskoštiavnickom okrese. Tie podľa analytikov môžu mať v budúcnosti najväčšie problémy, pretože v kontexte ekonomickej a energetickej krízy je ich hospodárenie zaťažované čoraz viac.
Na spodných priečkach sa prekvapivo umiestnilo aj hlavné mesto, teda magistrát a všetky mestské časti spolu. Priemer však nadol ťahá problémová mestská časť Devín, ktorá nesie obrovský historický dlh a záväzky po lehote splatnosti. Už od roku 2005 je preto v nútenej správe, ktorá znamená, že obec môže prakticky len kúriť a svietiť a s výnimkou havarijných stavov nemôže do ničoho investovať. Ak by sa Devín do výpočtu nezarátal, tak by celá Bratislava bola vo vyššom pásme, keďže magistrát aj ostatné mestské časti majú hodnotenie pozitívne.
Čítajte viac Spojené voľby prepisujú históriu. Noví lídri regiónov nastavia zrkadlo aj parlamentu
Späť do roku 2016
<A> Podľa analytikov koronakríza vrátila viaceré ukazovatele hospodárenia samosprávy až niekoľko rokov dozadu. Klesli prebytky na bežných účtoch, dlh na obyvateľa vzrástol a viac záväzkov nebolo uhradených načas. „Priemerné skóre finančného zdravia za všetky mestá na Slovensku predstavuje hodnotu 4,35 z maximálnych 6,00, čo je o 0,07 bodu menej ako rok predtým. Mestá boli na vrchole svojho finančného zdravia počas rokov 2017 až 2020 a aktuálny pokles znamená pomyselný návrat k stavu z roku 2016,” priblížil šéf projektu hodnotenia samospráv Matej Tunega, analytik INEKO.
Mestá, obce a župy na Slovensku minulý rok hospodárili s miliardami eur. Na jednej strane získali príjmy vyše devať miliárd z daní, rôznych grantov a poplatkov od rezidentov aj od štátu či Európskej únie. Na druhej strane minuli 8,5 miliardy na infraštruktúru, vzdelávanie či rekreáciu a kultúru. Mnohé z nich sú však aj zadlžené. Dôvody sú rôzne – na jednej strane to môže byť zlé hospodárenie, na druhej nárazová investícia. „Úvery, aj pri investíciách, nesú riziko, že sa premietnu do zhoršenej známky z hospodárenia. My prinášame pohľad, akú rezervu má samospráva pre prípad krízy a problémov. Je však na obyvateľoch, aby si posúdili, či výmenou za toto zhoršenie dostanú adekvátne lepšie služby od svojej samosprávy,” vysvetlil Tunega.
Mestá s relatívne najvyšším dlhom boli vlani Zlaté Moravce (48,6 %), Leopoldov (42,8 %), Myjava (42,6 %) a Veľký Krtíš (41,9 %). Slovenský priemer sa drží mierne nad 20 percent.
Župám klesli prebytky
Analýza krajov ukázala, že župy minulý rok nenadviazali na prevažujúci trend z pokrízových rokov, keď sa im v rokoch 2012 až 2014 a 2016 až 2019 darilo medziročne znižovať svoju zadlženosť. Od pandémie sa tak každoročne viac zadlžujú. Ich dlh priemerne narástol z 30,3 % na 30,6 % ročných bežných príjmov. Najvyšší dlh mali ku koncu roka 2021 v bratislavskej župe (41,4 %). Naopak, najlepší stav zaznamenali v župe nitrianskej (9,3 %). Dlh dokázali v roku 2021 najviac znížiť v trnavskej župe, najviac dlh narástol v Trenčianskom kraji.
„To všetko prispelo k zhoršeniu priemerného finančného zdravia žúp. Na vedúcu pozíciu v hodnotení finančného zdravia sa dostala nitrianska župa so skóre 4,99 bodu. Naopak, na poslednom mieste evidujeme žilinskú župu s hodnotením 4,20 bodu, ktorá sa v tomto ukazovateli aj medziročne najviac zhoršila,” uzavrel Tunega s tým, že jediný kraj, ktorý si medziročne vo finančnom zdraví polepšil, bol Banskobystrický.