Pracovali ste ako prevádzkarka Teplárne. Boli ste na mieste aj v stredu?
Prišla som tam krátko po streľbe. Volala mi kamarátka, že jej kolegyňa niečo počula… Hneď, ako som dostala informáciu, že sa tam strieľa, okamžite som šla na miesto. Keď som dorazila, bolo po čine, na mieste boli policajti.
VIDEO: Plačúca Cigániková Gyimesimu o vraždách: My za to môžeme, vy viac ako ja. (celú reláciu V politike televízie ta3 si môžete pozrieť TU)
Ako to celé prebiehalo?
Bolo tam plno policajtov, nechceli nás pustiť dnu, ani nám nič povedať. Snažili sme sa zistiť, čo sa stalo. Postupne sa objavovali prvé informácie, že kamarátka, Radka, je zranená, to bola prvá informácia, pretože jej telefón zdvihla policajtka, ktorá bola pri nej. Potom sa ma policajti pýtali na identifikáciu človeka, ktorý opisom sedel na Juraja. Začali sme tušiť, že to bude asi on, stále však nič nebolo potvrdené. Bol tam už aj šéf, Roman, toho policajti zobrali dnu na výsluch. Ten nám aj následne oznámil, že Matúš je mŕtvy. O Jurajovi sme sa dozvedeli až neskôr. Keď ma zavolali a vypočúvali, ešte sme si stále neboli istí, ja som pátrala po tom, či ten druhý skutočne je, alebo nie je Juraj, pretože z priestoru za páskou, kde sme stáli, som na telá detailne nevidela. Potom sme išli na stanicu. Celý ten čas bol vrah na úteku.
Poznali ste sa s obeťami, Jurajom, Matúšom a Radkou?
Áno, veľmi dobre, boli sme ako rodina. Do Teplárne chodili dlho, pamätám si ich, odkedy som tam pracovala. Juraja som poznala o niečo dlhšie, ako Matúša, Matúš bol nový kolega, spoznala som ho cez jeho bývalého partnera, ktorý bol dávnejšie, v minulosti tiež mojím kolegom. Juraj bol zákazník, no zároveň sme sa vídali často, býval tam s nami prakticky každý deň, priniesol nám bublaninu, chodili sme spolu von aj mimo Teplárne. To isté aj s Matúšom.
VIDEO: Čaputová: Prepáčte, patríte sem. Spojme sily, ako pred štyrmi rokmi.
Akí to boli ľudia?
Obaja to boli mimoriadne zlatí chalani. Keď videli, že niekto potrebuje pomoc, okamžite konali, niekoľkokrát sa mi stalo, že som Jurajovi napísala, uprostred noci, že mi je zle a on prišiel v momente za mnou. Matúš detto, keď som mu povedala, že sa niečo deje, bol schopný mi vynadať, že čo som sa neozvala skôr… Boli to krásni, veselí ľudia, plní radosti, nedalo sa s nimi sedieť viac ako 10 minút, aby sa človek nezasmial. Ale čo by som ešte rada zdôraznila, je ich identita, veľa sa o nich píše a hovorí ako o “homosexuálnych mužoch” či “dvojici gayov” ale ide o omyl.
Ako je to správne, korektne?
Dva hlavné body: Matúš bol bisexuál, Juraj bol nebinárna osoba, teda neidentifikoval sa ani ako muž, ani ako žena, hoci používal mužský rod vo vyjadrovaní. Je to zraňujúce voči obetiam, ich blízkym, aj komunite, ak o nás niekoho hovorí alebo píše ako o niekom, kto nie sme.
Foto: Ivana Fodorová
Čomu sa Juraj a Matúš venovali?
Matúš študoval čínsky jazyk na Komenského Univerzite, tento rok písal bakalárku. Juraj pracoval obchode s oblečením, mal na starosti výzor obchodu a výkladu. Obidvaja mali radi anime a k-pop, Juraj počúval aj Beyoncé, Matúš zasa techno a hyperpop. Juraj si vymýšľal vlastné drinky, keď bol u nás, najradšej píjaval pivo zmiešané so spritom, borovičkou a fernetom. Matúš až tak vyberavý na drinky nebol, väčšinou pil becherovku s tonikom. Obaja však rovnako radi tancovali. Juraj úplne pravidelne, roztancoval sa aj sám v Teplárni, stačilo mu, že mal dobrú náladu, alebo sa mu páčila pesnička.
VIDEO: Ľudia zapálili sviečky za obete streľby pred podnikom Tepláreň.
Ste v kontakte aj s ich rodinami?
Písala som si s Jurajovou maminou. Všetci, čo sme ich poznali, sme však v posledných dňoch spolu najviac, ako je to možné. Rovnako sme boli navštíviť v nemocnici Radku, aj ostatní za ňou boli. Sme v kontakte celý čas.
Čítajte viac Bude slovenský vrah inšpiráciou pre teroristov? Odpovedá odborník na extrémizmus
Kontaktovala niekoho z komunity rodina vraha? Doteraz sa nikde k ničomu nevyjadrili…
Neozvali sa nikomu. Nikoho nekontaktovali.
Ako prebiehala spolupráca s políciou?
Boli mimoriadne ústretoví. Všetci sme boli v strese, pretože v stredu po útoku dlho neboli žiadne informácie, teraz to chápem, keďže prebiehalo vyšetrovanie a vrah bol na úteku. Ale všetci boli mimoriadne zlatí, slušní, nápomocní. Pýtali sa nás na detaily, ktoré by nám ani nenapadlo vedieť, že môžu pomôcť vo vyšetrovaní.
Čo bude ďalej? Ponúkol niekto, polícia, komunite kroky, aby sa opakovaniu podobných tragédii predišlo do budúcna?
Ani veľmi nie. Radku strážili policajti, pokým sa pátralo po vrahovi, ešte počas tej noci. Na Zámockej pred podnikom sú policajné hliadky, strážia miesto činu, rovnako strážili na proteste, takže vidno ich všade, no nikto nás konkrétne nekontaktoval, nevieme, čo bude ďalej.
Hovorilo sa aj o tom, že rôzne formy hejtu, či útokov sa stávali v Teplárni, ale aj iných queer podnikoch a na akciách aj v minulosti. Ako ste to riešili?
Záleží od toho, čo sa stalo. Poznám niekoľkých ľudí, ktorí boli napadnutí a zbití. Roman o tom napísal aj článok, ja mám zas kamaráta, ktorého zbili v Trenčíne, keď tam tancoval. Takéto prípadne sme riešili cez políciu. No opakovane sa diali aj menšie útoky, keď nám nadávali, pľuli na nás, pred Teplárňou nám kradli a rozbíjali kvetináče… To sme ani neriešili, človek ani nemá ako.
Čo plánujete ďalej? Mnoho ľudí na internete apelovalo na to, aby sa Tepláreň nezatvorila.
Áno, dokonca aj Radka sa vyjadrovala, že chce, aby sa otvorilo, že v momente, keď k tomu dôjde, bude prvá, kto vkročí cez prah. Čo sa týka podniku, nevieme, či znovu otvoríme. Ak by sa ale neotvorila Tepláreň, tak iba kvôli tomu miestu, z rešpektu voči Jurajovi a Matúšovi. Ale rozhodne to nebude zo strachu. Pretože ani oni sa nikdy nebáli. Juraj nemal problém chodiť na ulici v sukni, hoci ho to často robilo terčom. Chodili sme na protesty, na pochody, nebáli sme sa, nebojíme sa ani teraz a báť sa nebudeme. A aj keby tam ten strach bol, nebudeme sa skrývať, nájdeme si iné miesto, iné podniky.
Bratislava, respektíve celé Slovensko, je v tolerancii voči queer ľuďom vnímaná pomerne kriticky, v porovnaní s inými, aj okolitými štátmi. Súhlasíte?
Našu krajinu vnímame ako homofóbnejšiu, než západné krajiny. Ale uvedomujeme si aj to, že sú aj krajiny, ktoré sú na tom horšie.
Alebo, keď sa na to pozrieme opačne, proaktívne… Čo by podľa Vás pomohlo na zlepšenie atmosféry v spoločnosti?
Úprimne neviem, čo s tým spraviť okrem toho, že sa nebudeme schovávať a ukážeme ľuďom, ktorí nás tu nechcú, že tu ostaneme aj tak. Rovnako by sme boli vďační za každú podporu od ľudí, čo nie sú z komunity. Že nebudú len mávať rukou nad nenávistnými poznámkami okolia, vnímať naše tragédie ako senzácie, ale miesto toho budú radšej kričať s nami a zastávať sa nás. Je dôležité, aby bolo počuť, že tu a že máme podporu aj od ostatných.