VIDEO: Vodiči musia rátať s takýmito dopravno – bezpečnostnými akciami ako je Radar, ktorá bude prebiehať do konca októbra.
„Nieto dňa bez alkoholu za volantom,“ skonštatoval generálny prokurátor Maroš Žilinka. Trestné činy ohrozenia pod vplyvom návykovej látky sú dlhodobo, aspoň posledných 10 rokov, druhé najčastejšie trestné činy páchané na Slovensku. Situácia sa navyše zhoršuje.
Kým za celý rok 2020 Generálna prokuratúra SR zaevidovala 4 546 trestných činov ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, k septembru tohto roku to je už 4 806 prípadov. V absolútnej väčšine prípadov ide práve o jazdu pod vplyvom alkoholu.
Od minulého pondelka polícia opäť spustila veľkú dopravno-bezpečnostnú akciu Radar, ktorá potrvá až do konca mesiaca. Okrem dopravných policajtov sa do akcií zapojili aj príslušníci poriadkovej a železničnej polície.
„Zameriavame sa prioritne na vodičov, ktorí sú pod vplyvom alkoholu počas vedenia vozidla, prekračujú najvyššiu povolenú rýchlosť, alebo majú nesprávny spôsob jazdy. Samozrejme, budeme dokumentovať a pokutovať aj ostatné priestupky,“ upozornil riaditeľ odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru Tomáš Vrábel.
Táto akcia nadväzuje na predchádzajúce policajné akcie Zodpovednosť, Budík či Disciplína. Za prvých osem mesiacov tohto roku polícia zaznamenala 7 367 prípadov šoférovania pod vplyvom alkoholu. „Je to najviac od roku 2015. Zhruba o 1000 prípadov ročne viac,“ priblížil Vrábel.
Aj keď závery z prebiehajúce akcie Radar budú známe až začiatkom novembra, prvé výsledky ukazujú zlepšenie.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka poklesli prehrešky na cestách vo všetkých ukazovateľoch okrem počtu usmrtených, ktorý bol vyšší v dôsledku výnimočnej tragickej udalosti v Bratislave. Za prvé dva týždne októbra poklesol počet dopravných nehôd o viac ako 20 percent, počet ťažko zranených o 40 percent, dopravné nehody zapríčinené alkoholom o takmer 30 percent a počet dopravných nehôd v obciach o viac ako 25 percent.
Prevencia nestačí
Len prevencia podľa policajného prezidenta Štefana Hamrana nestačí. „Štatisticky nám za posledné tri roky klesá počet nehôd zapríčinených vplyvom alkoholu,“ upozornil Hamran.
Zvýšený počet osôb obvinených z ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ktoré prezentoval Žilinka, vysvetlil Hamran práve zvýšenou aktivitou polície a akcií zameraných na miesta, kde sa alkohol konzumuje. Napríklad hudobné zábavy, bary či festivaly najmä počas víkendov, a to vo večerných a nočných hodinách. Takéto nasadenie polície však nie je dlhodobo udržateľné. „Je výrazne zvýšený počet hliadok, ale naša kapacita je obmedzená, Policajný zbor je kompletne vyblokovaný,“ posťažoval sa Hamran. Navyše, okrem zvýšených čísel podľa neho necítiť zmenu v postojoch a správaní vodičov. „Mám pocit, ako by na Slovensku preventívne akcie nepostačovali,“ skonštatoval.
Preto avizoval, že čoskoro príde s vlastným návrhom zmien v trestnej politike štátu. „Chcem zaviesť pravidlo, aby sme aj pri deliktoch pod jedno promile opakovane ich mohli riešiť v trestnoprávnej rovine a s trestom odňatia slobody. Vyžaduje si to ale novelu Trestného zákona. Takýto návrh z našej dielne pôjde,“ varoval.
Čo presne by mal nový zákon obsahovať, zatiaľ nie je známe. Polícia však prezradila, že počíta aj so zavedením bodového hodnotenia, aké majú už dlho napríklad v susednom Česku. „Navrhuje sa, aby za porušenia pravidiel cestnej premávky, ktoré majú najväčší vplyv na vznik dopravných nehôd, boli prideľované fixne určené počty bodov. Po ich dosiahnutí bude vodič motorového vozidla povinný plniť určité povinnosti, ak bude chcieť pokračovať vo vedení motorového vozidla. Významnou zmenou by malo byť motivovanie vodiča k dodržiavaniu pravidiel cestnej premávky a odsúdenie ich porušenia,“ priblížila pre Pravdu hovorkyňa policajného prezídia Denisa Bárdyová.
Dopravný konzultant Maroš Palesch si myslí, že by sa to oplatilo skúsiť. „Poznám prípad, keď vodič pre rýchlosť nerešpektoval tento bodový systém. Keď prišiel na hranice a náhodne ho skontrolovali, zistili, že má na 5 rokov zákaz šoférovať v Česku. Povedali mu teda, že ak chce pokračovať do Českej republiky, za volant si musí sadnúť manželka. Nejaký preventívny účinok to asi má. Problém s alkoholom za volantom to ale nevyrieši, kým sa nezmení mentalita ľudí,“ poznamenal Palesch.
VIDEO: Ľudia bez šance. Desivé zábery z nárazu auta na ZochovejIný názor na tento návrh má dopravný analytik Jozef Drahovský. Ten si nemyslí, že Slovensko takýto bodový systém potrebuje. „Nepodporujem takúto zmenu. Na Slovensku je oveľa lepší a prísnejší systém než tento bodový. Fungujte tak, že sa zaznamenávajú všetky priestupky do karty vodiča, pri priestupku sa vyhodnocujú aj predchádzajúce. Stačí tento systém nastaviť podľa potreby – skrátiť či predĺžiť niektoré lehoty alebo dať priestupkom rôznu váhu,“ upozornil Drahovský.
Český bodový systém má podľa neho tiež svoje úskalia. „Problém je, keď ide o priestupok zaznamenaný cez objektívnu zodpovednosť. Ide o všetky priestupky zaznamenané elektronikou. Vtedy musí majiteľ vozidla pod hrozbou vysokej pokuty nahlásiť identitu vodiča. Práve pri takýchto prípadoch sa vytvoril s bodmi čierny trh. Tento systém má aj dobré aj zlé stránky,“ zhodnotil analytik.
Pritlačí aj prokuratúra
Stav trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu bol tiež témou rokovania brannobezpečnostného výboru parlamentu.
Generálny prokurátor na výbore upozornil na nedostatočné tresty pre takýchto nebezpečných vodičov. Priblížil, že priemerná sankcia pri priestupkoch pod vplyvom alkoholu ale bez škody dosahuje 350 až 600 eur. Tie zaplatí vodič, ak nafúkal pod 1 promile. Zároveň sa ukladá aj zákaz šoférovania priemerne na dobu 15 mesiacov.
V trestnom konaní, teda v prípade, že vodičovi zistia viac ako 1 promile alkoholu v krvi, je priemerná sankcia zákazu vedenia vozidla podľa šéfa prokuratúry od 20 do 30 mesiacov. Trestov doživotného zákazu šoférovania podľa zásady trikrát a dosť bolo v roku 2020 uložených 97.
Po tragickej nehode v Bratislave na zástavke MHD Zochova sa začal najmä vďaka lídrovi hnutia OĽaNO Igorovi Matovičovi spomínať aj trest zhabania vozidla, aj keď nedôjde k žiadnej škode. Prepadnutie veci, teda auta, Žilinka podľa vlastných slov podporuje. Ale len v prípade splnenia zákonných dôvodov. Poznamenal, že počet takýchto trestov rastie.
Zároveň naznačil aj problém, ktorému prokuratúra v takýchto prípadoch čelí. Väčšinou ide o prečiny, na 70 percent sa vybavujú v superrýchlom konaní, kde nie je veľa priestoru na skúmanie závislosti vodiča od alkoholu alebo dokazovanie, či zhabanie auta neprimerane nepoškodí nielen páchateľa, ale aj niekoho iného, napríklad rodinu. V trestnom konaní sa tiež musí dodržiavať povinnosť trestať len páchateľa, a nie aj ďalšie osoby.
Pri prečinoch, keď nedošlo k ohrozeniu majetku, života a zdravia, je podľa Žilinku prepadnutie auta neprimerané. Trest by bol tiež ťažko aplikovateľný aj v prípadoch áut vo vlastníctve lízingových spoločností. Efektívnym prostriedkom by podľa neho mohol byť trest povinnej práce. Problémom však je, že na Slovensku musí dať na takýto trest súhlas sám obvinený. Žilinka si vie predstaviť aj ukladanie ďalších povinností a obmedzení pri podmienečnom odsúdení.
Súd by mal podľa neho napríklad uložiť zákaz požívať alkoholické nápoje, podrobiť sa liečeniu od závislosti, účasť na psychologickom poradenstve či tresty domáceho väzenia. Niektoré z takýchto povinností sa už čoraz väčšmi dostávajú aj do praxe. „Tu sú veľké medzery a bolo preto prokurátorom uložené pri podmienečnom odsúdení navrhovať vždy aspoň povinnosť zdržať sa užívania alkoholu,“ upozornil Žilinka.
„Každý, kto nafúka, je podrobený vyšetreniam u doktora, psychológa, psychiatra či odvykacej kúre. To platí vo všetkých prípadoch do jedného promile. V prípadoch, keď vodič nafúkal viac ako jedno promile, a teda spáchal trestný čin, rozhoduje súd a ten takéto tresty uložiť nemusí,“ priblížil Drahovský. Vo všeobecnosti si Drahovský myslí, že najväčší problém je vo vzdelaní a slabom právnom povedomí. Zvýšiť by sa mal podľa neho dôraz na osvetu. „Väčšina ani netuší, že jazdou s viac ako jedným promile páchajú trestný čin a nevie ani, aké sú za to následky. Jednoznačne chýba osveta a vzdelanie všetkých účastníkov cestnej premávky. Ak chceme zvýšiť bezpečnosť, musíme zvyšovať toto povedomie. Začať treba už na základných školách,“ vyzval Drahovský.
Ako funguje bodový systém v Česku
V Českej republike bol bodový systém zavedený v roku 2006. Za dopravné priestupky vodiči okrem pokuty dostávajú aj tzv. trestné body s rôznou sadzbou, ktoré sa sčítavajú. Po dosiahnutí limitu 12 bodov je vodičovi minimálne na jeden rok odobraté vodičské oprávnenie a potom ho čaká preskúšanie v autoškole. Najviac 7 bodov možno dostať za závažné činy, akým je jazda pod vplyvom alkoholu či neposkytnutie pomoci po nehode. Napríklad za jazdu na červenú či nedanie prednosti v jazde, teda stredne závažné priestupky, hrozí vodičovi 4 až 5 bodov. Za ostatné menej vážne priestupky ako telefonovanie či menšie prekročenie rýchlosti sa zvyčajne udeľujú 2 body. Za každý „čistý“ rok bez priestupku sa vodičovi odpisujú 4 body.