Úradu špeciálnej prokuratúry však predmetné rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu dosiaľ nebolo doručené. „O jeho existencii vieme iba z médií, preto by bolo predčasné konkrétne naň reagovať,“ povedala Pravde Jana Tökölyová, hovorkyňa Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.
„Sudcovia ÚS nemajú žiadne lehoty, ako rýchlo musia o takomto podaní rozhodnúť. Odpoveď z Košíc môže prísť až o rok, a kým sa tak nestane, sudca Pulman nebude rozhodovať," pripomenul Denník N.
Foto: TASR - Pavol Zachar
Z Pulmanovho podania vyplýva, že o návrhu na odňatie Očistca špeciálnej prokuratúre rozhodoval generálny prokurátor Maroš Žilinka trikrát. Obhajcovia sa o to pokúsili vlani vo februári a ešte aj dvakrát v októbri. Generálny prokurátor zaujatie dozorových prokurátorov nezistil. Sudca vyslovil pochybnosť, či takéto znenie zákona nenaráža na právo každého na nestranný súd a súdnu ochranu. Obáva sa, aby nebolo porušené právo obvinených, že o nich rozhodovala nestranná prokuratúra. V podaní tiež hovorí, že sa treba vnútorne vyrovnať aj s tým, že medzi obvinenými je bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Jeho vyšetrovanie sa začalo v čase, keď bol stále vo funkcii, čo znamená, že ho dozorovali jeho priami podriadení.
Množstvo pochybností
O tom, či je takýto návrh vôbec prípustný a podávaný oprávnenou osobou, sa zamýšľa advokát Peter Kubina (niekdajší kolega D. Lipšica v advokátskej kancelárii Dentons). „Súd konajúci o obžalobe môže podľa Trestného poriadku prerušiť konanie a podať návrh ÚS na preskúmanie súladu s ústavou iba ohľadom takého ustanovenia zákona, ktoré je podstatné pre rozhodovanie súdu o vine a treste,“ povedal Pravde advokát s tým, že v tomto prípade sudca na ÚS napadol dva paragrafy zákona o prokuratúre, ktoré sa pri rozhodovaní súdu o vine a treste vôbec nepoužijú a rozhodovanie od nich vôbec nezávisí.
„Prokuratúra nepotrebuje v tomto ohľade žiadnu ‚pomoc‘ zo strany súdu, pretože má dostatok vlastných právomocí na to, aby sa s prípadnou protiústavnosťou zákona a jeho napadnutím na ÚS vysporiadala sama. V tomto prípade generálny prokurátor túto právomoc neuplatnil, z čoho sa dá usudzovať, že nevidí rozpor zákona s ústavou," dodal
Podľa Kubinu by mal byť tento návrh odmietnutý ako neprípustný, resp. ako podaný zjavne neoprávnenou osobou. „Ešte predtým je však priestor na podanie sťažnosti proti uzneseniu sudcu o prerušení konania, o ktorej rozhodne Najvyšší súd. Ten môže v prípade vyhovenia sťažnosti zaviazať súd prvého stupňa k späťvzatiu návrhu z ÚS. Uvidíme, ako toto dopadne, ale ak máme ostať v rovine práva a nie mimoprávnej nadpráce, obštrukcií a naťahovania času, tak by mal byť postup taký, ako som už spomenul,“ konštatoval.
Politológ Tomáš Koziak upozorňuje, že je to veľmi nepríjemná záležitosť pre strany vládnej koalície, pretože tieto strany si postavili z protikorupčnej agendy, ktorá sa týka dôsledného vyšetrenia korupčných káuz a, samozrejme, aj potrestania možných vinníkov, jeden z pilierov svojho politického programu.
„Ak verejnosť nebude mať pred koncom volebného obdobia pred sebou výsledky v tejto oblasti, môže to určite znamenať problém. Vláda má problémy, ktoré sa týkajú ekonomickej a kovidovej krízy, za ktoré vo veľkej miere nemôže. Voliči sú však kvôli tomu rozčarovaní. Práve riešenie protikorupčných káuz by mohlo byť niečo, čo by mohli voličom ukázať, že aj napriek problémom v ekonomickej oblasti túto časť svojich predvolebných sľubov splnili. Bödör a Gašpar boli pre túto vládu synonymami politickej korupcie a možno aj mafianizácie spoločnosti, a pokiaľ na nich nesiahne ruka spravodlivosti, môže to viesť k ešte väčšej nedôvere. Samozrejme, vláda nemôže vstupovať do záležitostí súdov,“ zhodnotil Koziak.
Na rozhodnutie sudcu Pulmana obrátiť sa na ÚS reagovala na sociálnej sieti aj podpredsedníčka vlády Veronika Remišová (Za ľudí), podľa ktorej sa kľúčová mafiánska kauza zvláštne zasekla. „Už viete, o čo im ide predčasnými voľbami? Keď nová vláda rozviazala polícií a spravodlivosti ruky, kauza Očistec o mafii v polícii a na prokuratúre sa ukázala najnebezpečnejšou pre Fica, Bödöra, Gašpara a ďalších,“ upozornila s tým, že v celej kauze sa zvláštne správa aj Generálna prokuratúra.
Konanie sudcu má podľa Remišovej iba jediný cieľ – získanie času, ktorý obžalovaní v kauze Očistec tak veľmi potrebujú, kým nebudú mať vládu a parlament, a potom bez rozmýšľania zrušia špeciálnu prokuratúru a Špecializovaný trestný súd. A kauzy mafie so zapojením Smeru sa potichu „upracú“.
O kauze Očistec
Akciu Očistec spustila Národná kriminálna agentúra koncom roka 2020. Začiatkom novembra zadržala bývalého šéfa polície Tibora Gašpara a ďalších bývalých policajných funkcionárov z čias vlády Smeru. Podľa obžaloby mali vytvoriť zločineckú skupinu v polícii v službách Norberta Bödöra. V prípade sa priznalo už viacero ľudí, medzi nimi aj funkcionári Ľudovít Makó a Bernard Slobodník. Ďalší štyria nižšie postavení policajti už uzavreli dohody o vine a treste. S Očistcom je úzko spätá aj kauza Súmrak, v ktorej čelia obvineniu Robert Fico aj Robert Kaliňák.
Takmer pred rokom Úrad špeciálnej prokuratúry informoval o podaní obžaloby v kauze Očistec. Vyplynulo z nej podozrenie, že v ére Smeru bolo možné zneužívať políciu na politické ciele. Zákonný sudca sa hľadal viac ako pol roka. Najprv dostal spis na stôl sudca Michal Truban, ktorého nezaujatosť spochybnil špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. So svojou námietkou uspel a Najvyšší súd ho v lete vylúčil. Spis preto dostal sudca Pulman.