Novelou ide ministerstvo podľa Karasa zásadne, radikálne a efektívne zasiahnuť tak, aby trestná politika bola účinná. „Odkázal by som všetkým, že sa neoplatí dnes ani zajtra, ani po akejkoľvek zmene právnych predpisov páchať trestnú činnosť,“ povedal Karas. Podotkol, že v novele nastavia pravidlá tak, aby páchateľov zločin zabolel a štát sa vedel proti zločinu brániť. „Bol by zlý štát, ktorý by nedokázal nastaviť svoju trestnú politiku tak, aby bola funkčná,“ skonštatoval minister.
Remišová je proti znižovaniu trestov za ekonomické trestné činy
Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) je proti znižovaniu trestov za ekonomické trestné činy. Sú podľa nej rovnako závažné ako iné trestné činy, „vysávajú“ zdroje zo štátu a peniaze potom chýbajú inde. Uviedla to po stredajšom rokovaní vlády.
„Povedať že, megapodvodníci, ktorí Slovensko pripravili o desiatky miliónov, by mali dostať podmienku alebo oľutovať a nedostať žiadny trest, to považujem za neakceptovateľné,“ poznamenala Remišová. V tejto súvislosti spomenula kauzu zmenky, eurofondové podvody či podvody na agrodotáciách. „To boli obrovské podvody, pri ktorých štát prichádzal o obrovské zdroje,“ podotkla s tým, že tam nevidí žiadny priestor na uľahčovanie života podvodníkom.
Remišová dodala, že aj keď sú generálny prokurátor Maroš Žilinka a niektorí politici za to, aby sa sadzby znižovali, Za ľudí je proti.
Návrh novely Trestného zákona predložila za rezort spravodlivosti ešte v septembri opätovne do medzirezortného pripomienkového konania exministerka Mária Kolíková (SaS). Jej nástupca Viliam Karas považuje reformu trestných kódexov za jednu z priorít. Navrhovaná legislatíva chce okrem iného motivovať sudcov k ukladaniu alternatívnych trestov. Priniesť má aj lepšiu vymožiteľnosť náhrady škody či zvýšenie hranice malej škody na 500 eur. K novele Trestného zákona vzniesli subjekty 597 pripomienok, z toho 197 zásadných a jednu hromadnú.