OĽaNO Matoviča neobetuje. Radšej sa dohodnú s Tarabom na predčasných voľbách, v hre je aj Hegerova demisia

Kvôli týmto dvom scenárom vznikli v stredu v hnutí OĽaNO dva tábory. Časť zatiaľ stále najsilnejšieho poslaneckého klubu totiž kategoricky odmietala predčasné voľby. Spor mal podľa informácií Pravdy na rokovaniach vyvrcholiť až do takej miery, že nespokojní poslanci mali opustiť skupinové čety, v ktorých si členovia klubu OĽaNO písali. Do sporu s ministrom financií a lídrom OĽaNO Igorom Matovičom sa preto mal dostať aj minister životného prostredia Ján Budaj, ktorého desiati poslanci vytvorili v rámci Matovičovho hnutia Občiansko-demokratickú platformu (ODP).

Ultimáta, požiadavky a OĽaNO vs. OĽaNO

Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš však neeviduje žiadny konflikt a pozičné hry a nátlakové postoje mu pripadajú nefér a neadekvátne koaličným poslancom. Krátko pred hlasovaním v OĽaNO prevažovala tá časť, ktorá preferuje dohodu na predčasných voľbách, keďže Matoviča odmietajú obetovať. A to aj napriek tomu, že ešte nedávno boli predčasné voľby pre Matoviča „červeným kobercom pre mafiu a extrémistov na návrat k moci“. Zdá sa, že financmajster odmieta SaS-ke druhýkrát uhnúť. Proti Matovičovi by mal podľa informácií Pravdy kriticky vystúpiť aj minister obrany Jaroslav Naď.

Čítajte viac Drsný spor v OĽaNO. Niektorí už opustili skupinový čet: Matoviča nechcú obetovať, pravdepodobnejšie sú predčasné voľby

Podľa denníka SME už dokonca existuje 90 poslancov, ktorí podporia zmenu ústavy tak, aby sa mohli konať predčasné voľby. Okrem odchodu Matoviča sa skloňoval aj odchod ministra vnútra Romana Mikulca, čím by menšinová vláda získala na svoju stranu aj bývalého poslanca Martina Borguľu. No a poslednou požiadavkou SaS mal byť aj odchod ministra spravodlivosti Viliama Karasa.

Ten chcela podľa poslanca OĽaNO Györgya Gyimesiho bývalá šéfka spravodlivosti a poslankyňa SaS Mária Kolíková. Karas však nič také nepočul a nekomentovala to ani SaS. Podľa viacerých koaličných lídrov i poslancov však liberálom nejde o rekonštrukciu, ale o predčasné voľby. Jednou z možností by však mohlo podľa zdrojov z OĽaNO byť aj to, že demisiu podá sám Eduard Heger, čo by bol pomerne zvláštny krok, keďže po jeho demisii by mala vláda rovnaké právomoci ako potom, čo sa dohodnú na predčasných voľbách. Nech však situácia dopadne akokoľvek, menšinová vláda Eduarda Hegera z toho vyjde ako porazená strana v boji opozície o položenie tejto vlády.

Čítajte viac Pročko: SaS, to je čistá katastrofa. Keby všetci boli ako Matovič, o chvíľu sme ako Švajčiarsko

Aké sú teda požiadavky jednotlivých klubov a poslancov?

SaS

Dlhodobou požiadavkou strany SaS je odchod Igora Matoviča z vlády. Koniec koncov to bol dôvod, prečo v septembri strana odišla z koalície. Líder SaS Richard Sulík však v utorok v rádiu Expres uviedol, že by si vedel predstaviť odsunutie hlasovania na januárovú schôdzu, ak by Matovič odišiel. Zároveň by sa tým vytvoril priestor na rokovanie o rekonštrukcii vlády. Liberáli však trvajú na tom, že sa do vlády, ktorú podľa Sulíka v utorok opäť podržali fašisti, nevrátia. Má za to, že k hlasovaniu o páde vlády vo štvrtok dôjde a všetci liberáli budú prítomní a pri hlasovaní jednotní.

OĽaNO podľa liberálov vymenilo boj proti mafii za boj o funkcie. Strana citlivo vníma riziko v súvislosti s kupovaním poslancov a dohodami, aby sa Hegerova vláda udržala pri moci. „Odsun hlasovania o dôvere vláde, ktorá mala v utorok konečne padnúť, sa udial len vďaka hlasom fašistov. Vysvetlením bolo, že chcú spolu s koalíciou rokovať o predčasných voľbách. Igor Matovič s Borisom Kollárom tak v priamom prenose podkopávajú demokraciu na Slovensku,“ uviedol Sulík. Hovorí o zákulisných snahách o dohodu na predčasných voľbách s ľuďmi, ktorí prišli na kandidátke ĽS NS. Podľa SaS je za čiarou, čo všetko je ochotný spraviť líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič, aby sa udržal na svojej stoličke.

OĽaNO

Keď si hnutie OĽaNO v utorok ráno uvedomilo, že sa našlo 77 poslancov, ktorí by hlasovali za pád vlády, k diskusiám o predčasných voľbách už bolo o niečo otvorenejšie. Líder Sme rodina Boris Kollár s Tomášom Tarabom nakoniec koalícii vyrokoval odloženie hlasovania o dva dni. Odklad však iniciovalo práve hnutie OĽaNO. Podľa doterajšieho vývoja situácie to vyzerá, že väčšia časť klubu preferuje dohodu s Tomášom Tarabom na predčasných voľbách v septembri, a tak vláda nepadne a dovládne v menšine do termínu predčasných volieb, na ktorom sa dohodnú.

Občiansko-demokratická platforma (ODP)

Platforma ODP, ktorú tvorí desať nespokojných členov v rámci hnutia OĽaNO vrátane Kristiána Čekovského či Anny Miernej, odmieta, aby sa súčasná politická kríza riešila na úkor skrátenia volebného mandátu. „Predčasné voľby nepovažujeme za riešenie situácie. Očakávame, že koaliční lídri vrátane predsedu vlády, predsedu hnutia OĽaNO, ako aj líder SaS, využijú tento čas na vytvorenie dohody aj za cenu rekonštrukcie vlády,“ napísali v stanovisku.

Práve liberálnejšia časť OĽaNO s podporou Budaja mala tlačiť na odchod Matoviča. Nie je preto vylúčené, že by preto poslanci ODP odídu z hnutia OĽaNO. V prípade menšinovej vlády by to mohol byť problém, keďže by dovládli oficiálne len so 60 poslancami. K stanovisku sa pridali aj nezaradení poslanci Martin Klus a Ján Mičovský.

Čítajte viac Spáchajú matovičovci rituálne harakiri?

Za ľudí

Vyjadrenie platformy ODP však podporili aj dvaja poslanci strany Za ľudí Juraj Šeliga a Jana Žitňanská. Šeliga tento názor potvrdil aj na sociálnej sieti. „Stojíme pred dvoma možnosťami: A – dohoda s Tarabom, Ficom, Hlasom atď. B – dohoda o rekonštrukcii vlády, prípadne rokovanie s pani prezidentkou o ďalších krokoch. B je správna možnosť,“ napísal Šeliga s tým, že dohody s Tarabom, že podrží vládu výmenou za predčasné voľby v septembri, sú neprijateľné. Ak by OĽaNO na predčasné voľby kývlo, menšinová vláda by tak mohla prísť o ďalších poslancov. Otázny je len postoj Miriam Šutekovej.

Líderka Za ľudí Veronika Remišová však neverí tomu, že by liberálom išlo o to, aby zachránili vládu a umožnili jej dovládnuť. „Neustále menia požiadavky a na tie, ktoré už vyslovili, nabaľujú nové,“ povedala. Na rozdiel od Šeligu si nemyslí, že rekonštrukcia vlády je riešením. „Môj názor je iný, ale v poriadku, môžeme sa o tom rozprávať,“ dodala.

Tomáš Taraba a spol.

Tomáš Taraba má spolu so Štefanom a Filipom Kuffom pomerne jasno. Aj keď kuffovci na tlačovke nepovedali ani slovo a poslušne stáli za svojím výrečným šéfom, ktorý sa do parlamentu dostal na kandidátke ĽS NS, Taraba dlhodobo prezentuje stanoviská aj za nich. Podľa Tarabu je nutná diskusia nielen na termíne predčasných volieb, ale aj na tom, ako k nim dospieť. Bez zmeny ústavy totiž nie sú možné. Počas dvoch dní teda podľa neho platí, že ak sú v koalícii ochotní dohodnúť sa na predčasných voľbách, tak vládu podržia, ak nie, ich postoj k hlasovaniu platí. Jeho podmienkou teda do štvrtka je, aby OĽaNO pristúpilo na dohodu. „Musia povedať, či sa dohodneme na predčasných voľbách, alebo nie,“ dodal.

Sme rodina

V tomto celom procese hrá Boris Kollár napriek tomu, že prakticky vláde šéfuje, až druhé husle. Podľa jeho slov sa musia dohodnúť v OĽaNO, keďže postoj Sme rodina je jasný. Ako koaličný partner menšinovú vládu podporia. V prípade, že vláda padne, Sme rodina bude iniciovať predčasné voľby čo najskôr. Kollárovi je jedno, v akom termíne to bude. Návrh novely ústavy, ktorá by umožnila predčasné voľby, je podľa neho stále v hre a nevylučuje, že by sa o ňom mohlo rokovať aj pred hlasovaním o dôvere vláde, ak nájdu v koalícii zhodu. To žiada aj Tomáš Taraba, ktorý to dal ako podmienku, ak by sa na termíne volieb dohodli.

Smer

Stanovisko Smeru je pomerne jednoznačné. Líder strany Robert Fico na margo situácie uviedol, že to, čo sa deje v parlamente, nemá nič spoločné ani s politickou kultúrou ani s demokratickými pravidlami a hovoril o politickej korupcii, za čo ho vysmial predseda parlamentu Kollár. Fico zároveň povedal, že od Matoviča dostali návrh, že keď nepodporia pád vlády, tak je pripravený rokovať so Smerom o predčasných voľbách v septembri. Smer ich chce v prvej polovici budúceho roka. Fico však nepovedal, či ponuka prišla priamo od Matoviča, alebo od ľudí v jeho okolí. Matovič sa k tomu nevyjadril. Smer tak obchody odmieta a aj naďalej plánuje všetkých 27 poslancov Smeru hlasovať za pád vlády.

Čítajte viac Koalícia získala dva dni, aby odvrátila pád vlády. V hre sú predčasné voľby aj rekonštrukcia

Hlas

Nemenný je aj postoj poslancov Hlasu. Nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho budú za pád vlády aj v prípade, keby Matovič z funkcie ministra financií odišiel. Pellegrini považuje presun hlasovania o páde vlády za prejav slabosti a strachu zo strany premiéra Hegera. „Budeme stále za pád tejto vlády, on je stále predseda najsilnejšej politickej strany, to by ničomu nepomohlo," povedal líder Hlasu. „Možno prídu s tým, že nám začnú ponúkať termín predčasných volieb,“ dodal s tým, že zatiaľ majú informácie o voľbách na začiatku septembra, no preferuje ich aspoň koncom júna.“

Ďalší nezaradení poslanci

Čo sa týka ďalších nezaradených poslancov, ich postoj je pomerne jasný, aj keď pri Martinovi Borguľovi stále prichádza do úvahy, či OĽaNO neobetuje ministra vnútra Romana Mikulca. Keďže sa OĽaNO sústredí na dohodu na predčasných voľbách, je málo pravdepodobné, že by kvôli jednému hlasu obetovali svojho ministra. Čo sa týka Ján Krošláka, ten takisto vystúpil z klubu Sme rodina s tým, že pád vlády podporí a nehlasoval ani za odsun hlasovania, čiže za pád bude hlasovať zrejme aj vo štvrtok. Postoj poslanca Martina Čepčeka je naďalej otázny a rozhodne sa v poslednej chvíli.

Ani názor Slavěny Vorobelovej sa s najväčšou pravdepodobnosťou meniť nebude. V utorok chcela hlasovať za pád vlády. V stredu ráno sa ozval aj poslanec Patrick Linhart, ktorý pohrozil odchodom z koalície, ak mu ministerstvo financií nezafinancuje dokončenie Potravinového semafora. Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan však uviedol, že rezort si to dokáže zafinancovať sám a nepotrebuje na to peniaze od Matoviča. Linhart na svojej požiadavke naďalej trvá a koalícia by mohla prísť o ďalší hlas.

VIDEO: Takto posunulo 77 poslancov hlasovanie o páde vlády.