„Sú to pre mňa nepochopiteľné kroky. Za nedôstojný považujem tiež spôsob,“ vyhlásila Kolíková pre TASR. Karas poveril v novembri riadením ZVJS Michala Sedliaka. Dovtedy šéfoval zboru Róbert Mudronček.
Karas to vysvetľoval záujmom o zefektívnenie projektového riadenia potrebného na pokračovanie v nevyhnutnej modernizácii a humanizácii väzenstva.
Kolíková tiež vyjadrila obavy nad spôsobom kreovania zmien v trestných kódexoch. Poukázala pritom na nízku legitimitu súčasnej dočasne poverenej vlády. „Ja si myslím, že by to mal minister veľmi dobre zvážiť a asi zatiahnuť aj ručnú brzdu a teraz radšej žiadne zmeny ani nerobiť,“ zdôraznila.
Ministerstvo spravodlivosti považuje Kolíkovej kritiku k personálnej zmene vo vedení ZVJS za nelogickú. Poukázalo, že Karas vedením zboru poveril odborníka, ktorého v minulosti touto funkciou poverila aj Kolíková. Zmenou očakáva konkrétne výsledky, a to najmä zachránenie projektov modernizácie väzenstva, pri ktorých podľa neho hrozí pre nesprávne postupy bývalého vedenia rezortu prepadnutie finančných prostriedkov.
Ministerstvo nesúhlasí ani s kritikou k personálnej zmene vo vedení budúceho Správneho súdu v Bratislave. Po zmene sa podľa neho sudcovia na súd začali hlásiť, zatiaľ čo predtým tam „nechcel ísť pracovať takmer nikto“.
Upozornilo, že predchádzajúce vedenie rezortu zastávalo stratégiu nekomunikovania so sudcami a ignorovania normálnej komunikácie. „To bolo treba zmeniť v celom rezorte,“ skonštatovalo. Behranová podľa nich vykonávala chybnú stratégiu predchádzajúcej ministerky. „Samotná personálna zmena prebehla kultivovane, po vzájomných korektných rozhovoroch,“ doplnilo.
Rezort odmieta tiež kritiku k trestným kódexom. Legitimita ich tvorby podľa neho nikdy nebola vyššia ako v súčasnosti. Poukázal, že základnému smerovaniu dokončovanej trestnej reformy vyjadrili podporu všetky hlavné sektory justície, akademická obec či zástupcovia mimovládneho sektora. „Bývalá ministerka pri kabinetnej tvorbe zákonov spravidla dosiahla to, že jej návrhy si vyslúžili unisono kritiku takmer celého justičného prostredia. Výsledkom bol vnútorný rozvrat v justícii a prehĺbenie vnímanej nedôvery v súdy,“ dodal.