Láskavá interpretácia reality? Top nesplniteľné sľuby a konšpirácie politikov

Ak by tieto sľuby boli pravdivé, tak rodič s dvomi deťmi by mal už v novom roku bývať v lacnom byte od Sme rodina a na nájom by mu stačila polovica zo 400 eur, ktoré by za deti dostal od „obyčajných“. V skutočnosti však ide o veľmi láskavú interpretáciu reality. Byty sa ešte nezačali stavať, no hnutie Sme rodina už najalo developerov z Rakúska a legendárnych dvesto eur na dieťa dostane len zlomok ľudí a to že to nie je systémové riešenie prezrádza fakt, že chudobní dostanú menej.

Opoziční politici sa taktiež nenechali zahanbiť a ľuďom prednášali vlastné sľuby. Slovensko mali napríklad zaplaviť utečenci z Blízkeho východu. Zatiaľ je však realita taká, že štát zavrel stanové mestečko v Kútoch a po „státisícok migrantov“ nie je ani slychu. Už obohratou klasikou je aj smrteľné očkovanie proti covidu, ktoré malo buď ohrozovať život, alebo spôsobovať neodvrátiteľné choroby. Štátny ústav pre kontrolu liečiv v súvislosti s očkovaním proti covid ku dňu 30. novembru 2022 eviduje približne štyroch miliónov podaných vpichov len 11 140 hlásení podozrení na nežiaduce účinky. Z celkového počtu hlásení je 1 754 závažných, medzi nimi sa vyskytlo sedem úmrtí.

Populistických 200 eur na dieťa

Bola to ďalšia „atómovka“ ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). Táto bola však tak silná, že spôsobila otras v koalícii a zati zavŕšila sa odvolaním financmajstra z ministerstva.

VIDEO: Matovič – Čo sa stalo v prezidentskom paláci

Na to, aby mala od prvého januára 2023 rodina nárok na sumu 200 eur podľa súčasných zákonov, musí spĺňať niekoľko podmienok: Aspoň jeden rodič pracuje ako zamestnanec, má pritom priemerný príjem alebo trochu vyšší než priemerný a dieťa nie je staršie ako 15 rokov. V ostatných prípadoch rodiny dostanú nižšie sumy. Opatrenia sa teda netýkajú všetkých chudobných a pracujúcich rodín s deťmi Tzv. „rodinný balíček” je v súčasnom znení tvorený z troch sporných zákonov, ktoré upravujú rôzne typy finančnej podpory pre rodiny. Ide o 100-eurový daňový bonus, 60-eurové krúžkovné a detské prídavky vo výške 40 eur.

Od januára 2023 by mal rodič dieťaťa staršieho ako 15 rokov dostať daňový bonus 50 eur, nie 100 eur. Táto suma však tiež závisí od výšky príjmov rodičov. Výška bonusu je obmedzená od 20 do 55 percent čiastkového základu dane. Toto nastavenie maximálnej hranice bonusu bude pre niektoré rodiny znamenať nižší bonus ako dnes.

Exminister Matovič sa tiež dušoval, že dohliadne na to, že do konca roka sa na Slovensku prekope systém DRG. DRG (Diagnoses Related Groups) je klasifikačný systém. Tridsať rokov sa používa aj ako úhradový mechanizmus v nemocniciach. V skratke slúži na výpočet finančnej náročnosti liečby pacienta. Umožňuje zaradiť liečbu pacienta podľa demografických, diagnostických a terapeutických charakteristík. V tomto systéme je výška úhrady závislá od diagnózy pacienta. Špeciálne je vytvorený pre nemocnice a zdravotné poisťovne, ktoré by mali podľa neho vedieť, koľko liečba jednotlivého pacienta stojí.

Slovensko od roku 2013 používa kópiu nemeckého systému, ktorý nereflektuje potreby slovenského zdravotníctva. V nekorektnom využívaní DRG systému je Slovensko podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou jediné v Európskej únii.

Rezort zdravotníctva exfinancmajstra opravil, že zmena bude o niečo náročnejšia a ešte minimálne rok potrvá.

Kollárové vzdušné nájomné zámky

„Mnohí ľudia po tridsiatke bývajú v „mama hoteli“, pretože si nemôžu dovoliť predražené bývanie. Vieme, ako tento problém vyriešiť," tvrdil vo videokampani ešte pred voľbami v roku 2020 šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár. Svoje plány vyčíslil na výstavbu 25-tisíc nájomných bytov za rok. Kollár pred dva a pol rokmi sľuboval vo videu 2-izbový byt za nájomné 200 eur.

V máji, po dva a pol roku od týchto sľubov, parlament schválil zákony o štátnej podpore nájomného bývania. Realitou tak má byť 25-tisíc nájomných bytov. Holý hovorí, že v Rakúsku vie postaviť investičný partner štyritisíc bytov za rok. Zatiaľ ale nie je známa ani len jediná lokalita, kde by sa byty mali nachádzať.

Prvé štátne nájomné byty by mohli odovzdať na prelome rokov 2023 až 2024. Štátne nájomné bývanie sa však nachádzajú len v štádiu územného plánovania a nie je isté ako rastúce ceny stavebných materiálov ovplyvnia výstavbu. Pre zopakovanie: nájomné byty nestoja, existuje iba zákon, ktorý ich budúcu existenciu teoreticky umožní.

Vojenská základňa v Sliači

Hoax o amerických základniach na Sliači sa informačnom prostredí Slovenska vyskytuje viac než dva roky a už vtedy bol vyvrátený Ozbrojenými silami SR a ďalšími relevantnými orgánmi. „Bol naviazaný na uzatvorenie letiska Sliač, ktoré prechádza rekonštrukciou. S radosťou sa ho však chopili dezinformátori a za uplynulé mesiace sa rozvetvil a nabalili sa naň rôzne bombastické a paniku šíriace ‚overené‘ informácie," uviedla polícia na sociálnej sieti na stránke Hoaxy a podvody. Čítajte viac Sliač: Referendum nereagovalo len na súčasnosť letiska, ale aj na jeho budúcnosť

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky či Hoaxy a podvody – Polícia SR už dávno vyvrátili, že by sa vôbec o americkej základni na Sliači uvažovalo. Na Sliači sú umiestnené systémy protivzdušnej a protiraketovej ochrany Patriot, ktoré obsluhujú spojeneckí vojaci, americkí vojaci sa tam podľa informácií Ministerstva obrany momentálne ani nenachádzajú.

Polícia taktiež zdôraznila, že letisko bolo okupované, avšak nie americkými vojakmi. „Po invázii v auguste 1968 sa na letisku Sliač usadili sovietski vojaci, pričom proti ich pobytu u nás nemohli obyvatelia protestovať ani hlasovať v referende, pretože takýto odpor bol za totalitného režimu zakázaný. V demokratickej spoločnosti sú referendá bežnou súčasťou podielu obyvateľstva na chode štátu. Aj referendum na Sliači však ukázalo, že väčšina jeho obyvateľov nepovažuje strašenie imaginárnymi problémami za niečo, čomu majú venovať zvýšenú pozornosť," uzavrela polícia. Na Sliači sa cez spojené voľby konalo aj referendum s otázkou: „Súhlasím s tým, aby mestské zastupiteľstvo mesta Sliač podniklo všetky zákonné opatrenia k tomu, aby zabránilo umiestneniu vojenskej základne Spojených štátov amerických v akejkoľvek forme na území letiska Sliač a v jeho okolí?“

„Z 1 513 voličov, ktorí sa na referende zúčastnili, bolo proti základniam 1 127 občanov, čo je takmer 75 percent všetkých zúčastnených voličov. Podstatné je, že mesto má až 4 082 oprávnených voličov. Niektoré dezinformačné kanály teda šíria informáciu, že proti základniam je 75 percent všetkých obyvateľov a obyvateliek Sliača, čo matematicky nie je vôbec pravda," uviedla polícia a dodáva, že proti týmto fiktívnym základniam je teda 27,6 percent všetkých právoplatných voličov.

Zmarené referendum

„My sme ponúkali referendum ako riešenie tejto krízy, ale pani Čaputová, pani prezidentka Slovenskej republiky, ho zarezala a zmarila,“ neskrýval svoje pohoršenie poslanec Ľuboš Blaha (Smer). Hnevalo ho, že sa prezidentka Zuzana Čaputová obrátila na Ústavný súd. Opäť sa jej nezdala otázka, o ktorej ústavnosti má pochybnosti.

Opozičné strany v auguste tohto roku priniesli prezidentke 406-tisíc podpisov ľudí za vyhlásenie referenda, ktorého cieľom by boli predčasné voľby. Experti na ústavné právo pritom vopred upozorňovali, že prinajmenšom jedna z dvoch otázok je v rozpore s minuloročným výrokom Ústavného súdu. Nakoniec sa referendum uskutoční o pár týždňov. „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady, a to zmenou Ústavy Slovenskej republiky?“ Tak znie referendová otázka, na ktorú budú môcť odpovedať občania už o mesiac. Podľa Ústavy SR prezident nemá právomoc odmietnuť vyhlásenie referenda, ak žiadosť o vypísanie spĺňa všetky ústavné náležitosti. Ústava dáva prezidentovi možnosť pred vyhlásením referenda podať návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Ústavný súd následne rozhodne, či je dané referendum možné vypísať.

Čaputová: Referendum o predčasných voľbách bude

Podľa Vincenta Bujňáka z katedry ústavného práva Právnickej fakulty UK v Bratislave mala prezidentka v tomto prípade dokonca právnu povinnosť obrátiť sa na Ústavný súd, v súvislosti s minulým nálezom Ústavného súdu o skrátení volebného obdobia z roku 2021, podľa ktorého referendová otázka o skrátení volebného obdobia musí smerovať k vytvoreniu všeobecného pravidla, nie jednorazového použitia, ako to je v spornej, prvej otázke.

V neposlednom rade nie je úplne jasné ani to, že by toto referendum prinieslo riešenie vládnej krízy. Podľa Bujňáka po schválení referenda ešte automaticky nedošlo k vyhláseniu nových parlamentných volieb, pretože žiadna z otázok neskracuje volebné obdobie súčasnej NR SR.

Biologické laboratória a smrteľné vtáky

Niektoré konšpirácie, ako tie o smrteľných vakcínach, či smrteľných ukrajinských vtákoch, dozrievajú ako mýty, že biele čiary na oblohe sú v skutočnosti toxické „chemtrails“. Táto konšpirácia pochádza z roku 1996, kedy mala americká armáda z lietadiel údajne vypúšťať zdraviu nebezpečné chemikálie. Od armády sa mali tieto látky dostať aj do civilných letov.

Konšpiračné teórie dodnes hovoria o kontrole ľudstva a tajných záujmoch na redukcii populácie. Po 26 rokoch od „objavenia“ chemtrails sa však populácia ľudí na zemi rozrástla o viac ako dve miliardy. Kým v roku 1996 bolo na svete 5,79 miliárd ľudí, dnes ich má byť podľa výpočtov OSN až osem miliárd. Len pre porovnanie, desaťtisíc rokov pred naším letopočtom obývali Zem len štyri milióny ľudí, v roku 0 na našej planéte žilo asi 200 miliónov ľudí a v stredoveku nás bolo takmer pol miliardy.

Najviac konšpirácii zo sebou priniesla téma vojny na Ukrajine. Napríklad také, že Spojené štáty v tajných laboratóriách na Ukrajine vyrábali biologické zbrane. Taktiež mali vycvičiť vtáky, aby preniesli patogény do Ruska a údajne vytvorili aj covid. Prevádzkovali tiež laboratóriá v Nigérii, odkiaľ sa zas do sveta tento rok rozšírili opičie kiahne.

Rusko síce nepredložilo žiadne dôkazy, no opakovane s takýmito tvrdeniami prichádza a používa ich ako kľúčovú súčasť informačnej vojny po tohtoročnom napadnutí Ukrajiny. Práve to má byť jedným z dôvodov, prečo vraj Moskva musela konať a Ukrajinu „denacifikovať“.