Podozrenia stáli Fica aj jeho ministra vnútra Roberta Kaliňáka kreslá. Na miesto predsedu vlády nastúpil ich vtedajší stranícky kolega a neskorší líder strany vo voľbách Peter Pellegrini. Záver investigatívneho textu ostal otvorený, autora totiž zabili skôr, ako ho dokončil.
VIDEO: Kuciakovci päť rokov po vražde.
Po piatich rokoch sa črtá verdikt
Polícia však preverovala viacero scenárov a prokurátor neskôr uviedol, že motívom vraždy bola práve Kuciakova investigatívna práca. Proces sa začal v januári 2020. Policajné vyšetrovanie bolo ostro sledované a stopy nakoniec viedli ku kontroverznému podnikateľovi Marianovi Kočnerovi, k jeho volavke Alene Zsuzsovej a k vykonávateľom vraždy. K rozsudku sa však blížime až teraz. Predsedníčka súdneho senátu Ružena Sabová naznačila, že by mohol byť vyhlásený v apríli.
Čítajte viac Kuciakovci päť rokov po vražde: Rodiny nezvestných novinárov sú na tom ešte horšie než my
Prokurátor podal v prípade obžalobu na Tomáša Szabóa, Miroslava Marčeka, Alenu Zsuzsovú a Mariana Kočnera. Všetci boli stíhaní väzobne, u Kočnera však dôvodom väzby bola kauza falšovania zmeniek, za ktorú ho neskôr odsúdili na 19 rokov. Rozsudok bol vynesený začiatkom septembra toho istého roka a rodiny zavraždených poriadne zaskočil. Zoltán Andruskó uzavrel dohodu o vine a treste a dostal 15 rokov, Miroslav Marček sa k vražde priznal a dostal 23 rokov a svoj podiel viny nakoniec priznal aj jeho bratranec Tomáš Szabó, ktorého odsúdili na 25 rokov.
Kočner a Zsuzsová však boli podľa senátu pod vedením Ruženy Sabovej nevinní. Najvyšší súd neskôr prípad vrátil na opätovné prejednanie a proces sa začal odznova. Kauzu spojili aj s prípravou vrážd prokurátorov, z ktorej sú, okrem Kočnera a Zsuzsovej, obžalovaní aj Dušan Kracina a Srb Darko Dragić. Všetci vinu popierajú. Rozsudok v oboch kauzách by mohol byť známy v apríli.
Čítajte viac Všetko sa začalo v stredu 21. februára vo Veľkej Mači. Kľúčové udalosti za 5 rokov od vraždy Kuciaka a Kušnírovej
Po nástupe novej vlády, na čele s Igorom Matovičom a neskôr Eduradom Hegerom, boli obvinení viacerí ľudia vrátane Norberta Bödöra, Moniky Jankovskej či Jaroslava Haščáka a polícia otvorila aj viaceré kauzy ako Mýtnik, Dobytkár či Očistec. Nakoniec však po vyslovení nedôvery vláda v polovici decembra padla.
Ako vnímajú dvojnásobnú vraždu najvyšší ústavní činitelia a lídri strán po piatich rokoch?
Zuzana Čaputová (prezidentka SR)
Foto: Pavol Zachar
Myslím, že ide o jednu z najzásadnejších križovatiek vo vývoji našej spoločnosti, ktorá bola začiatkom zmeny. Vyšetrujú sa desiatky trestných činov korupčného charakteru alebo zneužívanie právomocí. Takéto dôležité zlomové body sa zapisujú do našej kolektívnej pamäti a zostávajú v nej. Je iba na nás, do akej miery si ich necháme prekryť inými vrstvami, niečím menej dôležitým. A je iba na nás, do akej miery sme schopní sa k týmto dôležitým zlomovým skúsenostiam vrátiť v ďalších kľúčových skúškach, ktoré sú ešte len pred nami.
Eduard Heger (dočasne poverený premiér)
Foto: SITA, Jana Biroová
Smrť Jána a Martiny zmenila celé Slovensko. Značná časť spoločnosti odmietla skutočnosť, že túto krajinu riadi skupina ľudí, s prepojením mafie na najvyššie poschodia štátu. Naša vláda sa v roku 2020 vydala na cestu zmeny a začala robiť významné reformy pre podporu slobody tlače. Demokracia musí stáť na pevných pilieroch, medzi ktoré patrí aj ochrana novinárov. Schválili sme mediálny zákon a robíme aj ďalšie opatrenia na to, aby novinári mohli svoju prácu robiť bezpečne a slobodne, pretože len tak môžu zodpovedne informovať celú verejnosť. Uznávam, že je to beh na dlhú trať. Ján a Martina zaplatili životom za neslobodu, ktorú sme tu na Slovensku mali. Rozviazali sme ruky orgánom činným v trestnom konaní, keďže vieme, že dôvod prečo si títo ľudia dovolili siahnuť na život novinára a jeho snúbenice je ten, že sa cítili bohorovní. Cítili, že majú za chrbtom OČTK, o ktorých vedeli, že všetko zametú pod koberec.
Boris Kollár (predseda parlamentu a hnutia Sme rodina)
Foto: TASR, Jakub Kotian
Spomeniem aj únos prezidentovho syna a vraždu Roberta Remiáša, netreba to oddeľovať. Sú to veľké rany na duši slovenského národa. Bolo to zdesenie. Uvedomiť si, že na Slovensku je možnosť zavraždiť novinára, to je strašné. V ľuďoch bola veľká zloba. Do ulíc vyšli desiatky až stovky tisíc ľudí, žiadali pád vlády, musel odstúpiť Robert Fico. Všetko to dávalo nádej, že sa niečo môže zmeniť a myslím si, že tá nádej bola premrhaná. Nie je to len otázka Slovenska, dialo sa to aj v iných krajinách, napríklad na Malte. Nie sme iba my ten vyvrheľ Európy. Bola to veľká nádej, všetci očakávali nejakú zmenu a obávam sa, že sa po ďalších voľbách vráti to, čo tu bolo. Táto otázka bude zodpovedaná 30. septembra.
Igor Matovič (OĽaNO)
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Vražda Jána a Martiny pred piatimi rokmi zobudila milióny ľudí na Slovensku, ktorí si dovtedy mysleli, že síce vládna moc neuveriteľne kradne, ale vraždiť nedokáže. Dnes je už jasné, že vražda dvoch mladých ľudí bola priamy následok vytvorenia systému, kedy Robert Fico s Petrom Pellegrinim vydali vedenie NAKA do rúk šéfa nitrianskej mafie a kedy „ich ľudia“ si mysleli, že môžu nielen manipulovať vyšetrovania, nelegálne sledovať opozíciu, ale ako Boh rozhodovať aj o živote ľudí. Vzbura voči vládnej mafii vyvrcholila vzburou ľudí vo voľbách. Bohužiaľ, tri roky ťažkých kríz, ktoré nasledovali v spojitosti s manipuláciami opozície a za neúnavnej podpory skorumpovaných médií, ľuďom akoby zatemnili pamäť na vládu mafie, ktorá smrť Jána a Martiny spôsobila.
Richard Sulík (SaS)
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bola pre Slovensko zlomom, ktorý sa nikdy nemal stať. Nemalo to zájsť tak ďaleko, že až smrťou dvoch mladých ľudí sa Slovensko dostalo zo zovretia smeráckych vlád. Považujem za svoju povinnosť zabrániť tomu, aby sme sa už nikdy nevrátili späť a nedovolili korupcii, aby opäť zobrala našu krajinu.
Veronika Remišová (Za ľudí)
Vražda Jána a Martiny bola obrovským šokom, o to viac, že v opozícii sme otvárali kauzy, o ktorých písal aj Ján Kuciak – kauzy ľudí, ktorých kryl Fico a Pellegrini. Nikto však nepredpokladal, že systém „našich ľudí“ a beztrestnosti zločincov môže zájsť až tak ďaleko. Štát fungoval ako mafiánsky klan, polícia pracovala pre oligarchov a sledovala slušných ľudí, agrodotácie sa prideľovali na betónové plochy, na IT tendroch sa kradli stovky miliónov eur. Vražda otriasla krajinou a pochopili sme, kam až môže zájsť tolerovanie korupcie a zla.
Foto: archív V.R.
Za našej vlády sa podarilo zlomiť systém mafianizácie krajiny, začali sa vyšetrovať nedotknuteľní ľudia, ako aj korupčné praktiky a mafie v polícii. Očista spoločnosti od korupcie sa však nikdy nedeje sama od seba a automaticky. Na to je potrebná silná politická vôľa a vytrvalé neutíchajúce úsilie, ktoré spočíva v každodennej práci. Toto úsilie prinieslo aj pozitívne výsledky, v rebríčku vnímania korupcie sme sa zlepšili o rekordných 11 miest a dosiahli sme najlepší výsledok za posledných 15 rokov. Ľudia odmietli korupciu a odmietli mafiánske vedenie štátu.
No spôsoby, aké pred vraždou Jána a Martiny zaviedla strana Smer s Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim, sa veľmi ľahko môžu vrátiť. Robert Fico sa už vyhráža, že po voľbách omilostí všetkých korupčníkov a zlodejov a všetci poctiví ľudia sa im z daní budú musieť skladať na odškodné. Preto my, ktorým záleží na odkaze Jána a Martiny, musíme spojiť sily a nedovoliť návrat politikov, ktorí 12 rokov rozkrádali Slovensko. Iba tak má naša krajina nádej na spravodlivú budúcnosť.
Robert Fico (Smer)
Foto: Pravda, Ivan Majerský, Ivan Majerský
Myslím si, že by ste tomuto tragicky zosnulému novinárovi mali dať pokoj. Neviem, prečo nás naši protivníci nie sú schopní poraziť normálnymi politickými zbraňami, ako je dobrý program v normálnej politickej súťaži. V roku 2018 preto bola tragická smrť, o ktorej stále veľa nevieme, brutálnym spôsobom zneužitá. Ľudia boli oklamaní, mne stavali pred domom šibenice. Zrazu sa zdá, že všetko, čo bolo v roku 2018 povedané a na čom vlastne blázni Matovič a spol. vyhrali voľby, boli obyčajné klamstvá. Teraz je rok 2023 a sme pár mesiacov pred voľbami. Nedokázali nás pozatvárať, tak sa znova vyťahuje otázka tohto tragicky zosnulého mladého novinára. Ja by som chcel všetkých poprosiť, dajte už pokoj tomuto mŕtvemu novinárovi a prestaňte ho zneužívať v boji proti strane Smer.
Je to tragická udalosť, ktorá sa určite každého dotkla, ale vraždy sa stávajú po celom svete. Napríklad taliansky sudca Falcone, ktorého zavraždili, lebo bojoval s mafiou. Vraždy sa stávajú, tomu sa nedá vyhnúť, ale prečo by som mal ja hodnotiť, ako na nás pozerá svet? Na Slovensko pozerajú predovšetkým občania, mňa nezaujíma, čo si o nás myslí nemecký alebo americký veľvyslanec.
Peter Pellegrini (Hlas)
Bol som vtedy na služobnej ceste na konferencii, kde som sa dozvedel, že došlo k takémuto trestnému činu. V prvej sekunde som si neuvedomil, čo sa vlastne stalo. Hneď ako som si zistil podrobnosti, že ide o novinára a jeho priateľku a o chladnokrvnú vraždu, tak sme spolu s kolegami skonštatovali, že to bude mať zásadný vplyv na slovenskú spoločnosť a že to je vec, ktorá sa na Slovensku ešte nikdy nestala a že to rozbúri aj spoločenské aj politické vody, čo sa nakoniec potvrdilo.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Ja som v takejto atmosfére prevzal post predsedu vlády, čo bolo pre mňa náročné. Ešte počas mojej vlády sa podarilo vzniesť obvinenia a vyšetrovať konkrétne osoby podozrivé z týchto trestných činov. Je pravda, že ani po piatich rokoch nie je známy rozsudok nad tými, u ktorých je podozrenie, či sú alebo nie sú objednávateľmi, a na to možno verejnosť čaká, no spoločnosť zrejme upokojila aj rýchla reakcia polície, ktorá to chcela vyšetriť. Spoločnosť je však dodnes rozdelená na znepriatelené tábory a treba to riešiť. Bude to veľká výzva pre budúce politické elity, aby sme sa zomkli a znovu začali budovať svetlú budúcnosť Slovenska. Ak sa budeme stále motať v minulosti, vajatať a budeme rozhádaní, tak sa ďalej nepohneme. To by mohlo pre nás byť mementom.
Michal Šimečka (Progresívne Slovensko)
Pred piatimi rokmi som bol v podstate začínajúcim politikom, ktorého vražda novinára a jeho snúbenice silno zasiahla. Bola prekročená hranica, stalo sa niečo nemysliteľné. Cítil som neskutočnú frustráciu a zúfalstvo – v sebe, ale aj v spoločnosti. Nádej mi vtedy dodala tá obrovská vlna protestov, to jasné volanie po zmene, ktoré sa na Slovensku zdvihlo. Verejnosť ukázala, že rozvrat právneho štátu a spravodlivosti zašiel priďaleko a vládu mafie nemieni ďalej tolerovať. Vyhasli preto, žiaľ, dva ľudské životy.
Foto: Jakub Michalec
Po piatich rokoch sa mnohé zmenilo a nádej na zmenu akoby vyprchala. Dnes vnímam spoločenskú rezignáciu, a úprimne ju aj chápem. Ľudia sú z fungovania tejto garnitúry znechutení, vízia „slušného Slovenska“ sa akoby dostala do zabudnutia. Sám som neraz zhrozený z toho, kam až sa naša politická kultúra za tých päť rokov prepadla. Vládu mafie vystriedala vláda chaosu a sľubovaná zmena skrátka nenastala. Novinári a novinárky znova čelia odporným útokom aj zo strany vládnych predstaviteľov, generálny prokurátor marí jedno vyšetrenie za druhým a politika našich ľudí zostala, prišli iba noví „naši ľudia“.
Ale nemusí to tak byť. Naša budúcnosť môže byť lepšia. Je falošnou dilemou, ak si vyberáme medzi bezprávím a chaosom. A toto by som chcel odkázať všetkým čitateľom a čitateľkám. Skutočná zmena je možná, nemusíme ísť iba z krízy do krízy. Slovensko môže byť férovou krajinou, kde sa novinári nemusia báť o svoj život, kde sa ľudia dočkajú spravodlivosti a kde vláda rieši problémy obyvateľov, nie samu seba. Z chaosu a beznádeje existuje cesta von. Je úlohou každého a každej z nás, aby sme k tomu prispeli – tým, že budeme robiť svoju prácu slušne, kvalitne, odborne, bez zbytočných útokov a nenávisti.
Milan Majerský (KDH)
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Vražda 2 nevinných mladých ľudí pred 5 rokmi otriasla Slovenskom a takmer každým z nás. Podozrenia o previazanosti štátnej moci na organizovaný zločin, ktoré publikoval Ján Kuciak, sa ukázali ako pravdivé. Žiaľ, politici terajšej vládnej koalície toľko hazardovali s dôverou, ktorú dostali od občanov v posledných voľbách, až sme sa dostali do stavu, že väčšinu ľudí netrápi bezbrehé zneužívanie moci, ale chaos a hádky, ktoré dennodenne vidíme.
Miroslav Kollár (Modrá koalícia)
Vražda Jána a Martiny ma hlboko zasiahla ako človeka, ale aj ako bývalého novinára. A aj to bol jeden z dôvodov, pre ktorý som sa rozhodol prejsť z komunálnej do „veľkej“ politiky. Aby sme porazili vládnu garnitúru, ktorá uniesla štát a vytvorila korupčné a mafiánske prostredie, ktoré viedlo k vražde dvoch mladých ľudí.
Foto: SITA, Diana Černáková
Dnes sa všetci pýtame, aký mala táto dvojnásobná vražda zmysel, ako sme sa poučili… Vražda nemá nikdy zmysel, vždy znamená len násilne zmarený ľudský život. Vždy to bude brachiálny akt zasahujúci nielen do života obetí, ale aj ich rodín, v prípade vraždy novinára celej spoločnosti.
Je elementárna povinnosť, že boli odsúdení vrahovia. Je dôležité, aby boli odsúdení aj objednávatelia. Je dobré, že polícia, prokuratúra, súdy majú rozviazané ruky a rozpletajú chobotnicu štátom podporovaných mafiánskych štruktúr. Je výborné, že ľudia poslali vo voľbách smerácku partičku „našich ľudí“, ktorá tento systém svojou politikou živila, na trestnú lavicu.
Dnes to však vyzerá, že tam pobudnú len na chvíľu, jedno volebné obdobie. Demokratické politické elity nezvládli mandát, ktorý od ľudí dostali v roku 2020. Svojou sebastrednosťou a neschopnosťou zametajú cestu k moci pre Fica a extrémistov. Cena, ktorú za návrat starých časov zaplatíme, bude veľká. Ján s Martinou zaplatili vlastnými životmi. Ak bude sklamanie ľudí po tomto volebnom období také veľké, že vrátia Slovensko naspäť do rúk mafii a extrému, je to hanba a zlyhanie vládnucich strán na čele s Matovičom.