Hoci po posledných voľbách zasadol do parlamentných lavíc historicky najvyšší počet žien, stále išlo len o pätinu z celkového počtu členov Národnej rady. Pomer žien v celoštátnej politike sa pritom dlhodobo výrazne nemení, pohybuje sa na úrovni od 13 do 21 percent.
Najmenšie zastúpenie v Národnej rade malo nežné pohlavie po voľbách v roku 1998, keď sa do parlamentných lavíc dostalo 17 žien. Historicky najvyšší počet žien v parlamente priniesli posledné voľby z roku 2020, keď sa ich tam dostalo 32.
Súčasťou koaličných strán sa vtedy stalo 27 poslankýň, opozícia obsadila ženami miesta v parlamente v piatich prípadoch. Išlo o Janu Vaľovú, Ľubicu Laššákovú a Denisu Sakovú za stranu Smer (posledné dve menované neskôr vstúpili do novovzniknutej strany Hlas – pozn. red.) a poslankyne za ĽS NS Magdalénu Sulanovú a Slavěnu Vorobelovú, momentálne v Národnej rade pôsobiacu ako nezávislú.
Dvojité bremeno i rodové stereotypy
Nedostatok žien v politike je podľa sociologičky, vysokoškolskej pedagogičky a poradkyne prezidentky Oľgy Gyárfášovej spôsobený viacerými príčinami. Tou kľúčovou je podľa nej neochota politických strán postaviť viac žien na kandidátne listiny na zvoliteľné miesta. „Nominačný proces a spôsob, akým prebieha, je tým podstatným úzkym hrdlom na zvýšenie zastúpenia žien v parlamente,“ myslí si.
Ďalším dôvodom sú podľa nej aj stále rozšírené rodové stereotypy, ktoré vidia rolu žien oveľa viac v súkromnej sfére ako vo verejnej. „A do tretice chýbajúca infraštruktúra na to, aby ženy mohli bez akýchkoľvek bariér zladiť prácu a rodinu, lebo dnes pre väčšinu žien otázka nie je buď kariéra a profesijná sebarealizácia alebo rodina, ale ako tieto životné sféry čo najlepšie zladiť,“ tvrdí Gyárfášová.
Odborník pre oblasť rodovej rovnosti Andrej Kuruc hovorí o dvojitom, prípadne až trojitom bremene, ktorým sú ženy pri vstupe do politiky zaťažené. „Treba si uvedomiť, že ženy získali volebné právo len pred 100 rokmi, a hoci mohli voliť, nemali podmienky vytvorené na to, aby vstúpili do politiky,“ tvrdí Kuruc. Podľa jeho názoru politika ešte aj v súčasnosti vyhovuje skôr mužským stereotypom, je založená na moci, súťaživosti, agresivite.
Rodová nerovnováha v rozhodovacích a vedúcich pozíciách vyplýva podľa odborníka aj z nedostatku podpory žien vo vzťahu k zosúlaďovaniu pracovného a rodinného života. Ženy sú tak podľa neho vystavené dvojitému až trojitému bremenu v snahe zosúladiť svoj profesionálny a rodinný život. To má podľa Kuruca nezriedka za následok rezignáciu žien na tieto pozície.
Paradoxný postoj verejnosti
Podľa podpredsedníčky strany Hlas Zuzany Dolinkovej sa ženám-matkám často neobjektívne vyčíta fakt, že na úkor výkonu exponovanej funkcie zlyhávajú vo výchove detí a v starostlivosti o rodinu. U mnohých žien práve to môže podľa jej slov byť dôvod, aby do politiky nešli. „Tobôž ak nemajú doma rodinné zázemie, ktoré ich bude v tejto funkcii podporovať,“ tvrdí.
Gestorka pre rodovú rovnosť a členka predsedníctva Progresívneho Slovenska Beáta Jurík hovorí o paradoxnom postoji verejnosti k ženám v politike. „Výskumy dlhodobo ukazujú, že spoločnosť je naklonená zvýšeniu zastúpenia žien v politike, zároveň však má na ženy vyššie nároky ako na mužov, ženy sú častejšie terčom kritiky či verbálneho a on-line násilia,“ vyratúva.
Podľa Jurík ani mediálna prezentácia političiek – komentovanie ich vzhľadu a vzťahov namiesto ich práce – nepomáha zmeniť spôsob, akým sú ženy v slovenskej politike spoločnosťou vnímané.
O tom, že ženy sú vo verejných funkciách oveľa viac napádané a dehonestované ako muži, často aj s nechutným sexistickým podtónom, hovorí aj poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková. Zároveň sú podľa nej ženy tie, ktorým je vštepované, že najmä ony sú zodpovedné za domácnosť, za výchovu detí. „Nie je to pravda, žijeme v modernej dobe. Žena má presne také isté právo robiť kariéru ako muž. A muž má presne takú istú povinnosť starať sa o deti a domácnosť ako žena,“ myslí si Bittó Cigániková.
Horšie už len Maďarsko, Malta a Cyprus
Slovensko v pomere počtu žien vo vrcholovej politike zaostáva za priemerom členských krajín EÚ. Ten sa pohybuje na úrovni 29 percent, slovenský je 20. Podľa rebríčka OSN sme sa v podiele ženských političiek na vládnutí v roku 2021 umiestnili na 99. mieste na ministerských pozíciách i čo sa týka počtu žien v parlamente.
O čosi lepšie sme na tom v zastúpení žien v komunálnej politike. Jedinou výnimkou, ktorou Slovensko v rámci štátov eurobloku v tomto smere vyniká, je žena zvolená za hlavu štátu, ktorou je Zuzana Čaputová.
Spomedzi členských krajín EÚ má najvyššie zastúpenie žien vo vrcholovej politike Švédsko (47 %) a Fínsko (46 %). K polovičnému zastúpeniu žien v politike sa blížia v Španielsku, Belgicku, Portugalsku a vo Francúzsku. Podľa dát Medziparlamentnej únie stúpol počet žien vo vrcholovej politike v posledne menovanej krajine za posledných dvadsať rokov o takmer 29 percent.
Slovensko v pomere počtu žien vo vrcholovej politike predbehli aj všetky susedné štáty vrátane Ukrajiny. Výnimku predstavuje iba Maďarsko, v jeho parlamente a vo vláde mali ženy k roku 2020 iba 12-percentné zastúpenie.
Zaujímavosťou je, že Maďari sa za minulého režimu radili k európskym krajinám, ktoré mali jedno z najvyšších zastúpení žien v politike. Po páde komunistického režimu sa tento trend zmenil a pretrváva až do súčasnosti. Horšie ako Slovensko je na tom z členských štátov EÚ okrem nášho južného suseda už len Malta a Cyprus.
Pomohli by kvóty?
Štáty západnej Európy, kde sa pomer žien a mužov v celoštátnej politike blíži k polovičnému zastúpeniu, zaviedli dočasné vyrovnávacie opatrenia, známe aj pod menej populárnym názvom kvóty. Tie stanovujú, aký podiel žien musí byť zastúpený vo vláde či parlamente.
Gyárfášová uvádza, že okrem zavedenia kvót tieto krajiny spolu s rôznymi neformálnymi opatreniami i tlakom verejnosti dosiahli to, že dnes je zastúpenie žien v rôznych oblastiach politiky vyššie ako u nás, dokonca paritné.
Systém kvót považuje Andrej Kuruc za vhodný nástroj pre vyvažovanie pomeru počtu žien a mužov v politike. Zváženie ich zavedenia v rámci volebných zákonov môže podľa neho zabezpečiť efektívnu participáciu žien vo vládnutí a v procesoch politického rozhodovania.
Za dôležité považuje Kuruc aj revíziu interných procesov, prijatie stratégií do pravidiel politických strán a hnutí. Týka sa to tiež výberu kandidátov a kandidátok do volieb, na parlamentné a vládne pozície, s cieľom dosiahnuť rodovú rovnosť vo vládnutí. Potrebná je podľa neho aj podpora budovania kapacít na zapojenie žien do politiky prostredníctvom vládnych iniciatív a projektov zo štrukturálnych fondov.
Expremiérka Iveta Radičová si myslí, že na zavedenie kvót v politike je potrebná priaznivá spoločenská atmosféra. „Zavádzať niečo také proti vôli samotných žien alebo aj mužov nebude fungovať,“ myslí si expremiérka.
Podľa nej v tomto smere existuje viacero prekážok. „Či už ide o politiku ako remeslo, alebo spoločenské podmienky pre takéto rozhodnutie sa,“ tvrdí Radičová, podľa ktorej kvóty tieto prekážky nevyriešia.
Hovorí, že ženy sa na Slovensku o politiku zaujímajú. Ako príklad uvádza nielen komunálnu politiku, kde je pomer žien skutočne vyšší ako na celoštátnej úrovni, ale tiež mimovládne organizácie. Za ich vysokým počtom v tejto oblasti vidí Radičová skutočnosť, že tam dokážu ľahšie dosiahnuť želaný výsledok. Myslí si, že kým sa otázka postavenia žien v politike nestane dominantnou témou mužov, tak sa veci v tomto smere neposunú.
Chýba väčšia podpora zo strany poslankýň či prezidentky
Nedostatočný záujem o otázku postavenia žien v politike je podľa Kuruca vidieť aj zo strany samotných političiek. Kuruc tvrdí, že kladú malý dôraz na zapojenie žien do politického rozhodovania, nevenujú sa tejto téme, neprinášajú rolové vzory, ktoré by motivovali ženy zapojiť sa do rozhodovania a angažovanosti v politickej sfére.
Vo vrcholových pozíciách u nás už pôsobili či pôsobia ženy – ako bývalá premiérka Radičová alebo v súčasnosti prezidentka Čaputová. To je podľa Kuruca dôležité pre mladé ženy, ak hľadajú vzory, ktoré by ich motivovali v tom, že aj ony môžu uspieť v politike. „Žiaľ, zatiaľ sú také vzory ojedinelé,“ dodáva odborník.