Ostatných sedem požiadaviek sa vzhľadom na nedostatok času pretavilo do Memoranda o zlepšení systému zdravotníctva 2022. No postupne sa objavujú niektoré prehliadnuté požiadavky. Napríklad tie, ktoré by riaditeľov nemocníc za nedostatok personálu trestali väzobne.
„Kto ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prevádzkujúceho nemocnicu dlhšie ako 90 dní porušuje povinnosť zabezpečiť počet lekárov, zdravotných sestier alebo pôrodných asistentiek určený v osobitnom predpise potrestá sa odňatím slobody až na tri roky,“ uvádza sa v prílohe spomínaného memoranda. Ak by nedostatok personálu spôsobil smrť viacerých ľudí, mohlo by to znamenať dokonca až 15 rokov za mrežami.
Materiál, ktorý ministerstvo spravodlivosti predložilo do pripomienkového konania podľa rezortu nie je ničím iným, ako naplnením presne formulovaného záväzku vlády. Dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas (nom. koalície) zdôraznil, že pred podpisom memoranda s LOZ opakovane členom vlády tlmočil svoj jasný nesúhlas s navrhovaným znením novej skutkovej podstaty trestného činu.
„Memorandum napriek tomu bolo podpísané v uvedenom znení. Na odmietavom postoji k navrhovanej novej skutkovej podstate samozrejme trvám aj naďalej,“ ozrejmil Karas.
VIDEO: Vyjadrenie LOZ pred stiahnutím výpovedíPráce niet
Šéf lekárskych odborov Peter Visolajský zdôraznil, že hoci na Slovensku chýbajú tisícky lekárov, tak si mladý lekár prácu v nemocnici nájsť nevie. Za trestnoprávnou zodpovednosťou pre vedenie nemocníc si LOZ preto aj naďalej stojí. „Nám ide o to, aby existovala trestnoprávna zodpovednosť pre vedenie nemocníc za úmyselné porušenie,“ ozrejmil pre denník Pravda. Objasnil, napríklad v prípade nedostatku sestier ide o neúmyselné porušenie, pretože zdravotných sestier je na Slovensku žalostne málo. V tom prípade nemá byť vedenie trestne stíhané.
Podľa Visolajského je bežné, že sa na nemocničné oddelenie hlási desať záujemcov, teda nových lekárov, a riaditeľ sa rozhodne neprijať nikoho. „Toto sa na Slovensku deje. Aká je potom zodpovednosť tohto riaditeľa, ktorý tam o pol roka nebude a kraj príde o funkčné pracovisko,“ pýta sa Visolajský. Riaditelia nemocníc podľa neho šetria na zamestnancoch na úkor bezpečnosti pacienta. „Mladý lekár následne odchádza do zahraničia, lebo tam sa mu riaditelia ozývajú,“ podotkol. Upozornil, že v nemocniciach neexistuje žiadna kontrola dostatku personálu či zabezpečenia oddelení.
„Prečo by pacient nemal mať informáciu o tom či ide od bezpečnej nemocnice. Keď idem do nemocnice rád by som vedel či tam nájdem personál v adekvátnej kvalite, pretože odvody si platím v adekvátnej výške,“ vyhlásil. Nič podľa Visolajského v nemocniciach negarantuje, že v nemocniciach bude kvalitný personál v ideálnom počte. „Preto požadujeme verejné kontroly. A keď sa riaditeľ rozhodne niekoho neprijať, tak by mal toto rozhodnutie vysvetliť. Poddimenzovaný stav spôsobí, že mladí idú preč a potom tam už nikto nepríde robiť,“ doplnil. Dodal, že ak vedenie dokáže, že sa k nim nikto nehlási, tak nemá byť prečo stíhané.
Podľa Slovenskej asociácie študentov medicíny sú nemocnice pre mnohých absolventov lekárskych fakúlt aktuálne nedostupné. Každoročne doktorské štúdium ukončí viac než 700 absolventov z nich v prieskume Barometer má až 78 percent študentov posledných ročníkov uvádza, že majú záujem zostať pracovať na Slovensku. No je pre nich nemožné nájsť si pracovné miesta. Dôvodom je obrovský investičný deficit a fundamentálne nesprávne natavená metodika financovania. Študenti preto požadujú, aby bola v prvom rade vyriešená otázka dostupných pracovných miest.
Čítajte viac Bohatí budú mať lepších lekárov, chudobní tých, čo zostanú? Štát chce zaviesť príplatok za nadštandardné služby lekárov
Nedôvodná kriminalizácia
Karas tvrdí, že ako člen vlády nemal inú možnosť, ako takýto návrh predložiť do pripomienkového konania. „Osobne verím, že návrh zákona v predloženom znení nebude schválený. Rád by som pritom zdôraznil, že isté riešenie tejto neštandardnej situácie ponúka samotné memorandum, v ktorom sa uvádza, že v prípade iného spôsobu dosiahnutia želaného cieľa (v širšom zmysle ide o ochranu zdravia a životov ľudí), bude sa tento záväzok považovať za splnený aj bez zmeny Trestného zákona,“ vysvetlil Karas.
Dočasne poverený minister však upozornil, že prijatie zákona v predloženom znení by považoval za škodlivé. „Ak by som bol v pozícii poslanca Národnej rady SR, za takéto znenie by som nehlasoval,“ spresnil.
Skonštatoval, že v prípade, ak sa nedosiahne rozumná dohoda, je v záujme ochrany riadneho fungovania nemocníc a ich manažmentov pred neodôvodnenou kriminalizáciou pripravený zvážiť aj stiahnutie materiálu po jeho predložení do Národnej rady.