Veľkonočná nedeľa nazývaná aj Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania je vyvrcholením najväčších kresťanských sviatkov cirkevného roka.
Počas slávnostných bohoslužieb sa veriaci spolu s biskupmi a kňazmi radujú z Kristovho víťazstva nad smrťou. Pripomínajú si víťazné zavŕšenie Ježišovej vykupiteľskej úlohy a nádej na večný život, ktorú priniesol ľudstvu.
VIDEO: Prešovom prešiel Ježiš, v meste bola krížová cesta naživo.
V gréckokatolíckej cirkvi sa v Nedeľu paschy robia bohoslužby už od skorých ranných hodín, keď sa koná utiereň vzkriesenia s tradičným posvätením jedál.
Podobné obrady budú aj v chrámoch pravoslávnej cirkvi, ktorá Paschu – Veľkú noc slávi tento rok o týždeň neskôr. Dôvodom je výpočet podľa starobylých kánonov. Stáva sa, že sviatky slávi v rovnakom termíne spolu so západnými kresťanmi. Termín Paschy – Veľkej noci sa vypočítava podľa jarnej rovnodennosti, splnu mesiaca a židovského Pesachu.
Slávenie zmŕtvychvstania Ježiša Krista v kresťanských cirkvách pokračuje aj na Veľkonočný pondelok nazývaného aj ako Pondelok vo veľkonočnej oktáve.
Čítajte viac Tajomstvo prázdneho hrobu: Vstal Kristus z mŕtvych?
Pravoslávna Kvetná nedeľa
Pravoslávni kresťania slávia Kvetnú nedeľu. Počas tohto dňa si pripomínajú vstúpenie Isusa Christa do Jeruzalema.
Židovský ľud vítal Christa v Jeruzaleme ako Mesiáša, o niekoľko dní však bol zajatý, zbičovaný, potupený a napokon popravený. Bohoslužby tohto dňa zdôrazňujú skutočnosť, že Isus Christos je Boží Syn, Spasiteľ a Vykupiteľ ľudského rodu, avšak jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta.
V pravoslávnych chrámoch sa na počesť tohto sviatku posväcujú palmové ratolesti, na Slovensku ide predovšetkým o vŕbové vetvičky, ktoré si veriaci následne odnášajú do svojich príbytkov.
V pondelok po Kvetnej nedeli sa pre pravoslávnych kresťanov začne takzvaný Veľký alebo Strastný týždeň, sprítomňujúci udalosti z Christovho života niekoľko dní pred jeho ukrižovaním.