Vyhrať voľby nestačí. Rozhodne koaličný potenciál: Fico sa hnevá, odborníci hovoria jasne

Vyhrať voľby automaticky neznamená, že víťaz bude zostavovať vládu. Prezidentka Zuzana Čaputová uviedla, že zostavením novej vlády poverí víťaza, no dôležitý bude aj jeho koaličný potenciál, a to aj v prípade, že by voľby vyhral Smer. Aj keď sa šéf strany Robert Fico teraz hnevá a prezidentku obviňuje z toho, že si chce za premiéra dosadiť „svojho progresívca“, taká situácia už na Slovensku nastala celkovo trikrát a raz sa v nej ocitol aj Fico.

31.05.2023 05:55
fico, čaputová Foto: ,
Zuzana Čaputová a Robert Fico
debata (372)

Pred rokmi však porážku uznal takmer okamžite. Otázka, či prezidentka poverí Fica v prípade víťazstva Smeru v predčasných voľbách, sa stala aktuálnou po tom, čo hneď niekoľko prieskumov po sebe potvrdilo prvenstvo Smeru. Podľa odborníkov ide síce o ústavnú tradíciu, no ústava to hlave štátu výslovne neprikazuje.

Video
Čaputová na Globsecu: Čas aj pravda sú na strane demokracie / Zdroj: TV Pravda

Rozhoduje koaličný potenciál

Medzi prezidentkou a šéfom Smeru to vrie prakticky od jej zvolenia. Nenávistné prejavy a obviňovanie z toho, že drukuje Západu a je „americkou agentkou“, patria ku každodennej agende Smeru. Najnovšie Fica nahnevala odpoveď prezidentky na otázku, či v prípade víťazstva Smeru v predčasných voľbách poverí lídra strany zostavením vlády.

čaputová, ódor, úradnícka vláda Čítajte viac Čaputová je zatiaľ s výkonom úradníckej vlády spokojná. Žaloba na Fica sa pripravuje

„Je to otázka, ktorá súvisí s fungovaním demokracie, a jej esenciou je to, či rešpektujem ústavu a ústavné tradície, ktoré na Slovensku máme,“ povedala v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. „Ak si voliči na Slovensku vyberú – či už Roberta Fica, alebo politického lídra, ktorého pošlú na vrchol pelotónu v rámci volieb – tak je ústavnou tradíciou, že má možnosť zostavovať a dať dokopy 76-ku,“ uviedla.

Ako Fico vyhral voľby, ale nezložil vládu

Smer v roku 2010 síce voľby vyhral, ale Robertovi Ficovi sa nepodarilo zložiť vládu. Jediného spojenca mal v päťpercentnej SNS.

Fotogaléria
1. Prvý veľký triumf zažil Smer v roku 2006....
2. Už koncom roka 2007 čelila Ficova prvá vláda...
+73. „Radšej treba túto vládnu koalíciu...

Iba vyhrať voľby však podľa nej nestačí. „Musíte mať koaličný potenciál. Na Slovensku sme už mali víťazov volieb, ktorí neboli schopní zostaviť vládu, čiže toto je to druhé kritérium, ktoré je dôležité na to, aby formálne ten človek dostal poverenie na zostavenie vlády,“ povedala Čaputová. Prvý dialóg povedie s človekom, ktorý doviedol stranu do víťazného konca. „Či má jeho strana spôsobilosť dávať dokopy vládnu koalíciu,“ dodala.

Fico to však na sociálnej sieti kritizoval. Prezidentka podľa neho neodpovedala na otázku, či automaticky poverí víťaza volieb zostavením vlády. „Urobí všetko pre to, aby nový premiér prišiel z jej Progresívneho Slovenska. Že sa prezidentka bude po voľbách správať opäť nedemokraticky, je úplne jasné,“ povedal.

Ústavný právnik a zástupca vedúceho Katedry ústavného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského Marek Domin pre Pravdu vysvetlil, že proces zostavenia vlády Ústava SR podrobne neupravuje. „Podrobne upravený nie je ani postup tzv. poverenia na zostavenie vlády,“ objasnil.

Z ústavy však možno podľa neho vyvodiť, so zreteľom na ústavou konštruované vzťahy medzi vládou a Národnou radou, ako aj so zreteľom na povinnosť prezidenta svojím rozhodovaním zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov, povinnosť prezidenta vymenovať takú vládu, pri ktorej bude predpoklad, že získa dôveru Národnej rady, a preto bude môcť riadne vykonávať svoje funkcie, resp. všetky svoje právomoci.

matovič, heger Čítajte viac Šikana, babráctvo či totalita. Chaos v parlamente vrcholí: Matovič a Heger si nevedia prísť na meno

„Ak by bolo zrejmé, že víťazná strana nebude spôsobilá ,dodať' dostatok poslancov na vyslovenie dôvery vlády, inými slovami, ak nebude mať sama dostatok poslancov a nebude ani schopná zostaviť koalíciu s dostatočným počtom hlasov, nie je potrebné trvať na tom, aby prezident poveroval zostavením vlády najskôr lídra (alebo inú osobu) takejto politickej strany,“ skonštatoval Domin.

Podľa politológa z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied Juraja Marušiaka je v parlamentných režimoch zvyklosťou, že prezident poveruje zostavením vlády predstaviteľa, ktorého určí víťaz volieb, t. j. najsilnejšia politická strana. „Nie je to však niečo, čo platí bez výnimky. Ústava SR napríklad hlave štátu neukladá takúto povinnosť, má tak značný manévrovací priestor pri vymenúvaní premiéra,“ uviedol.

Fico už raz vyhral a nevládol

Bývalý predseda parlamentu za prvej Ficovej vlády Pavol Paška sa preslávil výrokom „vyhraj voľby a môžeš všetko“. Na to, aby mohol víťaz všetko, však potrebuje mať buď dostatočný počet mandátov na vytvorenie jednofarebnej vlády, alebo potrebuje mať koaličných partnerov, ktorých „vie upratať“.

Smer už v oboch situáciách bol. Prvú zažil v roku 2012 a druhú o šesť rokov skôr. A bol aj v situácii, keď voľby vyhral, ale vládu nezostavil. V roku 2010 sa Ficovi totiž napriek dovtedy rekordnému výsledku nepodarilo nájsť partnerov na vytvorenie koalície.

Na snímke vpravo poslanec NRSR Robert Fico... Foto: TASR, Jakub Kotian
SR NR SR 90. schôdza zasadnutie dane diskusia BAX Na snímke vpravo poslanec NRSR Robert Fico (Smer-SD) počas rokovania 90. schôdze parlamentu 16. mája 2023 v Bratislave.

SNS sa dostala do parlamentu len tesne a HZDS bránami parlamentu neprešlo, čo znamenalo aj definitívny koniec strany Vladimíra Mečiara. Fico doplatil na konfrontačný štýl politiky, ktorý nastolil po volebnom úspechu v roku 2006. Líder Smeru riešil kauzy porušovaním koaličnej zmluvy a odvolávaním vlastných ministrov. Postupne tak svojich jediných spojencov likvidoval.

Po kauze Veľký Slavkov, ktorá súvisela so sporným predajom pozemkov, padol minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa z HZDS. Jureňa sa preslávil pamätnou tlačovou besedou spred maštale, kde trieskal päsťou do stola, kričal, aby Fico „skončil so zlodejstvom“, obviňoval ho z dvojitého metra na ministrov a z toho, že ministrov Smeru po kauzách neodvolal. Jeho odchod žiadal práve šéf Smeru. Prvým odvolaným ministrom za Smer sa stal v roku 2008 František Kašický, ktorý toho času šéfoval obrane. Nahradil ho Jaroslav Baška.

Jureňa počas legendárnej tlačovky

Fico neskôr za kauzu nástenkového tendra odvolal aj vtedajšieho ministra výstavby Mariána Janušeka, ktorý bol nominantom SNS pod vedením Jána Slotu. Za kauzu predaja emisných kvót pod cenu padli dvaja ministri životného prostredia za SNS Ján Chrbet a Viliam Turský.

Výsledkom prístupu k partnerom počas jeho prvej vlády bolo, že síce v roku 2010 Smer získal takmer 35 percent a strana voľby vyhral s náskokom, no v centrále strany sa nikto obzvlášť neradoval. Už tesne po ohlásení výsledkov Fico pripustil, že skončia v opozícii. Prezident Ivan Gašparovič ho síce poveril zostavením vlády, ale pravica sa s ním spájať nechcela a so SNS nemal dostatok hlasov na vytvorenie koalície. Vládu nakoniec zostavila Iveta Radičová z SDKÚ.

Pamätáte si ešte na posledné letné kampane?

Slovensko zažilo kampaň počas prázdninových mesiacov pred voľbami v rokoch 1994, 1998 a 2002, pričom Smer sa prvýkrát volieb samostatne zúčastnil v roku 2002. Mečiar vytiahol modelky a svetové celebrity, Dzurinda bicykel a Fico futbal.

Fotogaléria
Jún 1998. V Prešove nastúpili hráči Sparty v...
August 1998. Vtedajší premiér Vladimír Mečiar...
+19Jún 1998. Vladimír Mečiar počas návštevy...

Na Slovensku sa taká situácia, keď víťaz volieb nezostavil vládu, stala celkovo trikrát. V rokoch 1998 a 2002, keď namiesto lídra HZDS Vladimíra Mečiara, ktorého hnutie získalo najväčší počet voličských hlasov, dostal poverenie Mikuláš Dzurinda so svojou SDKÚ. Tretí raz v už spomínanom roku 2010. „Vo všetkých uvedených prípadoch bol rozhodujúcim faktorom koaličný potenciál víťaza, ktorý sa ukázal ako nedostatočný pre získanie parlamentnej väčšiny,“ uviedol Marušiak. Existujú aj ďalšie prípady, v ktorých nastali zmeny v zložení parlamentu.

Mikuláš Dzurinda predstavil tzv. modré desatoro. Foto: SITA, Diana Černáková
Modrá koalícia, Mikuláš Dzurinda, Andrea Letanovská Mikuláš Dzurinda predstavil tzv. modré desatoro.

„Preto sa na čelo vlády dostal predstaviteľ inej strany ako tej, ktorá voľby vyhrala. Stalo sa to v roku 1991 po prvom odvolaní Vladimíra Mečiara, keď sa najsilnejším parlamentným subjektom v dôsledku rozkolu vo VPN stalo KDH a funkciu premiéra obsadil Ján Čarnogurský. V tom čase však ešte neexistovala funkcia prezidenta SR a premiéra, ako aj jednotlivých ministrov vymenúvalo Predsedníctvo SNR,“ pripomína politológ.

„Druhý raz sa to stalo v roku 1994, keď NR SR odvolala Mečiara a na čelo vlády sa dostal Jozef Moravčík ako odídenec z HZDS, ktorý sa neskôr stal predstaviteľom Demokratickej únie,“ vysvetlil Marušiak.

Smer by to využil

Napätý vzťah medzi Ficom a Čaputovou aktuálne vyústil do toho, že prezidentka chce voči šéfovi Smeru podniknúť právne kroky a pripravuje žalobu. Pre útoky na svoju osobu čelí ona i jej rodina vyhrážkam zabitím. Ústavný súd už raz rozhodol o nenávistných prejavoch poslanca Smeru.

parlament Čítajte viac Voľby by v máji vyhral Smer, nasleduje Hlas a Progresívne Slovensko

Ľuboš Blaha podľa rozhodnutia súdu nesmie prezidentku nazývať americkou agentkou, ani o nej hovoriť ako o vlastizradkyni či agentke cudzích mocností. Prezidentka aj v súvislosti so svojou možnou kandidatúrou uviedla, že útoky na jej osobu príjemné nie sú, no pri rozhodnutí zvažuje viacero aspektov.

„Tento typ útokov, ale aj vyhrážok je niečo, čo ma, obrazne povedané, neuprace,“ povedala Čaputová. „Bol by veľmi zlý signál, ak by si niekto myslel, že toto je spôsob, akým sa efektívne vedie politický boj,“ uviedla.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová prichádza na... Foto: TASR/AP, Daniel Sanitrik
Čaputová Prezidentka SR Zuzana Čaputová prichádza na summit Rady Európy na Islande v Reykjavíku 16. mája 2023.

Ak by sa prezidentka rozhodla nepoveriť Fica zostavením vlády, Smer by to určite využil vo svoj prospech. „Smer-SD by to určite interpretoval ako ukradnuté volebné víťazstvo, ako jej snahu poškodiť víťaznú stranu, nerešpektovanie vôle voličov a podobne,“ myslí si Marušiak.

„Celkom určite by to časť verejnosti nespokojná s podobou novej vládnej koalície brala ako pomstu. Nie je to nič neočakávané, podobne argumentovalo HZDS po roku 1998 a 2002. Platí však zásada, že vláda potrebuje získať parlamentnú väčšinu, ktorá bude ochotná podporiť jej programové vyhlásenie. Také sú štandardné ústavné pravidlá,“ vysvetľuje politológ.

Video
Fico: V parlamente je chaos a my sa do neho zapájať nechceme / Zdroj: TASR

„Postup, keby premiér získal dlhší čas možnosť vládnuť bez dôvery parlamentu, možno nie je celkom v rozpore s Ústavou SR, určite je však v rozpore s jej duchom a hodnotami, ku ktorým sa súčasné Slovensko hlási,“ dodal Marušiak.

Nehovoriac o tom, že koaličný potenciál podľa aktuálnych preferencií ťažko odhadnúť aj v prípade stredopravých i ďalších strán. Prezidentku čaká na jeseň vymenovanie už štvrtej vlády počas výkonu jej funkcie a za posledných päť rokov pôjde o piatu vládu, ktorú Slovensko zažije.

© Autorské práva vyhradené

372 debata chyba
Viac na túto tému: #Robert Fico #Zuzana Čaputová #predčasné voľby 2023