Požadujú vytvorenie adekvátneho priestoru na širokú odbornú diskusiu, ktorá je nevyhnutná pre vytvorenie kvalitnej reformy takejto významnej legislatívy.
Pred parlamentom sa zišli zástupcovia organizácií Via Iuris, WWF Slovakia, Greenpeace, Znepokojené matky, My sme les, Klíma ťa potrebuje, Klimatická koalícia, Združenie Slatinka, Slovenský ochranársky snem, OZ Prales, BROZ, Klima Fokus, Nadácia Aevis, CEPA – priatelia zeme, SOS Birdlife, Inštitút pre ochranu prírody, Nádej pre Sad Janka Kráľa, Chceme zdravú krajinu a Pre dolinu. Na krátkom zhromaždení upozornili na riziká uprednostňovania rýchlosti výstavby na úkor ochrany životného prostredia a práv verejnosti.
Čítajte aj Hron poškodzuje toxická voda. Štát čističku platiť odmieta, „potiahne“ už len mesiac
Potom, čo parlament schválil najväčšiu reformu povoľovaní veľkých stavieb, ako sú diaľnice, fabriky či železnice, ju prezidentka v máji vetovala. O novelách sa preto bude hlasovať opäť na júnovej schôdzi. Veto prezidentky sa však týka len zákona EIA a zákona o územnom plánovaní. „My žiadame, aby parlament odmietol celý zákon, pretože vnímame veľké riziká aj v jeho iných častiach. Napríklad novela vodného zákona výrazne zníži štandard ochrany slovenských vôd pri výstavbe,” upozornila právnička Via Iuris Ivana Figuli.
Upozorňuje na to, že najväčšia reforma povoľovacích procesov od revolúcie nevzišla zo širokej odbornej diskusie, ale do parlamentu ju celkom nenápadne priniesli traja poslanci Sme rodina v rámci dvoch balíkov poslaneckých návrhov, ktoré naraz novelizovali desiatky zákonov súvisiacich s novou stavebnou legislatívou.
Podľa Figuli je napísaná šokujúco nekvalitne a tak zmätočne, že úradníci a úradníčky nemajú šancu pochopiť, ako podľa nej v praxi postupovať. Tvrdí, že nepremyslene spája úplne odlišné procesy a vzniká tak chaos a zmätok. „V dôsledku reformy bude oveľa náročnejšie riadne identifikovať a objektívne posúdiť dopad konkrétnej stavby na životné prostredie, pretože práva verejnosti a odborníkov zapájať sa do procesu EIA sú vo viacerých úrovniach potlačené,” dodala Figuli.
Odborníci zaoberajúci sa ochranou prírody ďalej tvrdia, že reforma rozvracia desaťročia systematicky budované štandardy ochrany životného prostredia pri výstavbe, čím znižuje aj kvalitu života. Nielen bežní ľudia, ale aj odborné štátne inštitúcie a samosprávy budú mať v dôsledku reformy výrazne obmedzené možnosti, ako ovplyvniť výstavbu veľkých stavieb vo svojom susedstve, v obci či v meste.
„Práve vďaka možnosti zapájať sa do povoľovacích procesov sa nakoniec ukázala nepotrebnosť výstavby priehrady Slatinka, štát jej prípravu ukončil v júni 2022 a Slatinku vyhlásil za územie európskeho významu. Ak by takéto zákony boli účinné pred desiatimi rokmi, tak obec Slatinka by dnes zrejme bola celá zatopená nezmyselným vodným dielom,” upozorňuje na možný dopad reformy Martina Paulíková z WWF Slovensko, ktorá pôsobí roky ako dobrovoľníčka Združenia Slatinka.
Navrhované zmeny môžu mať podľa odborníkov za následok aj medzinárodné konania, pretože novely sú v rozpore so smernicami EÚ aj s Aarhuským dohovorom, ktoré sú pre Slovensko záväzné. Upozorňujú tiež na to, že zrušenie variantného posudzovania, ktoré tieto novely prinášajú, môže ohroziť čerpanie financií z Operačného programu Slovensko 2021–2027 pre projekty, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie.