Štátom podporované nájomné bývanie bolo ešte pred voľbami 2020 jedným z najviac rezonujúcich bodov programu hnutia Sme rodina. „Naším cieľom je vybudovať 25-tisíc nájomných bytov ročne,“ písali v programe.
Do sľubovaných nájomných bytov sa tri roky od volieb zatiaľ nikto nenasťahoval. Predseda Národnej rady a šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár pre TASR TV v apríli povedal, že sa čaká na súhlas Európskej komisie a začnú stavať. Proces výstavby odhaduje na dva roky.
Vláda uzavrela s dvojicou investorov – poisťovňa Kooperativa a rakúska spoločnosť WBG Wohnen und Bauen GesellschaftG – zmluvy na zabezpečenie 9000 nájomných bytov. Šéf Sme rodina si stojí za tým, že prvé byty by mohli byť k dispozícii do konca roka 2023. Projekt totiž umožňuje investorom kúpiť už aj dokončené byty.
Záujem rapídne narástol
Ako pre Pravdu potvrdila hovorkyňa Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania Jana Jurčišinová, záujemcov od začiatku roka výrazne pribudlo. „Počet unikátnych osôb, ktoré vyplnili formulár približne do 19. mája 2023, bol 17 547,“ uviedla.
Čítajte viac Kto môže požiadať o Kollárov nájomný byt? Pozrite si podmienky a príklady
Okrem mena či veku je potrebné v registračnom formulári vyplniť aj preferovaný okres. Podľa Jurčišinovej vyniká veková skupina 25–35 rokov. V tejto kategórii je viac ako 41 % žiadateľov. Najviac záujemcov je o byty na západnom Slovensku, vyše 50 % žiadateľov označilo, že chce bývať v okrese na západe krajiny. Z toho 24 % z registrovaných by chcelo bývať v okrese Bratislava.
„V krajoch stredného Slovenska by chcelo nájomný byt so štátnou podporou 25,5 % záujemcov. Na východe chce nájomný byt so štátnou podporou 23 % záujemcov,“ informovala Jurčišinová. Agentúra poskytla denníku Pravda štatistiku, ktorá hovorí, že v okrese Bratislava by chcelo bývať 24,2 %, v okrese Košice 9,1 % a v okrese Nitra 6,1 % záujemcov.
Aj na webe statnynajomnybyt.sk sa uvádza, že prvá výstavba bude v krajských mestách. Tri z nich spomenul predseda Národnej rady Boris Kollár v relácii SME. Mohlo by ísť podľa neho o Nitru, Trnavu a Bratislavu. Lokality však nekonkretizoval.
„Minulý rok v lete bola schválená základná legislatíva, ktorá hovorila, že musí vzniknúť agentúra. Agentúra vznikla v novembri. Po tej agentúre bolo potrebné nájsť investora a podpísať s vládou zmluvu – to sme urobili. V januári sa podpísala zmluva. Máme dvoch investorov, ktorí už idú stavať 9000 bytov,“ uviedol Kollár.
Smerom na východ záujem klesá
„Pre celé Slovensko platí, že najväčší záujem je v tom okrese, kde je zároveň sídlo kraja. A najmenší záujem je o okresy na východnom Slovensku, kde nie je sídlo kraja. Napríklad Medzilaborce, Sobrance a podobne,“ uviedla Jurčišinová s tým, že proces s nájomnými bytmi sa nezastavil a aktuálne prebiehajú stretnutia, z ktorých majú vzísť pravidlá na schvaľovanie projektov a ich finálny design manuál.
„Ide o kľúčové podklady, na základe ktorých urobíme ďalšie dôležité kroky. V týchto dokumentoch budú špecifikované kritériá a normy, ktoré musia byty v tomto systéme spĺňať,“ informovala. Presné mestá a lokality výstavby preto priblížiť nevedela. „Momentálne ešte teda nevieme povedať, kedy budú zverejnené prvé projekty. Projekty musia agentúre predložiť na schválenie investori,“ dodala. Kollár v súvislosti s nájomnými bytmi pre TASR TV ešte vlani v júni uviedol, že pri Bratislave sa plánuje výstavba satelitného mestečka s 20-tisíc bytmi.
Čítajte viac Kollár presadil nájomné byty. Posledné slovo bude mať Eurostat
Trenčín satelit nechce
Na vhodné lokality štátnych nájomných bytov sme sa pýtali priamo tých, ktorí žijú v regiónoch. Oslovili sme hlavných architektov v krajských mestách alebo vedúcich odborov územného rozvoja. Od viacerých sa nám odpoveď nepodarilo získať.
Krajské mesto Trenčín má podľa hlavného architekta Martina Beďatša vo svojom vlastníctve pripravený väčší pozemok na výstavbu nájomných bytov neďaleko vjazdu na najväčšie sídlisko Juh. Vhodných plôch je však oveľa viac, no mesto ich nevlastní. „Ide hlavne o rozvojové plochy na pravom brehu Váhu,“ doplnil.
Hlavných architektov sme sa pýtali aj na možnosť satelitného mestečka v ich okolí. Beďatš ho nepokladá za optimálne riešenie. „Zaoberám sa témou suburbanizácie a satelitné mestečká pokladám za absolútne neprijateľný fenomén, zásadne škodiaci fungovaniu mesta a života obyvateľov v meste aj v satelite,“ vysvetlil.
Nitra už na rozširovanie doplatila
Hlavný architekt Nitry Viktor Šabík hovorí, že dopyt po nájomných bytoch v meste rastie kontinuálne plynulo. Mesto ich má 1030. „V zmysle platného územného plánu je potreba nájomných bytov v Nitre okolo 5000,“ uviedol pre Pravdu.
Za perspektívne z hľadiska výstavby nájomných bytov považuje lokality v blízkosti centra mesta – Párovské lúky, Šindolka, Zobor či Kynek.
Mesto Nitra má podľa Šabíka veľkú územnú rezervu pre rozvoj v intraviláne, asi 350 ha, a nemalo by podporovať rozširovanie do extravilánu formou satelitov. Na rozširovanie už podľa neho Nitra doplatila.
„Za posledných 30 rokov sme boli svedkami rozvoja mesta do extravilánu a tým nastal rozpad jeho mestskej štruktúry. Cesta do budúcnosti je budovanie mestskej štruktúry – kompaktného mesta krátkych vzdialeností s viacerými centrami v jednotlivých mestských štvrtiach. Tak bude nastavený aj nový územný plán mesta,“ uviedol architekt.
Keďže mesto s pozemkami vyskakovať nemôže, v Nitre podľa Šabíka určite stojí za úvahu spolupráca so súkromnými investormi, ktorí by odkúpili už hotové byty.
Čítajte viac Vláda odklepla Kooperative a BWSG 1,5 miliardy za nájomné byty
Žilina by išla cestou brownfieldov
Dopyt po bytoch vzrástol za posledné roky aj v Žiline. Mesto ku koncu mája vlastnilo 1110 nájomných bytov. „V súčasnej dobe je v poradovníku žiadateľov o pridelenie nájomného bytu 217 žiadateľov,“ spresnil riaditeľ Útvaru hlavného architekta Rudolf Chodelka.
Ako uviedol, výstavba nájomných bytov v Žiline pripadá do úvahy v každej lokalite, kde to povoľuje územný plán. Podľa jeho slov má aj mesto spracovaných niekoľko zámerov na výstavbu lacných bytov. „Rovnako sa snažíme vytypovať aj ďalšie lokality v meste Žilina, kde by bola takáto výstavba možná. Preto spracovávame rôzne urbanistické štúdie, aby sme si overili vhodnosť takýchto riešení. Žilina má na takéto lokality aj spracované územnoplánovacie dokumentácie (napr. Hájik, Rudiny a pod.),“ pokračoval.
Zástancom satelitných mestečiek nie je ani Chodelka. Takéto mestečká častokrát nemajú ani základnú občiansku vybavenosť a dochádza v nich k veľkému záberu pôdy a zvýšeným nárokom na dopravu. „Omnoho lepšie je hľadať priestorové rezervy v rámci aktuálnej urbánnej štruktúry mesta. Napríklad využiť a transformovať bývalé priemyselné areály. Ísť cestou brownfieldov (pozn. staré, nevyužívané budovy). Takých plôch máme aj v Žiline niekoľko, a v relatívne blízkej polohe k centru mesta,“ uviedol architekt a dodal, že mesto už má pripravených niekoľko štúdií.
Prešov veľké plochy nevlastní
Mesto Prešov vlastní 545 nájomných bytov a na „čakačke“ je 178 uchádzačov. Podľa štatistiky, ktorú Pravde poskytla hovorkyňa mesta Terézia Rácová, za posledné tri roky dopyt rástol. V roku 2020 evidovalo 69, v roku 2021 104 a v roku 2022 132 uchádzačov.
Metropola Šariša podľa primátora Františka Oľhu nevlastní veľké plochy, na ktorých by bolo možné budovať nájomné bývanie. Ide podľa neho o dôsledok rozpredaja mestského majetku. Aj preto bude potrebné o možnosti spolupráce pri výstavbe nájomných bytov rokovať so súkromnými vlastníkmi pozemkov alebo s investormi a developermi, doplnil.
„Lokality, ktoré mesto Prešov vlastní, sú v husto obývaných oblastiach s potrebou dobudovania dopravnej infraštruktúry. Aj to bude úlohou pre nového hlavného architekta a nový územný plán, ktorý bude základným dokumentom určujúcim rozvojové lokality, na ktorých by sa mala realizovať aj výstavba nájomných bytov,“ vysvetlil.
Do úvahy neprichádza ani odpredaj už postavených bytoviek, mesto také nevlastní. „V meste v súčasnosti vzniká viacero komerčných stavieb bytových domov a je len na Ministerstve dopravy SR a investoroch, ktorých si zazmluvnilo, či o tom budú spoločne rokovať s developermi, aké podmienky dohodnú a či zabezpečia nájomné byty v meste Prešov,“ dodal primátor.