Ódorovi sa poslancov nepodarilo presvedčiť a jeho program ani vláda podporu nezískali. Na vyslovenie dôvery vláde bola potrebná nadpolovičná väčšina poslancov v parlamente. Za nakoniec hlasovalo len 34 poslancov z prítomných 136. Proti bolo 43, zdržalo sa 54, nehlasovalo 5.
Chaos. Znova. Kollár upozorňoval poslancov
Hlasovaniu znova predchádzal chaos. Po tom, čo Marián Viskupič ako spravodajca uviedol návrh, predseda parlamentu Boris Kollár si všimol dva procedurálne návrhy na tabuli. Tie sa mali prerokovať pred hlasovaním. IT špecialisti potvrdili Kollárovi, že návrhy boli skutočne ešte pred hlasovaním, na čo sa v pléne strhla šarvátka. „My tu fakt musíme zakaždým robiť cirkus,“ upozorňoval Kollár.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Sulík aj Matovič nakoniec návrhy stiahli. Pri prvom hlasovaní niektorým poslancom znova nefungovalo zariadenie, Kollár musel hlasovanie zastaviť. Ódor nakoniec podporu nezískal, no Kollár ho pochválil, že boli počas celej rozpravy prítomný premiér aj ministri.
„Chcel by som poďakovať, pán premiér, že ste to s nami urputne vydržali a chcem oceniť, že sme tu boli celý čas, nie je to zvykom. Rovnako chcem oceniť, že tu boli aj ostatní členovia vlády,“ povedal s tým, že by si z toho mali brať príklad aj ostatné vlády. Premiér Ľudovít Ódor mal jasnú podporu poslancov Sasky a Demokratov, čo je spolu 37 poslancov, podporu mu vyjadrilo 34 poslancov. Predseda parlamentu Boris Kollár uviedol, že jeho hnutie Sme rodina sa pri vyslovení zdrží. Nespokojné bolo aj OĽaNO.
Šesť priorít Ódorovej vlády
Ódor predstavil v úvode schôdze poslancom parlamentu PVV a vyzdvihol základné ciele a priority vlády. Chce priniesť pokoj, stabilitu, kontinuitu, toleranciu i kultivovanú spoločensko-politickú diskusiu. Jednotne a konštruktívne chce zabezpečiť chod štátu do predčasných parlamentných volieb. Jej prioritou bude dôrazná budúcnosť, konkurencieschopnosť a úspech Slovenska. Zároveň nechce otvárať citlivé kultúrno-etické témy, chcú hovoriť o témach, ktoré spoločnosť spájajú a nie rozdeľujú.
Deklaroval tiež, že jeho vláda má ambíciu priniesť aj kultivovanú politickú diskusiu. Ódor dodal, že ich priority musia byť riadne zadefinované, realistické a uskutočniteľné. Do prvej priority úradníckej vlády patria problémy, ktoré sa majú riešiť čo najskôr. „Do krátkodobých priorít patria veci, ktoré súvisia s riadnym chodom štátu do volieb, kľúčová bude príprava a implementácia tých opatrení, ktoré by pomohli slabšie príjmovým skupinám v boji s vysokou infláciou a jej dopadmi,“ zdôraznil.
Druhou prioritou je príprava zodpovedného rozpočtu. Úradnícka vláda si dala za cieľ pripraviť plán, ako strednodobo urobiť poriadok vo verejných financiách. Treťou prioritou je proeurópska domáca a západná zahraničná politika, kde vláda chce plniť všetky záväzky, ktorú súvisia s členstvom v Európskej únii a NATO.
Čítajte viac Nezabúdajte ani na boj s korupciou, pripomenuli v pléne poslanci Ódorovi
„U strednodobých priorít ide o hodnotové posúdenie celo-spoločenského hľadiska, ktoré reformy považuje táto vláda za žiadúce. Vieme, že nemáme mandát ani čas tieto reformy uskutočniť v celej šírke, ale to, čo môžeme urobiť, je naň upozorniť a pripraviť konkrétne kroky, nie len analýzy,“ vysvetlil Ódor. Do strednodobých priorít vláda zaradila pomoc slabším či udržanie a prilákanie talentov.
Poslancov požiadal o vyslovenie dôvery jeho kabinetu odborníkov. Pri predstavovaní programu svojho kabinetu Ódor skonštatoval, že Slovensko sa nachádza na križovatke a nie je pripravené na moderné výzvy 21. storočia.
Ticho ako reakcia na Blahu
Poslanci za stranu Smer PVV nepodporia. Počas prvého rokovacieho dňa vystúpil v rozprave aj poslanec Ľuboš Blaha. Ten Ódora obviňoval z neoliberalizmu a neochoty pomáhať Slovensku. „Dovoľte začať vecne, pretože nemám dôvod útočiť na predsedu vlády Ľudovíta Ódora, keďže ho nepovažujem za politicky svojprávneho,“ povedal na úvod Blaha. Ódorov kabinet je podľa poslanca Smeru „vládou prezidentky Zuzany Čaputovej“.
O Ódorovej vláde Blaha hovorí, ako o vláde Progresívneho Slovenska (PS) a Sasky. „Pravicový liberalizmus alebo neoliberalizmus. Keď čítate ako politológ tú znôšku fráz, ktoré napísali do PVV, to je číry neoliberalizmus,“ podotkol. Členov kabinetu nazval agentmi, ktorých vybrala prezidentka Čaputová. Ódora obvinil z toho, že je platený finančníkom Georgeom Sorosom, pretože prednáša na Stredoeurópskej univerzite vo Viedni.
Čítajte viac Premiér Ódor chcel reagovať na poslanca Blahu. Tichom ho vysmial
Ódor ho opravil, že na univerzite učí zadarmo a nikdy by mu nenapadlo, že by to mohol byť problém. Predseda vlády sa v závere dňa chcel vyjadriť ku všetkým Blahovým pripomienkam, ktoré boli „konštruktívne a založené na faktoch“. Pár sekúnd ostalo úplne ticho. „Ďakujem pekne,“ dodal Ódor a odišiel.
Smer žiadal, aby PVV obsahovalo aj zhodnotenie aktuálneho stavu krajiny, to sa však podľa nich nestalo. Úradnícka vláda dáva priestor bývalej vládnej koalícii sa spamätať a tiež novým stranám pripraviť sa na voľby. Skonštatoval to šéf Smeru Robert Fico počas diskusie k PVV. Zopakoval, že jeho poslanci program vlády nepodporia.
OĽaNO ani Sme rodinu program nenadchol
Postoj poslancov Sme rodina bol ešte pred hlasovaním relatívne jasný, aj keď bola možnosť, že ak by chýbalo ich 17 hlasov, vládu by podporili. Nakoniec sa tak nestalo Exminister práve Milan Krajniak informoval, že Sme rodina sa pri hlasovaní zdrží. Dôvodom je, že v návrhu nevidia konkrétne opatrenia na pomoc ľuďom s vysokými cenami. Na druhej strane, Sme rodina tak nebude pristupovať k vláde podľa princípu čím horšie, tým lepšie a akýkoľvek návrh, ktorý pomôže ľuďom, podporia.
Foto: SITA, Diana Černáková
Líder strany Kollár zopakoval, že Sme rodina sa zdrží. Od vlády odborníkov totiž očakáva, že bude „kúriť a svietiť, pripraví rozpočet a urobí poriadok v pláne obnovy a v eurofondoch“. Dodal však, že ak by úradníckej vláde chýbalo len 17 hlasov na vyslovenie dôvery, tak by poslanci Sme rodina zahlasovali za.
Podľa lídra hnutia OĽaNO a priatelia Igora Matoviča PVV obsahuje málo konkrétností a veľa vaty. „Akoby vláda stále nepochopila, že je najvyšší výkonný orgán štátu a nie analytický,“ uviedol v súvislosti s vládnym programom Matovič. Podotkol, že keď odborník príde do vlády, očakáva od neho, že bude zorientovaný v problémoch jednotlivých rezortov, nebude tápať a od prvého dňa „buchne klinec po hlavičke“.
Foto: SITA, Diana Černáková
Diskusia k PVV trvala aj v minulosti viac dní. Napríklad pri schvaľovaní programu Matovičovho kabinetu trvala okolo piatich dní a zapojilo sa do nej okolo 70 rečníkov. Po rekonštrukcii vlády v roku 2018, keď Fica na premiérskom poste vystriedal Peter Pellegrini, sa do diskusie prihlásilo písomne 39 rečníkov z radov vtedajšej opozície. V roku 2016, keď o dôveru žiadal Ficov kabinet, zasadala snemovňa šesť dní.
Schôdza, ktorá sa začala v utorok 13. júna, okrem PVV má v programe približne 200 bodov. Viacerými návrhmi sa budú poslanci zaoberať už druhý raz, pretože ich vrátila prezidentka Zuzana Čaputová na opätovné prerokovanie. Vetovala napríklad novelu školského zákona, novelu Správneho súdneho poriadku či zákon o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov.
Schlosár má problém s Ódorovou národnosťou, PS aj Dostál to kritizujú
V rozprave vystúpil aj člen ĽS NS Rastislav Schlosár. Ten kritizoval menovite členov vlády vrátane premiéra Ódora. V závere rozpravy v zhrnutí uviedol, že problémom je pre neho aj Ódorov maďarský pôvod. „Toto, čo ste tu vy zostavili alebo čo zostavila vaša prezidentka Čaputová, to nie je vláda odborníkov. To je len vláda ultraliberálov poplatná zahraničným mimovládkam, Spojeným štátom americkým a západným globalistov,“ povedal.
Foto: SITA, Diana Černáková
„Navyše, aby sme to zobrali aj z toho národného hľadiska, tak po prvýkrát v histórii tu pán prítomná premiér nereprezentuje ani väčšinový štátotvorný národ, pre ktorý Slovenská republika vznikla, teda slovenský národ, pretože je príslušníkom národnostnej menšiny,“ hovoril poslanec ĽS NS.
„Možno si poviete, že na tom nezáleží, ale ja si neviem predstaviť, že napríklad v Maďarskú by bol jeden z troch ústavných činiteľov, predseda vlády dajme tomu, príslušník národnostnej menšiny v Maďarsku. Maďari by niečo také nedovolili a tak by to bolo aj správne, pretože by to bolo v rozpore s demokratickou vládou väčšiny,“ uviedol.
Čítajte viac Neprišli sme zachrániť hladujúce deti v Afrike, priznal Ódor. Trápna vata, odkázal Matovič
Na toto vyjadrenie reagoval poslanec klubu Sasky Ondrej Dostál. „Pán poslanec Schlosár, ja som pôvodne na tie vaše fašistické reči o otvorenej spoločnosti, mimovládkach a zločineckej organizácii nemal v úmysle reagovať, ale to, čo ste povedali na záver, to už presahuje všetky hranice,“ reagoval Dostál. „Vám prekáža, akej národnosti je premiér? Však všetci občania sú si rovní bez ohľadu na svoju národnosť. Aký je problém s tým, že premiér je maďarského pôvodu alebo je maďarskej národnosti,“ pýta sa poslanec klubu Sasky. „Všetci občania a všetci občiansky sú si na Slovensku rovní. Vy toto neuznávate?“
Dostál pripomenul, aj že aj druhý prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster mal nemecký pôvod. „Nemecká menšina je ešte menšia ako maďarská menšina. To bolo v poriadku? Alebo to bol tiež problém, že, že má niekto nemecký pôvod,“ dodal.
Foto: SITA, Diana Černáková
Schlosár reagoval, že síce súhlasí, že všetci občania SR bez ohľadu na národnosť sú si pred zákonom rovní, no čo sa týka vedenia štátu, nespochybňuje, že každý sa môže stať premiérom. „Nepovažuje za normálne a nepovažujem ani za v súlade s demokratickými pravidlami, keď má príslušník menšiny byť jeden z troch ústavných činiteľov, ktorý reprezentuje celú SR, kde väčšinový národ je národ slovenský. Demokracia je o tom, že väčšina vládne menšina a nie naopak,“ povedal s tým, že ani v iných krajinách by nepodporoval, aby bol v čele Maďarska alebo Poľska niekto slovenskej národnosti.
Schlosárovo vyjadrenie pobúrilo aj šéfa Progresívneho Slovenska, ktoré v parlamente zastupuje Tomáš Valášek, Michala Šimečku. „Poslanec kotlebovcov Schlosár „nepovažuje za normálne“, že premiér Ódor je maďarskej národnosti. Vysoký ústavný činiteľ smie byť v jeho ponímaní asi iba biely heterosexuálny Slovák s rodokmeňom od kniežaťa Pribinu,“ reagoval.
„Ja zas nepovažujem za normálne, aby sme v parlamente v 21. storočí mali fašistických poslancov, ktorí rozprávajú takéto hlúposti,“ dodal s tým, že na Slovensku žijú státisíce ľudí príslušníkov iných národnostných menšín a to, že môžu a majú byť zastúpení na najrôznejších postoch, vrátane parlamentu a vlády, je podľa Šimečku najprirodzenejšia vec.