Údaje z dvoch mobilných telefónov, ktoré údajne patrili Kočnerovi, extrahoval v rámci vyšetrovania Europol na žiadosť slovenských orgánov. Tieto informácie vrátane intímnej komunikácie Kočnera sa v máji 2019 objavili v slovenskej tlači. Europol navyše v jednej zo svojich správ uviedol, že Kočner sa od roku 2018 nachádza vo väzbe pre podozrenie z finančnej trestnej činnosti a že jeho meno je tiež prepojené na takzvané mafiánske zoznamy a kauzu Panama Papers.
Kočner následne podal žalobu na Všeobecný súd EÚ so žiadosťou odškodné za zverejnenie komunikácie. V septembri 2021 súd jeho podnet zamietol s tým, že údaje z mobilných telefónov mal vtedy k dispozícii nielen Europol, ale aj slovenské orgány. Súd zdôraznil, že Kočner nepredložil dôkaz o zodpovednosti Europolu. Taktiež vraj nepreukázal, že mafiánske zoznamy vyhotovil Europol. Kočner sa následne odvolal na Súdny dvor EÚ.
Čítajte viac Čo oslobodilo Kočnera? Dôkazy boli nepriame a len „z počutia“. Kauza Kuciak ide znova na Najvyšší súd
Generálny advokát Súdneho dvora EÚ teraz uvádza, že pre dotknutú fyzickú osobu môže byť ťažké určiť, či škoda, ktorú utrpela v dôsledku nezákonného spracúvania údajov, je následkom krokov Europolu alebo orgánov členského štátu. Rantos sa teda nazdáva, že Europol a príslušný členský štát by mali byť za škodu zodpovední spoločne – preto navrhuje rozsudok v tejto časti zrušiť.
Ohľadne údajného zápisu Kočnera do mafiánskych zoznamov, naopak, navrhuje generálny advokát odvolanie zamietnuť.