Iskrenie Smeru a Republiky
Jednoznačné „áno“ spolupráci so Smerom vyjadril v nedeľu v ta3 predseda Republiky a poslanec Európskeho parlamentu Milan Uhrík. Slová o tom, že Smer je úhlavný nepriateľ a je to polomafiánska strana, ktorá položila Slovensko na kolená, dnes už neplatia. Uhrík argumentuje tým, že sa na Slovensku zmenila spoločenská situácia a strana Smer prešla sebareflexiou.
Iskrenie Smeru a Republiky sa prejavilo už v čase, keď sa objavili bok po boku vo videospote k referendu o skrátení volebného obdobia. Uhríkova Republika vtedy podporila aktivity Smeru vyzbieraním 50-tisíc podpisov. Status úhlavného nepriateľa tak vystriedala podpora, ktorú predsedovia strán spečatili potrasením pravíc.
Politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave uviedol pre Pravdu, že predstavitelia krajnej pravice zacítili príležitosť chopiť sa spolu so Smerom moci. „Keďže však táto spolupráca by pobúrila európskych socialistov, správa sa Republika dnes tak, akoby niektorí jej predstavitelia nikdy neboli odsúdení za šírenie extrémistických myšlienok,“ uviedol.
„Názorová vývrtka“ Republiky je podľa neho učebnicovým príkladom oportunizmu a príkladom situácie, „keď politici zapredajú aj svoju vlastnú dušu len preto, aby sa dostali do exekutívnych funkcií“.
Klus: Sulík je pomstychtivý
Bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus sa po nevydarenom pokuse o členstvo v Európskom dvore audítorov rozhodol dať opäť šancu domácej politike. Na jeseň pritom ešte hovoril, že zvažuje diplomatické vody. Po odchode z poslaneckého klubu Sasky sa chce vrátiť na kandidátke Sme rodina ako nestraník zo 150. miesta. Kollárova strana podľa neho urobila obrovský progres vo svojich proeurópskych, proatlantických a proukrajinských postojoch, v ktorých chce Klus pokračovať.
Koniec v SaS, kde pôsobil takmer dekádu aj ako tímlíder pre zahraničnú politiku, poznačilo práve vypočúvanie na člena Dvoru audítorov. Za svojím neúspechom vidí Richarda Sulíka, ktorého označil za pomstychtivého. Šéf Sasky sa podľa neho pokúšal dlhodobo ovplyvňovať viacero europoslancov. V jednom z rozhovorov dokonca povedal, že je to človek, s ktorým spolupracoval, no dnes sa za to veľmi intenzívne hanbí. Sulík na to reagoval slovami, že si obraz na Klusa má spraviť každý sám na základe jeho počínania v posledných mesiacoch.
Klusovi uškodilo vystúpenie pred výborom, ktorý odobruje nomináciu, aj podľa politológa. „Viac sa znemožniť už nedá. Miesto na kandidátke Sme rodina je dôkazom, že docent Klus spadol na absolútne dno a niekde v tých hĺbkach sa teraz bezprizorne motá,“ uviedol Štefančík. Klus podľa neho na jednej strane pred študentmi hovorí o princípoch liberálnej demokracie, a potom sa o voličov uchádza na kandidátke strany, kde má miesto napríklad aj „bývalý poslanec pravicových extrémistov“.
Čítajte viac Bitka o voliča je v plnom prúde. Aké zbrane vytiahli politici? Pellegrini vydáva knihu, Dzurinda oprášil bicykel
„Je to také popretie samého seba, aké sme tu za posledné roky nemali. Nehovoriac o spoločnej dovolenke jeho budúceho straníckeho šéfa s mafiánmi či bitka matky jedného z jeho iks detí… Nuž ale práve v takýchto situáciách človek odhaľuje svoj skutočný charakter,“ dodal politológ.
Kotlebu predbehol vlastný žiak
Odlišné ambície rozkmotrili aj Mariana Kotlebu a niekdajšieho politického spolupútnika Milana Uhríka. Kotlebova Ľudová strana Naše Slovensko sa prvýkrát pokúšala dostať do parlamentu v roku 2010, no prejsť piatimi percentami sa jej podarilo až o šesť rokov neskôr. Kotleba, ktorý kedysi stál aj na čele ultrapravicového zoskupenia Slovenská pospolitosť, medzitým vyhral v župných voľbách a stal sa predsedom kraja. V tom čase pôsobil Uhrík ako riaditeľ úradu Banskobystrického kraja.
Po viacerých škandáloch, ktoré sprevádzali Kotlebovu stranu, vrátane šeku s nacistickou symbolikou v hodnote 1488 eur či odvedenie syna od matky v Egypte, sa Uhrík s viacerými členmi rozhodli straníckeho vodcu opustiť. Uhrík založil hnutie Republika a Kotlebu začal postupne oberať o voličov.
Podľa politológa Štefančíka si Kotleba uvedomuje, že ho predbehol vlastný žiak, a môže si za to sám. „Keby si neuzurpoval moc v rámci ĽS NS, títo žiaci by možno ešte stále sedeli vedľa vodcu a šúchali by pri ňom ticho nohami. A určite tak trochu cíti nespravodlivosť, že kvôli šíreniu extrémizmu nemôže dnes kandidovať, hoci jeho bývalí žiaci si dnes trúfajú na miesta vo vláde,“ pokračoval politológ.
Heger sa otočil Matovičovi chrbtom
Na rozlúčku si zamávali aj expremiér Eduard Heger a líder OĽaNO Igor Matovič. Heger sa začal zbližovať s hnutím pred ôsmimi rokmi a v parlamentných voľbách v roku 2016 už kandidoval pod OĽaNO z 24. miesta. Z tieňového ministra v OĽaNO sa dostal až na Úrad vlády. V poslednom volebnom období nahradil na poste predsedu vlády po koaličných krízach práve Matoviča.
Keď už bolo zrejmé, že nevydrží ani jeho kabinet, OĽaNO opustil. Matovič ho z hnutia vyprevádzal so slovami, že mu vždy držali chrbát a dúfa, že takých ľudí nájde aj inde. Bol to práve Heger, kto čelil kritike za to, že nedokázal Matoviča uzemniť pri „atómovkách“ a nevyhranil sa ani proti jeho vyjadreniam a výstupom proti Richardovi Sulíkovi.
Politická korektnosť a zdržanlivosť voči Matovičovi sa pominuli, keď vládu položila kauza exministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana a lídri na seba navzájom hádzali zodpovednosť. Heger po odchode vlády založil spolu s viacerými odídencami z OĽaNO vlastnú stranu Demokrati, s ktorou chce zabojovať o voliča v jesenných predčasných voľbách.
Pellegrini si založil vlastnú stranu
Od materskej strany sa odčlenil aj bývalý člen Smeru Peter Pellegrini. Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ho Robert Fico poveril, aby dovládol namiesto neho. So Smerom to Pellegrini potiahol ešte do volieb v roku 2020, a keď strana skončila v opozícii, rozhodol sa pre vlastný projekt. Zo Smeru s ním odišli viaceré známe tváre a založili Hlas.
Pellegrini dnes o strane Smer hovorí, že opustila priestor štandardnej sociálnodemokratickej strany. Za svoju minulosť v strane sa nehanbí, no kritizuje jej predstaviteľov, že v záujme získať voliča siahajú k extrémnejším prejavom, ktoré nepatria do úst štandardnej sociálnodemokratickej strany v Európe.
Pellegriniho Hlas a Ficov Smer v posledných prieskumoch súperia o prvú priečku. Politológ Štefančík si nemyslí, že by Smer v snahe získať náskok vytiahol na Pellegriniho nejaký tromf.
„Som presvedčený, že Robert Fico tak kdesi v duchu stále počíta s tým, že dá s Petrom Pellegrinim dokopy vládu. Že si rozdelia verejné funkcie tak, aby bol aj baran celý, aj vlk sýty. A je úplne jedno, kto bude po voľbách baran. Či Fico, Pellegrini, alebo, aby sa nezabudlo, Ľuboš Blaha,“ pokračoval.
Čítajte viac Kollár nie je jediný. Prešľapy a kauzy sprevádzali aj bývalých predsedov parlamentu
Matoviča dostal do parlamentu Sulík
V prípade Igora Matoviča a Richarda Sulíka sa slovné spojenie koaliční partneri minulo významu. Po voľbách v roku 2020 Matovič zastával funkciu premiéra a Sulík ministra hospodárstva. Na začiatku ich rozkmotrili najmä pandemické opatrenia. Matovič vyčítal Sulíkovi, že hrá na páčivú nôtu s cieľom získať nových voličov.
Pre nekončiace sa spory napokon SaS odišla na konci minulého leta z koalície. O trpezlivosť s Igorom Matovičom definitívne prišla pred Vianocami. Matovič svoju demisiu podmienil tým, že SaS musí stiahnuť podpisy spod návrhu na vyslovenie nedôvery a podporiť rozpočet. Nestalo sa tak. Igor Matovič si demisiu rozmyslel v poslednej chvíli a podpísaný dokument vytrhol pracovníkovi Prezidentského paláca z rúk.
Do parlamentu sa Matovič dostal práve na kandidátke Sulíkovej SaS v roku 2010 spolu s trojicou Erika Jurinová, Jozef Viskupič a Martin Fecko z posledných štyroch miest kandidačnej listiny. Sulík už v roku 2010 povedal, že ľutuje, že dostal miesto u neho na kandidátke.
Foto: ČTK
Remišová verzus Kolíková
Politika pokazila vzťahy aj v strane Za ľudí exprezidenta Andreja Kisku. Štiepiť sa začala na tábory Veroniky Remišovej a Márie Kolíkovej, ktorým pri hľadaní spoločnej reči neprospeli ani viaceré rokovania. Prvým väčším sporom bola demisia Márie Kolíkovej z pozície ministerky spravodlivosti. Dôvodom bola vládna kríza a zotrvanie Igora Matoviča na poste premiéra.
Remišová na čele strany ako líderka pohorela a stranu sprevádzal exodus veľkej časti poslaneckého klubu. Kiskov projekt napokon opustili Mária Kolíková, Vladimíra Marcinková, Marek Hattas, Vladimír Ledecký, Ján Benčík a Tomáš Lehotský, a keď Eduard Heger oznámil vznik Demokratov, tak aj Juraj Šeliga a Jana Žitňanská.
Remišovú si kedysi vybral Matovič ako líderku kandidátky OĽaNO. Z hnutia však odišla v roku 2019 pre nesúhlas s jeho štýlom politiky. Hnutie spolu s ňou opustili viacerí poslanci, čo šéf OĽaNO označil za zradu. Po štyroch rokoch sa Remišová k Matovičovi na kandidátku vracia – tentoraz pôjde do volieb ako zástupkyňa Za ľudí na kandidátke koalície OĽaNO a priatelia.