Europarlament si dal za úlohu zmierniť a spomaliť dopady globálneho problému. Na ochranu biodiverzity každoročne z európskych peňazí išlo aspoň 20 miliárd eur.
Tento týždeň tak mali na stole zákon európsky zákon o obnove prírody, ktorý sa neobišiel bez kontroverzie a protestov. Klimatická kríza je síce problém, ktorého dopady môžu byť nezvrátiteľné, pravdou je, že Európa má viacero iných akútnych problémov, ktorých dopady sa nedrazia až o desaťročia, ako v prípade klimatickej krízy.
Európsky zákon o obnove prírody nakoniec prešiel len tesne, 336 poslancov hlasovalo za, 300 proti a 13 sa hlasovania zdržalo.
Ako býva zvykom pri rozhodnutiach Európskeho parlamentu, nič nateraz nie je dané. Nasleduje klasický trialóg medzi Európskym parlamentom, vládami členských štátov a Európskou komisiou s cieľom dohodnúť sa na konečnom znení. Poslanci zdôrazňujú, že obnova ekosystému je kľúčom k boju proti zmene klímy a strate biodiverzity a znižuje riziká pre potravinovú bezpečnosť. Zdôrazňujú, že návrh zákona neukladá povinnosť vytvoriť nové chránené územia v EÚ, ani neblokuje novú infraštruktúru pre energiu z obnoviteľných zdrojov, pretože doplnili nový článok, v ktorom sa zdôrazňuje, že takéto zariadenia sú prevažne vo verejnom záujme.
„Nový právny predpis o obnove prírody vyvoláva, bohužiaľ, viacero rozporov. Považujem to za jednu z praktických ukážok opakujúcej sa nekompetentnosti Európskej komisie pri príprave zásadných legislatívnych návrhov a jej často až priveľkú mieru aktivizmu, na úkor schopnosti dosahovať kompromisy a dohodu so všetkými relevantnými aktérmi," vyhlásila europoslankyňa za Smer Monika Beňová.
Návrat biodiverzity
Hlavným pilierom zákona je zlepšenie ochrany prírody, no chce ísť aj ďalej. Cieľom by takisto malo byť zachovanie biologickej rozmanitosti a riešenie klimatickej krízy ako aj obnova narušených ekosystémov a navrát života do nich. Európska komisia chce dostať prírodu do stavu, v akom bola pred sedemdesiatimi rokmi, teda v roku 1950.
Legislatíva chce taktiež obnoviť aspoň 20 percent suchozemských a vodných plôch v Únii do roku 2030. To znamená, že bude potrebné zmenšiť produkčnú plochu pôdy, lesov a morí, čo je hlavný dôvod odporu kritikov zákona. V skratke to znamená, že pôda, na ktorej sa dnes pestovalo, bude musieť ľahnúť úhorom.
Ciele nariadenia o obnove prírody:
- obnoviť a rozšíriť biologicky bohatých biotopov a návrat populácií živočíšnych a rastlinných druhov
- zvrátiť úbytku včiel, motýľov, čmeliakov, pestríc a ďalších populácií opeľovačov do roku 2030
- zvýšiť plochy mestskej zelene o tri percentá do roku 2040 a minimálne 10 percentné pokrytie miest korunami stromov
- zvýšiť podiel poľnohospodárskej pôdy s krajinnými prvkami, teda bez produkcie
- zvýšiť stavy vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde
- obnoviť 30 percent odvodnených rašelinísk do roku 2030 a o 70 percent do roku 2050
- obnova morských biotopov a morských druhov ako delfíny, sviňuchy alebo žraloky
- odstraňovať prekážky z riek, aby sa do roku 2030 obnovil voľný tok aspoň na 25 tisíc kilometroch riek
ZDROJ: euractiv.sk
Nedalo by sa to neskôr
Niekoľko krajín EÚ sa zapojilo do diskusie a varovalo, že nové opatrenia by boli zlé pre ich poľnohospodárstvo a lesníctvo, ako aj pre vlastnícke práva ľudí a povoľovacie postupy pre projekty v oblasti obnoviteľnej energie.
Najskôr v utorok ráno obsadila cestu pred štrasburským Europarlamentom mladá ekoaktivistka Greta. „Žiadame, aby poslanci EP tento zákon neodmietli a hlasovali za čo najsilnejší zákon,“ povedala mladá aktivistka. „Čokoľvek iné bude považované presne za to, čím je, za zradu voči tým, ktorí týmito krízami trpia najviac, voči budúcim generáciám, ale aj voči ľudstvu,“ dodala.
Následne sa vymenila s protestujúcimi traktoristami. Tí zase žiadali europoslancov, aby zákon odmietli. Odporcovia zákona o obnove prírody argumentujú tým, že teraz nie je vhodná doba hnať sa za ekologickými cieľmi, pretože sa Európa musí najprv vysporiadať so závažnejšími problémami – či už ide o vojnu, infláciu, alebo spomalenie ekonomického rastu.
K hlasovaniu europoslancov sa ozvali aj slovenskí farmári a ochranári. Ešte pred hlasovaním šéf najväčšieho agrárneho združenia SPPK Emil Macho napísal list slovenským europoslancom, v ktorom ich žiada, aby návrh Komisie odmietli a vrátili jej ho na prepracovanie. Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) bola medzi tými, ktorí hlasovali proti prijatiu zákona.
Odmieta tvrdenia, že by bola proti prírode, no tvrdí, že rozumie hlasu farmárov, ktorí žiadajú prepravovanie materiálu. „Dnes čelíme vojne na Ukrajine, no zákon bol pripravovaný ešte pred ňou a nereflektuje globálnu potravinovú krízu. Nie je podľa mňa správne v čase keď hrozí nedostatok potravín, aby sme nechávali úrodnú pôdu premieňať sa na močariská,“ spresnila pre denník Pravda.
Proti zákonu naopak brojila aj Európska ľudová strana a európska poľnohospodárska organizácia Copa-Cogeca, ktoré tvrdia, že obnova prírody pôjde na úkor potravinovej bezpečnosti a európskych poľnohospodárskych podnikov.