V praxi to znamenalo okliešťovanie spôsobilostí Ozbrojených síl SR, znižovanie stavov vrátane personálu a infraštruktúry a opomínanie potrieb v oblasti modernizácie infraštruktúry a zastaranej techniky na hrane životnosti. Aj napriek intenzívnej snahe počas uplynulých pár rokov zostáva deficit v tejto oblasti podľa Sklenára obrovský. „Nejde pritom o súťaž priorít, ale o existenčnú podmienku každého štátu, pretože argument je jasný – pokiaľ nie je bezpečnosť, nie je ani nič iné,“ podčiarkol.
Zároveň vysvetlil, že riešením obrany štátu nemôže byť len pasívne prijímanie garancií Severoatlantickej aliancie. „Byť súčasťou najsilnejšej obrannej Aliancie sveta je nesmiernou výhodou a práve aktuálna situácia za našimi východnými hranicami to jasne podčiarkuje. Každá reťaz je však taká silná, ako je silný jej najslabší článok, preto opomínať investície do obrany znamená hazard nielen s našou bezpečnosťou,“ dodal.
Neinvestovať do obrany v aktuálnej situácii rovnako, ako tomu bolo v rokoch 2008 až 2014, keď už bolo možné predpokladať ďalší vývoj bezpečnostnej situácie, by bolo podľa ministra krajne nezodpovedné. Krajiny, ktoré pociťujú hrozbu zo strany Ruskej federácie silnejšie, lebo s ňou susedia, alebo majú ešte horšiu historickú skúsenosť ako Slovensko, jednoznačne tvrdia, že dve percentá HDP na obranu je málo. Pobaltské krajiny smerujú k hranici 2,5 percenta, niektoré k trom percentám, Poľsko dokonca k piatim percentám HDP.
Čítajte aj Čaputová sa vrátila z Vilniusu, takú úroveň bezpečnosti Slovensko podľa nej nemalo