Horňák si od nej pýtal peniaze, a keď mu ich odmietla dať, v komore ju trikrát udrel do hlavy. Keď dôchodkyňa spadla, pokračoval v besnení a na zemi ju ešte kopal, hlavne do hlavy. Stará pani ho pritom prosila, aby prestal.
Žiaľ, Jána akoby to ešte posmelilo v ďalšom vyčíňaní. S úmyslom ženu usmrtiť uvoľnil gumenú hadicu na propánbutánovej fľaši s plynom, ktorá bola vedľa v komore. Vošiel do jej izby, kde spod vankúša zobral 240 eur. Zavolal si taxík a odviezol sa do Michaloviec. Babku nechal napospas osudu ležať v bezvládnom stave, pričom chrčala a krvácala. Navyše jej hrozila otrava plynom. Vďaka odpornému činu svojho vnuka sa už zo zranení nevyliečila a o tri týždne na následky zranení zomrela.
Chcel menej, dostal viac
Ján bol v tom čase už vo väzbe. Počiatočné obvinenie z pokusu o vraždu sa tak zmenilo na vraždu. Podarenému vnukovi hrozil trest 20 až 25 rokov, prípadne doživotie. Zrejme aj kvôli tomu v priebehu vyšetrovania vyslovil najskôr záujem uzavrieť s prokurátorom dohodu o vine a treste. Spodná hranica trestu sa mohla znížiť až o tretinu.
Konečná dohoda ale bola 17 rokov v ústave so stredným stupňom stráženia. Tento návrh putoval aj na súd. Ján si to na súde s dohodou rozmyslel. Prípad sa vrátil na prokuratúru, ktorá následne podala obžalobu.
Podľa slov obhajcu Daniela Sopka jeho klient zrejme zmenil názor kvôli snahe dopracovať sa k čo najnižšiemu trestu. Ján dúfal, že môže dostať 13 rokov a 4 mesiace, čo je ešte menej, ako pôvodne dohodnutých 17 rokov.
Prerátal sa
Prokurátor ale nakoniec navrhol pre Jána naopak, ešte prísnejší trest, ako pôvodne dohodnutých 17 rokov. Obhajoba pre zmenu poukázala na priznanie, ľútosť i vek blízky mladistvému, vďaka čomu by mal dostať nižší trest. Navyše Ján sa mal po smrti otca opakovane liečiť na psychiatrii a čin mal spáchať pod vplyvom „tiesnivých osobných a rodinných pomerov“.
Senát ale argumenty neobmäkčili. Obžalovaného poslal na 24 rokov do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, po ktorých ho čaká trojročný ochranný dohľad. Ján sa okamžite odvolal.
Prípad tak putoval na Krajský súd Košice, kde Jánov obhajca navrhol, aby jeho klientovi uložil trest pod dolnou hranicou trestnej sadzby.
Prokurátor bol opäť proti a naopak pripomenul, že za takéto konanie by do úvahy pripadalo aj doživotie. Priznanie aj ľútosť obžalovaného boli podľa neho účelové, aby dostal miernejší trest. Krajský senát napokon odvolanie zamietol a potvrdil rozsudok s výškou trestu 24 rokov. Ján sa opäť odvolal na Najvyšší súd SR. Ten skonštatoval, že boli porušené určité ustanovenia v neprospech obžalovaného a vec opäť vrátil na košický krajský súd.
Štvrtkové pojednávanie na krajskom súde Košice bolo vybavené veľmi rýchlo. Keďže Horňákov obhajca je na dovolenke v zahraničí, sudcovi neostávalo nič iné, len odročiť pojednávanie. Nový termín určil na 22. septembra 2023. S tým Horňák nerátal a preto oslovil senát s prosbou. „Pán sudca, nemohol by som ostať do najbližšieho pojednávania v Košiciach? Lebo z Bratislavy je to dlhá cesta…“ Sudca mu odpovedal, že to nie je v kompetencii súdu, ale Zboru väzenskej a justičnej stráže. Horňáka tak opäť čoskoro čaká ďalšia cesta.