„Dobre fungujúce národné parky sú dnes pilierom rozvoja regiónov v zahraničí aj na Slovensku. Generujú nové pracovné miesta, efektívnejšie chránia prírodné dedičstvo krajiny a predovšetkým vyhlásením zonácie sa končia dlhoročné spory o správu územia,“ uviedol envirorezort.
Postupným ukončením zonácií sa podľa MŽP definujú jasné, predvídateľné a transparentné pravidlá na ochranu, rozvoj či pre podnikateľské aktivity v území. „Potenciálni investori vedia, kde môžu investovať. Hospodári majú jasnú predstavu, kde a ako môžu ťažiť. Ochranári a vedci majú presne stanovené, kde môžu nerušene sledovať prírodné procesy. Pre obyvateľov, obce, mestá a celé regióny národných parkov je prínosom diverzifikácia a nárast pracovných príležitostí,“ vysvetlilo.
Výhody zonácie podľa envirorezortu potvrdzujú Pieninský národný park, Národný park Slovenský raj a Muránska planina, ktoré procesom už prešli. Poukazuje, že sa tam skončili dlhoročné spory a naštartovala sa spolupráca subjektov pri rozvoji národného parku aj celého regiónu.
Ministerstvo životného prostredia je presvedčené, že národné parky môžu byť jedným z pilierov rozvoja regiónov. „Na rozdiel od výrobného podniku nehrozí ani presťahovanie výroby do iného štátu alebo zatvorenie prevádzky. O národné parky sa môže Slovensko pripraviť len samo,“ skonštatovalo.
Čítajte viac V najvyššom stupni ochrany má byť po zonácii takmer štvrtina NP Slovenský kras
Združenie miest a obcí Slovenska požaduje stiahnutie návrhu zonácie Národného parku Veľká Fatra z legislatívneho procesu a jeho prepracovanie. Samosprávam chýba napríklad riešenie výpadku dane z nehnuteľnosti, kritizujú aj celkovú nejasnosť zonácie, informovala poverená ústredná riaditeľka kancelárie združenia Zuzana Špačeková.
Združenie si v rámci medzirezortného pripomienkového konania uplatnilo zásadnú pripomienku. „Dôvodom je, aby predkladané materiály boli prepracované na základe odborných, legislatívnych kritérií a najmä na základe diskusie s vlastníkmi a správcami jednotlivých pozemkov a následne boli po prepracovaní opätovne predložené na pripomienkovanie,“ uviedol predseda združenia Jozef Božik. Okrem prepracovania zonácie ZMOS žiada aj prepracovanie programu starostlivosti o národný park.
Čítajte viac Správa TANAP-u si pripomína rok od reformy, rozbehnutých má viacero projektov
Návrhy, ktorými sa vyhlasuje národný park a program starostlivosti, podľa ZMOS neriešia podstatný výpadok miestnych daní. Božik upozornil, že v predkladaných materiáloch nie je vôbec vyhodnotený dosah na hospodárenie samospráv.
„Vzhľadom na nezrozumiteľnú mapovú dokumentáciu celkovú nejasnosť a spornosť zámeru zonácie a návrhu programu starostlivosti sa nevie presne určiť, do ktorého stupňa ochrany spadnú dotknuté pozemky alebo ich časti,“ skonštatoval tiež šéf ZMOS-u. To podľa neho spôsobuje, že dotknuté subjekty nemôžu presne určiť, aká ich plánovaná činnosť je v rozpore s podmienkami ochrany.
V návrhu programu starostlivosti je riešený priaznivý vplyv zámeru na vytvorenie nových pracovných miest, pričom nesprávne je vyhodnotený dosah na existujúce pracovné miesta, poukazuje združenie. „Je nepochybné, že tieto materiály budú mať veľký negatívny dosah aj na zamestnanosť v danom území,“ tvrdí Božik.
ZMOS žiada, aby orgán ochrany prírody nadviazal aktívnu spoluprácu s vlastníkmi a užívateľmi dotknutých pozemkov a navrhol im adekvátny spôsob odškodnenia. Taktiež, aby sa prerokovali všetky pripomienky dotknutých samospráv.
Čítajte viac Posledný prales prežil všetky katastrofy. Až na človeka
Z návrhu nariadenia vlády vyplýva, že nová zonácia Veľkej Fatry by mohla začať platiť od 1. januára 2024. Územie s prísnou ochranou bude v národnom parku predstavovať viac ako 40 percent celkového územia, čím sa v porovnaní so súčasným stavom zdvojnásobí. Celková výmera bude po zonácii takmer 41-tisíc hektárov.