Malý Dunaj, ktorý je ramenom Dunaja, označujú niektorí pre jeho faunu a flóru za slovenskú Amazonku. V posledné dni sa však viac ako jeho romantická podoba skôr spomína ekologická katastrofa. Rieka vyplavuje po silnom lejaku, ktorý sa prehnal nad Bratislavou a okolím, mŕtve ryby. V úseku od obce Zálesie po železný most v Novej Dedinke sa na miestach pri spadnutých konároch zhlukujú a podliehajú hnilobe. Pri priblížení na menej ako meter zvládnu zápach len silné žalúdky.
Obnova potrvá desiatky rokov
Ako uviedol pre Pravdu člen rybárskej stráže Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu Bratislava II. Andrej Rakovský, miestni, ktorí vodný tok dobre poznajú, tušili čo bude po silnom daždi nasledovať. K podobným scenárom došlo v priebehu posledných rokov viackrát. „Minulý rok boli zasiahnuté aj iné živočíchy. Našli sme mŕtve kačice, labute, hady. Predpokladáme, že tento rok to zasiahlo najmä ryby,“ opísal. Malý Dunaj je pritom súčasťou sústavy chránených území európskeho významu Natura 2000.
Hoci krátko po nahlásení udalosti evidovali len stovku mŕtvych rýb, po týždni ich už narátali vyše 4000 kusov. „V závere minulého týždňa bolo na celom úseku napočítaných tri až šesť ton uhynutých rýb,“ uviedol pre Pravdu Dávid Vido, hovorca Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP).
Zahynuli prevažne menšie ryby vo váhovom rozpätí 0,5 – 2,5 kilogramu, no boli medzi nimi aj väčšie jedince. „Býčky, dlho žijúce ryby – mreny, biela ryba, pleskáč, nosáľ, rôzne druhy ušľachtilých rýb, sumce,“ vymenúval Rakovský. Najviac ho mrzí, že išlo o dlho žijúce a generačné ryby, ktoré sú schopné produkovať ďalšiu populáciu. Mrena, ktorá má 70 cm, tam podľa neho mohla na takúto mieru dorastať 15 – 20 rokov. Uhynuté zvery sa tak skoro nepodarí obnoviť a nedajú sa ani len tak ľahko kúpiť. „Aby dosiahli takú mieru, aká teraz odišla, teda 50–70-centimetrov, môže to trvať aj desiatky rokov,“ povedal o stratách.
Po spúšti zasahoval na Malom Dunaji aj on. Najšpinavšia robota zostáva práve na rybároch zo zväzu. Vyzbierajú, čo sa dá a odnesú do kafilérie. Zozbierať ryby do posledného kusu však nie je v ich silách. Poradiť si musí aj príroda.
Foto: Pravda, Henrieta Mihalková
Zomierali pomaly
Tisícky rýb, ktoré dnes rieka vyplavuje, sa podľa Rakovského udusili pre nedostatok kyslíka. „Veľká búrka, lejak, nestíhala čistička odpadových vôd. Následne sa vyplavovali čistiarenské kaly do riečneho toku, čo spôsobilo rapídny úbytok kyslíka a ryba, ktorá bola oblakom neokysličenej vody zasiahnutá, tak pomaly hynula,“ opísal. Úhyn zaznamenali v oblasti nad Letiskom M. R. Štefánika, čo priamo aj nepriamo podľa neho ukazuje na čistiareň odpadových vôd vo Vrakuni.
SIŽP vidí za vodnou apokalypsou klimatické faktory. „A to dlhotrvajúce vysoké teploty v období od 23.8. do 28.8.2023, intenzívne zrážky v noci z pondelka 28.8. na utorok 29.8. 2023, kedy dochádzalo k odľahčovaniu odpadových vôd z Ústrednej čistiarne odpadových vôd (ÚČOV) vo Vrakuni, jednak pred čistiarňou z odľahčovacích objektov, ale aj k vypúšťaniu určitého nateraz presne nezisteného množstva surových splaškových odpadových vôd len po mechanickom čistení,“ skonštatoval Vido a doplnil, že mimoriadne zhoršenie vôd je stále v šetrení.
Vinia čističku, tá sa bráni
Bývalý štátny tajomník rezortu životného prostredia Michal Kiča (Demokrati) pre Pravdu uviedol, že v prípade Malého Dunaja je zdroj znečistenia známy, a to čistiareň odpadových vôd Vrakuňa. „Počas nášho pôsobenia na rezorte Slovenská inšpekcia životného prostredia riešila niekoľko prípadov znečistenia spôsobeného touto prevádzkou a bola pripravená vec právoplatne ukončiť. Keďže však išlo o podozrenie z trestného činu, vec prevzala polícia,“ pripomenul.
Čítajte viac Tornáda u nás budú čoraz častejšie. Klimatické zmeny pocítime aj na jeseň, hovorí klimatológ
Na vyšetrenie úhynu rýb vyzvala aj Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS), pod ktorú vrakunská čistička patrí. Systém odľahčovania dažďovej vody, ktoré sa v takýchto prípadoch aplikuje, označuje za bežný a funkčný vo všetkých veľkých mestách vrátane Viedne, Prahy a Budapešti. Spoločnosť sa bráni, že počas prudkých dažďov, kedy hrozí, že voda spôsobí škody na majetkoch ľudí, sú čistiarne vôd a aj kanalizácia navrhnuté tak, aby ju z kanalizácie v určitom momente prepustili do recipientov.
„Ide o čisto mechanický proces, kedy dažďová voda naplní kanalizáciu až po jej maximum a následne sa cez prepadové hrany táto voda dostáva do recipientu. Rovnako je to aj v čistiarni odpadových vôd, kedy po dosiahnutí maximálnej možnej kapacity čistiarne odpadových vôd je časť vody po mechanickom prečistení a po lapačoch piesku a tuku prepustená do recipientu,“ uviedol v reakcii pre Pravdu riaditeľ komunikácie BVS Peter Podstupka. S procesom sa podľa neho počítalo už pri výstavbe čističky a je riadne povolený všetkými príslušnými orgánmi. Do recipientov by sa tak mala dostávať iba vysoko nariedená voda, ktorá nie je pre vodné živočíchy nebezpečná. Spoločnosť tvrdí, že manipulačný poriadok aj všetky prepisy dodržala.
BVS však v reakcii poukázala na iné inštitúcie. „Do Malého Dunaja je okrem odľahčovania z kanalizačnej siete BVS zaústených aj viacero súkromných výpustov, či už z letiska, iných čističiek odpadových vôd alebo kanalizačnej siete Slovnaftu, ktoré bude potrebné tiež preveriť,“ vyjadril sa Podstupka.
Slovenská inšpekcia životného prostredia iniciovala pre situáciu na Malom Dunaji a vypúšťanie nedostatočne prečistených odpadových vôd ešte v máji stretnutie bratislavského magistrátu, samospráv a vodárenskej spoločnosti. „Naši inšpektori upozornili zúčastnených zástupcov, že ÚČOV Vrakuňa dlhodobo kapacitne nepostačuje na čistenie splaškových odpadových vôd,“ uviedol Vido. O záveroch a opatreniach však inšpekciu doteraz strany neinformovali.
Foto: Pravda, Henrieta Mihalková
Pomohli by bazény aj triedenie vody
Tímlíderka Sasky pre životné prostredie Anna Zemanová a Tamara Stohlová z Progresívneho Slovenska sa v riešení, ktoré by zabránilo opakovaniu scenára z minulého týždňa, zhodujú. Pomohlo by, ak by sa oddeľovala zrážková voda mimo kanalizácie. „Čistička odpadkových vôd vo Vrakuni je v dažďových dňoch preťažená. Je potrebné urobiť technické opatrenia tak, aby voda zo striech a spevnených plôch zostávala v území,“ reagovala Zemanová pre Pravdu. „Legislatívu netreba meniť, ale je potrebné zjednodušiť vykonávacie predpisy tak, aby sa budovanie vodozádržných opatrení urýchlilo," dodala.
Stohlová si myslí, že zrážková voda nepotrebuje takú úpravu ako odpadová voda. „Do kanalizácie tečie takpovediac zbytočne a navyše spôsobuje preťaženie sústavy, ktoré pravidelne končí havarijnou situáciou – vypustením nedostatočne prečistenej vody a kalu do vodného toku, napríklad do spomínaného Malého Dunaja,“ reagovala.
Poslanec Tomáš Šudík (OĽaNO a Priatelia) si myslí, že zapojiť do riešenia by sa malo aj hlavné mesto. „Zároveň treba upraviť procesy a legislatívu tak, aby Inšpekcia životného prostredia vedela efektívnejšie konať, keďže dnes má v mnohých prípadoch zviazané ruky. Inšpekcia môže udeliť pokutu až po ukončení vyšetrovania políciou, keďže trestné konanie má prednosť pred správnym konaním, a preto je dôležité zreformovať políciu tak, aby mala kapacity na rýchlejšie došetrenie vzniku a príčiny environmentálnych katastrof,“ uviedol pre Pravdu a pripomenul snahy o vyhlásenie nového národného parku Podunajsko, čím by sa podľa neho zvýšila ochrana aj okolia Malého Dunaja.
Bývalý štátny tajomník Kiča zase upozorňuje, že za jeho pôsobenia na rezorte životného prostredia tlačili na BVS, aby zlepšila prečisťovaciu kapacitu čistiarne. „Doterajšie opatrenia sú však zjavne nedostatočné a preto bude nevyhnutné priamo nariadiť rozsiahlu investíciu do modernizácie čistiarne, hoci by to bolo veľmi nákladné,“ skonštatoval.
Čítajte viac Ľudia zachránili vzácny les pri Bratislave. Chceli tam vystavať cestu, iniciatíva sa nekončí
Zadržať vodu v krajine by pomohli aj „bazény“ na zrážkovú vodu aké vidno pri diaľniciach či zelené strechy, myslí si Rakovský.
Satelity rastú, no čističky nie
Kiča poukazuje aj na intenzívnu výstavbu v bratislavských satelitoch, ktorej nie je aktuálna infraštruktúra prispôsobená. „Keďže sa tento problém neriešil v minulosti pri povoľovaní intenzívnej výstavby, jeho náklady budú znášať všetci. Zisk však ostal v rukách developerov. Príklad Malého Dunaja preto potvrdzuje, aké dôležité je sprísniť povoľovanie výstavby z hľadiska jej dopadov na životné prostredie,“ podotkol.
Vodárenská spoločnosť tvrdí, že počas veľkého lejaku tam voda stúpla v priebehu 45 minút z bežných 40 centimetrov na 2,5 metra. Vybudovanie čističky, ktorá by takýto objem vody zvládla prietokovo prečistiť by podľa BVS stálo dve až tri a pol miliardy eur bez započítania cien pozemkov. „Ďalšie stámilióny by si vyžiadalo prerobenie kanalizačnej siete tak, aby bola schopná túto dažďovú vodu do čističky odpadových vôd priviesť, a samozrejme, by narástli aj prevádzkové náklady. Toto všetko by sa zásadným spôsobom premietlo do cien vodného a stočného,“ uviedol Podstupka z BVS.
Čakáme na ďalšiu katastrofu
Inšpekcia aj enviropolícia si podľa Rakovského svoje úlohy splnili, no privítal by ak by pritvrdili. „Minuloročný úhyn nastal 18. mája, do dnešného dňa prípad nie je uzavretý. Inšpekcia aj polícia si spravia svoju úlohu, ale vyššie štátne orgány to nie a nie dokončiť,“ poukázal.
Život v Malom Dunaji nie je ľuďom v priľahlých obciach podľa neho vôbec ľahostajný. Fotografie rybích tiel zaplavili aj obecné facebookové skupiny s pohoršenými komentármi. I keď téma ochrany prírody rezonuje v posledných rokoch viac, plastové fľaše, obuv či obaly zo sladkostí na Malom Dunaji vidno stále. Rovnako aj valy zeleného odpadu pri brehoch.
„Začínal som ako malé dieťa s rybolovom na Malom Dunaji, rybačky vyzerali úplne inak. Rybej populácie v Malom Dunaji ubúda. Z toho, čo sa doplní časť neprežije, požerú ich dravce. Obrazne povedané, keď nasypeme do vody tisíc kusov rýb, tak z tej tisícky reálne prežije možno 200 kusov,“ dodal Rakovský.